CooBoo

14-14 Priateľstvo naprieč storočiami

Táto kniha ma zaujala hneď na prvý pohľad. Zaujímavý nápad, detskí rozprávači a téma prvej svetovej vojny. Niečo presne pre mňa! A môžem povedať že ma vôbec nesklamala, pretože to bol presne taký príjemný, zaujímavý a miestami napínavý príbeh, v aký som dúfala. Prečítala som ju za jeden deň a príbeh si úplne zamilovala. V prvom rade sa mi páčilo, akí podobní obidvaja chlapci boli, hoci každý z nich žil v úplne odlišnom prostredí a ich životy sa vyvíjali za úplne iných podmienok. Obaja boli zaľúbení, v mnohých veciach si nerozumeli so svojimi rodičmi a v škole ich otravovali nepríjemní spolužiaci. Obaja mali nejaký sen, ktorý sa snažili dosiahnuť a proste sa zaoberali vecami, akými sa bežne zaoberajú trinásťroční chlapci, hoci ich delila priepasť sto rokov. Keď si vymenia prvé listy a ešte netušia, že nie sú bratranci zo susedného mesta, ako si dovtedy mysleli, ani sa nesnažia byť príjemní alebo úprimní. Vlastne si ani neboli sympatickí a obaja sa snažili vo svojich listoch vykresliť seba a svoj život čo najlepšie, aby ten druhý žiarlil. Adrien si vymyslel, že chodí so svojou kamarátkou Marion, ktorá mu v skutočnosti oznámila, že chodí s iným chlapcom a Hadrien sa chváli úspechmi v škole, ktoré ešte nedosiahol. Chcú na seba urobiť dojem, no v skutočnosti im nezáleží na tom, čo ten druhý píše. Postupne sa však začínajú viac spoznávať a každý list je úprimnejší a skutočnejší. Chlapci sa napokon neboja zdôveriť so svojimi skutočnými problémami a zistia, že sú si navzájom veľkou oporou. Rozdiely medzi nimi a ich svetmi sa však prejavujú čím ďalej tým častejšie. Hadrien niekedy nerozumie Adrienovým výrazom, akoby rozprával úplne inou rečou... a Adrien občas nechápe, že Hadrien nemá také možnosti ako on. Zdá sa im, že žijú v úplne iných svetoch a napokon zistia, že to tak skutočne je. Najsilnejšou stránkou tejto knihy bolo podľa mňa to, ako sa každou stranou upevňovalo priateľstvo medzi chlapcami a že napokon sa pre seba stali jedinými skutočnými priateľmi. Nikdy sa síce nestretli, no každý deň jeden na druhého mysleli a boli tu pre seba. Páčilo sa mi, ako sa ovplyvňovali a postupne si začali uvedomovať svoje silné stránky, ktoré dovtedy nevnímali. Adrien o sebe napríklad často pochyboval a mal pocit, že mu nič nejde. Hadrien mu však neustále pripomínal, v čom je dobrý a aj sa mu priznal, že by chcel byť viac ako on. A rovnako to platilo aj naopak. "...Priznám sa, že spočiatku som nevedel, čo si mám o tom myslieť, hoci to vysvetľuje záhady v našich listoch. Jedným som si však istý: že ti môžem dôverovať." Veľmi silným aspektom knihy bola blížiaca sa prvá svetová vojna, ktorú však každý z chlapcov vnímal rozdielne. Adrien o nej vedel všetky podrobnosti, to aká bude ničivá a aké neuveriteľné hrôzy prinesie. Vedel, koľko ľudí to nešťastie postihne a koľko miliónov životov sa skončí. A veľmi sa bál, že Hadrien bude medzi nimi. Ten to však bral úplne inak. Nedokázal si predstaviť, že by sa vojna dotkla aj ich malej dedinky, v ktorej žil. Prišla mu ako vzdialená a takmer nemožná hrozba, hoci Adrienovi veril a jeho rady si bral k srdcu. Bol to jeden neuveriteľný a veľmi silný príbeh o neobyčajnom priateľstve, ktoré dokázalo prekonať storočie rozdielov a odlišností. Ak máte radi oddychové knihy, ktoré zvládnete prečítať na jeden dych okorenené štipkou mágie a detskej nevinnosti, toto je niečo presne pre vás :)

strana36.blogspot.cz, 24.2.2018

Viac o knihe

14-14 Priateľstvo naprieč storočiami

Silene Edgarová, Paul Beorn

Čítané:1/2018 Počet strán: 192 Väzba: Pevná Vydavateľstvo: CooBoo Rok vydania: 2018 Žáner: fantasy Anotácia: Hadrien a Adrien sú dvaja trinásťroční chlapci, ktorí žijú len pár kilometrov od seba vo Francúzsku. Majú problémy v škole, doma i s dievčatami – ako väčšina chlapcov v ich veku. Rozdiel medzi nimi je však v tom, že Hadrien žije v roku 1914 a Adrien v roku 2014. Ich osudy sa záhadne prepoja, keď sa pred ich domami objaví tajomná schránka a oni si začnú posielať listy. Najskôr si myslia, že píšu len vzdialenému bratrancovi, a vôbec netušia, že ich listy putujú časom. Keď si Adrien uvedomí, že Hadrien žije v minulom storočí, rozhodne sa ho varovať – blíži sa prvá svetová vojna a jeho kamarát sa musí za každú cenu ukryť! Veď priateľstvo znamená byť niekomu nablízko, pomáhať mu a zverovať sa so svojimi tajomstvami. Na prvý pohľad keď som uvidela túto knihu zaujala ma obálka a taktiež aj názov. Po prečítaní anotácie som vedela, že ju musím mať. Tí, ktorý ma poznajú určite vedia, že o históriu vojen hlavne prvej a druhej svetovej sa zaujímam a knihy o takomto období rada čítam, aj keď sú často krát veľmi smutné. Kniha je písaná formou kapitol. V každej kapitole je aj list, ktorý píše Hadrien- Adrienovy, alebo naopak. Máme tu aj vnímanie Hadriena rok 1914, a vnímanie Adriena rok 2014. Veľmi oceňujem u autorov, že nenaťahovali knihu. Dej zachytáva roky 1914 a 2014 môžeme sledovať chlapca z roku 1914, ktorý nám ukazuje aký bol život v tomto roku, a aké ambície mali deti z týchto rokov, ak si to prečítame môžeme vidieť, že deti pred 100 rokmi mali ambície študovať, vzdelávať sa aj keď nato často krát rodičia nemali peniaze tak ako v prípade Hadriena, môžeme tu taktiež vidieť dôvody smrti malých detí, ktoré sa v týchto obdobiach diali bohužiaľ úplne bežne, keďže vtedajšia medicína nebola tak vyspelá a taktiež niečo stála a rodiny na lekárov nemali peniaze. Ak si porovnáme životy týchto dvoch chlapcov Adriena a Hadriena, Adrien žije v roku 2014 a taktiež tu opisuje svoje ambície, Adrien dobrý žiak sa razom zmení na zlého žiaka, ktorý sa neučí, ktorého už nezaujíma škola. Neviem ako by túto knihu vnímali 12-13 ročné deti, keďže táto kniha je aj pre deti. Ale ja som túto knihu vnímala z pohľadu 17 ročnej a dosť som si tu uvedomovala, to ako si my deti 21. storočia, nevážime to čo máme, to o čom deti v 20.storočí mohli iba snívať, nemohli študovať nemohli cestovať, takmer každé piate dieťa sa ani nedožilo dospelosti. Táto kniha bola zaujímavá už od začiatku, prečítala som ju za 2 dni, hneď od prvej chvíle som čakala ako sa títo dvaja kamaráti dozvedia, že žijú v iných storočiach. A keď sa to dozvedeli bolo veľmi napínavé sledovať ako sa zachová Hadrien keď mu Adrien porozpráva o histórií roku 1914. Keď som dočítala túto knihu, teda prišla k posledným stranám takmer som sa rozplakala. Celú knihu som dúfala, že sa to stane a ono sa to stalo. ?? Postavy Hardien a Adrien sú si veľmi podobné v oboch som sa našla. Hadrien pomáha svojej priateľke Simone, pomáha jej počas celého príbehu, robí pre jej rodinu všetko čo je v jeho silách, a presne v tomto som sa našla, aj ja by som pre iných spravila všetko čo by bolo v mojich silách. Presne takýto je aj Adrien, robí pre Hadriena takmer všetko o čo ho Hadrien požiada, chce mu pomôcť, chce mu zachrániť život. Čo myslíte podarí sa mu to? Myslíte, že zachráni viac životov ako jeden? Túto knihu by som odporúčala všetkým, ktorý majú radi fantasy príbehy,dobrodružstvá. Ak vás zaujíma prvá svetová vojna, aj keď sa tu spomína len okrajovo, ale predsa len je tu spomenutá, tak aj pre vás je táto kniha. Tejto knihe by som dala 5?? z 5??

nessiandherbooks.blogspot.cz, 1.2.2018

Viac o knihe

Nikto nie je tým, za koho sa vydáva

4 A POL HVIEZDIČKY, ALBATROS MEDIA, KRONIKY POZOSTALÝCH, MARY E. PEARSONOVÁ, RECENZIE / PONDELOK, JANUÁR 8TH, 2018 Prvé myšlienky bez prostredne po dočítaní: malo to svoje muchy, ale rozhodne zaujalo Mary E. Pearsonová je americká autorka, ktorá má na konte nejeden pisateľský počin. Píše fantasy pre mladých dospelých a jej najnovšia séria – Kroniky Pozostalých – sa dočkala aj slovenského a českého prekladu. Prvá časť príbehu s názvom Falošný bozk má svoje pre aj proti, no rozhodne má čím zaujať. Lia je princezná, prvá dcéra Morrighanu. Nedokáže sa zmieriť s rozhodnutím svojich rodičov. Má sa vydať za princa zo susedného kráľovstva, ktorého v živote nevidela a nemiluje ho. A tak ukuje plán svojho úteku. Mesto Terravin sa stáva jej dočasným útočiskom, kde sa jej cesty skrížia s dvoma mladými mužmi. Čo však netuší je, že jeden je princ, ktorého si mala vziať, a druhý zabijak, ktorého poslali, aby ju pripravil o život. V hre je o mnoho viac, ako len osud jednej krajiny. Lia sa musí postaviť svojej zodpovednosti a prehodnotiť, či jej rozhodnutie bolo skutočne správne. Keby som sa len dokázala načiahnuť dotknúť sa hviezd, vedela by som všetko. Všetkému by som rozumela. Táto kniha je zahalená obrovským rúškom tajomna, čo pridáva deju na atmosfére. Obrovským plusom je autorkin štýl. Aj v miestach, kde sa toho až tak veľa nedialo, si udržala moju pozornosť. Falošný bozk by som pokojne mohla nazvať aj rozprávkou, pretože tak je napísaný. Mary má neskutočný dar opisovať veci krásne a s citom a aj tento fakt ulahodil môjmu čitateľskému oku. Príbeh je popretkávaný tajomstvami, nejasnosťami a okamihmi, z ktorých sa človek vôbec nevie vysomáriť. Pre mňa je najväčšou záhadou Liin dar. Má ho? Nemá ho? Čo dokáže? Počas čítania som na svoje otázky nedostala poriadnu odpoveď. Autorka si asi takto chystá pôdu pre pokračovania, pretože Falošný bozk je prvá časť trilógie. Jednou z najväčších záhad príbehu sú identity princa a zabijaka, preto ani ja ich mená v recenzii nespomeniem. Od začiatku netušíte, ktorý je ktorý, a tak to zostáva takmer počas celého čítania. Aj tento aspekt pridáva knihe na napätí, a už keď si myslíte, že v tom máte jasno, je to úplne inak. Korunovaní aj úbohí, jazyk aj meč spoločne zaútočia ako oslepujúca hviezda zvrhnutá z nebies. Príbeh sa číta rýchlo a vy do poslednej minúty neviete, o čo komu ide. Autorka sem šikovne zakomponovala tajomstvá a históriu, o ktorej by som sa však chcela dozvedieť viac. Pretože táto časť bola odsunutá do úzadia. V popredí je romantická linka, ktorá mi síce nevadila, ale o jej svete potrebujem vedieť viac. V kapitolách nám poskytuje útržky, no neviete si vytvoriť celkový obraz a aj to vás v čítaní posúva vpred. Tá nevedomosť a dychtivosť po poznaní. Prvá polovica knihy plynie bez väčšej akcie. Nie je to tak, že by sa tam nič nedialo, len je to také pekné, uhladené, takmer žiadne úskalia až čakáte, kedy na vás autorka hodí nejakú bombu. Tá prišla v druhej polovici. Dej sa zamotal a ja som mala pocit, že stránky nepretáčam dosť rýchlo. Jeho uhryznutie bude kruté, jeho jazyk prešibaný, jeho dych zvodný, ale jeho zovretie smrtiace. Drak pozná len hlad, nikdy neukojený, len smäd, nikdy neutíšený. Za zmienku stojí aj rôznorodosť postáv. Mám rada knihy, v ktorých postavy nie sú len dobré alebo zlé. Pri niektorých som do poslednej strany nevedela, v ktorom tíme sú. Potom tu boli takí, pri ktorých som na to vôbec neprišla. Aj tento fakt pridáva na čitateľskom zážitku. Nepredvídateľné činy hrdinov vás posadia na kraj stoličky a prinútia vás dychtivo čítať. Z postáv ma najviac zaujal zabijak. Do Terravinu prišiel s jasnou úlohou. Postupne, ako nám autorka odkrýva jeho charakter, som si ho obľúbila viac a viac. Hovorí sa: „Nesúď knihu podľa jej obalu.“ Aj preto mi prirástol k srdcu, lebo nie je jasné, kto to je. Či je skutočne len neľútostný vrah a neštíti sa ničoho, aby dokončil svoju misiu? Alebo pod tvrdou škrupinou drieme aj mäkké a citlivé jadro? Aj pri ostatných postavách vám spočiatku nie je jasné aké majú charaktery. Tie sú odkrývané postupne a musím povedať, že naozaj šikovne. Pre mňa bola kameň úrazu Lia. Jej dôvod, prečo ušla a chcela sa vyhnúť svadbe, mi nepríde dostatočne presvedčivý. V istých okamihoch som mala chuť ňou zatriasť alebo ju prefackať. V iných som zase nechápala, či je to tá istá postava, alebo ju niečo posadlo. Jej činy sa vymykali tomu, ako sa do tých okamihov správala. Je to hrdinka, ktorá si ma veľmi nezískala. Falošný bozk je o uprednostňovaní vecí, v ktoré človek verí. Je o rozpoltení medzi povinnosťou a túžbou. Hovorí aj o tom, ako klamstvá nikam nevedú, hoci môžu byť aj nevyhnutné. Je to kniha, ktorá rozhodne neurazí. Má čitateľom čo ponúknuť. Svet, v ktorom sa príbeh odohráva, je zaujímavý, len tu je tá chybička. Autorka sa mu veľmi nevenuje, preto o ňom vieme iba základné informácie. Snáď sa viac dozviem v pokračovaniach. Vziať niekomu život, šepkala matka, aj zločincovi, by nikdy nemalo byť také jednoduché. Kebyže áno, boli by sme sotva niečo viac ako zvieratá. Príbeh by som odporučila čitateľom, ktorí majú radi rozprávkovo napísané knihy a bez veľkej akcie alebo tým, ktorí majú radi jednoduchší dej.

secretworldofdeepsoul, 8.1.2018

Princezná, vrah a princ > Falošný Bozk

Názov: Kiss of Deception / Falošný Bozk Séria: The Remnant Chronicles / Kroniky pozostalých Diel: prvý Vydavateľstvo: Henry Holt / CooBoo Počet strán: 486 / 376 Hodnotenie na GR: 4.05 Anotácia: Kráľovstvo Morrighan je plné tradícií a príbehov o dávnom svete. Princezná Lia ich však neznáša. Svadba s niekým, koho nikdy predtým nestretla? Pre zaistenie politického spojenectva? Má všetkého po krk. A tak v deň svadby utečie a usadí sa vo vzdialenej dedine. Tam sa zoznámi s dvoma záhadnými príťažlivými cudzincami - princom, ktorého si mala vziať, a vrahom s úlohou zabiť ju. Obklopená tajomstvami a lžami Lia odhalí skutočnosti, ktoré otrasú jej životom. "Keby som sa len dokázala načiahnuť a dotknúť sa hviezd, vedela by som všetko. Všetkému by som rozumela." Vždycky som milovala rozprávky. Vymyslený svet, princezné, rytieri a zabijaci... Takéto príbehy ma čímsi stále priťahovali. Človek nikdy nevie, čo čakať na ďalšej strane, uvažuje, kde číha nebezpečenstvo. Kniha Falošný Bozk si ma získala už obsahom, ktorý sľuboval napätie, magický svet a hlavne postavy, ktoré by si nejeden čitateľ mohol zamilovať. Writing Keď som sa do tejto knihy ponárala, netušila som, čo čakať. Niekto ju ospevoval, iní z nej boli sklamaní. Povedala by som, že štýl písania bolo to, čo ma vtiahlo do deja. Kniha začína niečím, čo nazývajú Geudrelina posledná vôľa, a počas čítania sa s ňou stretneme ešte neraz. Vnáša do príbehu tajomno, pretože netušíme, čo presne znamená a či sa niečo z toho naozaj stalo. Autorka si vymyslela vskutku pozoruhodný svet. Názvy miest, legendy a hlavne jazyky. Nie je veľa fantasy kníh, kde by autor naozaj použil vymyslený jazyk a nechal ním postavy komunikovať. Je pravda, že som väčšine z toho nerozumela, ale aj tak sa teším a dúfam, že v ďalšom pokraovaní sa autorka posunie len dopredu. Moje hodnotenie: 4.5/5* "Keď svoje dary nepoužívame, opustia nás." Characters Falošný Bozk je príbeh o princeznej Arabelle, Prvej dcére Morrighanu, ktorá sa musí vydať za princa z neďalekého kráľovstva. Je mladá, krásna a hlavne... je jedinou dcérou. A nezabudne nám to niekoľkokrát v píbehu pripomenúť. Lia, ako ju ostatní volajú, ma donútila na chvíľu pochybovať o dokonalosti diela. Mala síce sedemnásť, no v niektorých častiach pripomínala skôr typickú pubertiačku, ktorá sama netuší, čo robí, len sa necháva ovládať hormónmi. Utiecť z kráľovstva kvôli láske? Neuvedomuje si, že je jej povinnosťou postarať sa o svoj ľud? Očividne nie, keďže nechá celé kráľovstvo napospas osudu, len aby sa mala príležitosť zahľadieť do prvého pocestného, ktorého stretne. Chápem ale, že to bolo nevyhnutné pre dej, a vďaka celkovo rozprávkovej atmosfére to dokážem prehliadnuť. Vedľajšie postavy som si zamilovala. Pauline, Berdi, Gwyneth... Každá jedna postava vniesla do príbehu niečo nové, ukázali, ako dokážu držať a hlavne, že aj princezná na úteku má ľudí, na ktorých sa môže spoľahnúť. "Niektoré veci pretrvajú... veci, na ktorých záleží." Ako už vieme z obsahu, v príbehu sa nachádzajú ešte ďalšie dve dôležité postavy- princ a nájomný vrah. Znova musím pochváliť autorku, ako šikovne zamaskovala ich identity, pretože sama som asi polovicu knihy zápasila s odpoveďou na otázku: Kto je kto? Keď som sa niekde za polovicou knihy dozvedela pravdu, nebola som nadšená, no ani sklamaná. Akurát to vo mne vyvolalo ďalšie otázky, ktoré si prenášam do druhej knihy, pretože tu som sa veľa nedozvedela. Viem ale to, že nielen nájomný vrah z Vendy, ale aj ostatní ľudia, skrývajú tajomstvá, ku ktorým sa postupne dostaneme. Moje hodnotenie: 4/5* Plot Zatiaľ čo prvá polovica knihy je pokojnejšia, tá druhá je jej prený opak. Páčilo sa mi, že sa autorka nikam s príbehom neponáhľala. Nechala ho, nech jednoducho plynie. Dopriala veciam čas, čakala na správny moment, kedy zaútočiť a všetko zmeniť. "Počúvaj, čo hovorí vietor. Zostaň silná." Svet, ktorý vystavala Mary E. Pearson, sa mi veľmi páči a ich história tiež. Každej menšine dala niečo zaujímavé a som zvedavá na pokračovanie, kde sa nám podarí odhaliť viac. Verím, že Venda skrýva nejedno tajomstvo, ktoré môže zmeniť priebeh série. Sledovať vývoj Liinej postavy bolo v niektorých prípadoch vtipné, no niekedy som sa smiala pri vážnych veciach, pri ktorých by iný súcitil. Tiež som cítila istý pocit zadosťučinenia, keď si uvedomila následky svojej hlúposti. Toto sa ale v podobných knihách stáva často- hrdina si uvedomí svoju chybu jedine vtedy, keď sa stane niečo, čo sa nedá vrátiť späť. Inak tomu nebolo ani v tomto prípade. Kniha má cez tristo strán, ale veľa vecí stále ostalo skrytých. Čo je len dobre, pretože pokračovanie istotne nebude zaostávať za prvým dielom, ako to vo väčšine pri trilógiách býva. Moje hodnotenie: 3.75/5* Summary Niekedy kniha nemusí byť dokonalá, mať úžasnú zápletku a hrdinku, ktorú by som si obľúbila- to nie je pravidlo. Mary E. Pearson vo Falošnom Bozku dokázala, že jej stačí talent. Atmosféru, ktorú vytvorila, proroctvá a piene, ktorými to popretkávala, si ma získali. Keď sa to bude uberať podobným smerom aj v pokračovaní, verím, že to môže byť aj viac než 4 hviezdičky. Dovtedy si nechám ešte jednu hviezdičku v zálohe. "Dieťa, ktoré utieklo pred zúfalstvom, bude tým, ktoré prinesie nádej. Sila sa zrodí z najslabších. Slobodu prinesú prenasledovaní."

Perlasworldofstories.blog.cz, 6.1.2018

Okamih, ktorý všetko zmení

Emily Barrová

S pribúdajúcim vekom sa mnohým ľuďom zhoršuje pamäť. A hoci tá dlhodobá ostane viacerým bezo zmeny, s krátkodobou pamäťou majú už starší problém. No čo by sme robili bez zabúdania na nepríjemné a bolestivé udalosti? Asi bol náš život oveľa zložitejší. Zabúdanie má však aj množstvo negatív. Svoje o tom vie Flora Banksová, ktorá má amnéziu. Od desiatich rokov, kedy jej vyoperovali nádor z mozgu, si nepamätá nič dlhšie ako pár hodín. Dokonca ani to, koľko má rokov. Je závislá od drobných papierikov s poznámkami a počmáraných rúk, kam si zapisuje všetko dôležité. Jednoducho povedané, z jej života sa stal jeden veľký stereotyp, ktorý sa každodenne opakuje. Potom sa však niečo udeje: stretne na oslave chlapca, ktorý ju pobozká. Je to jediná spomienka, čo jej zostane v pamäti. Hoci ona na svojho princa nemôže zabudnúť a urobila by pre neho čokoľvek, Drake, ktorý ju pobozkal, odišiel na zasnežený Svalbard. Vrátiť sa však neplánuje. "Dnes budem odvážna a normálna. Byť normálna znamená byť odvážna. Budem potichu sedieť a počúvať ostatných. Radšej sa ich budem pýtať ako odpovedať... Stane sa presne to, čo sa má stať." Emily Barrová má na konte niekoľko úspešných thrillerov pre dospelých. Príbeh o Flore Banksovej sa ale zaraďuje do kategórie young adult. Keď som si prvýkrát prečítal jeho anotáciu, nevedel som, čo si mám o knihe myslieť. Bude to len ďalší príbeh s happyendom, v ktorom dokonalý princ navždy vylieči dievča s poruchou pamäti? Potom som sa dozvedel, že autorka pred napísaním knihy vycestovala na Svalbard. Práve chvíle strávené v tejto mrazivej krajine ju inšpirovali pri tvorbe príbehu o Flore Banksovej. Povedal som si, že dám knihe šancu. A dnes to rozhodne neľutujem. Jedna spomienka Flory Banksovej je emotívny román, ktorý určite stojí za prečítanie. "Je mi jedno, kde som a prečo. Stojím na lodi uprostred krajiny ako z iného sveta a mám na sebe teplý kabát. To je momentálne všetko, čo potrebujem vedieť." Hlavná postava tohto príbehu mi spočiatku vadila. Neustále opakovala tie isté slová, robila tie isté úkony a správala sa rovnako, čo po chvíli začne čitateľa nudiť. Aj napriek tomu som však v čítaní pokračoval. Autorka svoju knihu napísala pútavo a hoci sa v nej na začiatku deje stále to isté, v čitateľovi Barrová vyvoláva akýsi pocit tajomna. Pocit, že sa o pár strán ďalej stane niečo, čo celý príbeh úplne zmení. A to sa naozaj stalo, keď sa Flora v polovici knihy vyberie na zasnežený Svalbard. Úplne sama, v novom kabáte, s notesom a papierikmi, ktoré jej pomáhajú nezabudnúť, prečo sa do tejto severnej krajiny vlastne vybrala. Pobozkala som Draka, ostalo v jej vnútri. Román od tohto momentu zobrazuje väčšie množstvo emócií, spontánnosti a takisto poukazuje na to, prečo je dôležité ísť si za vlastným snom. "Bolo to ako sen, len priveľmi skutočný. Plavila som sa k Drakeovi, celý okolitý svet zmizol a existovala len táto chvíľa, v ktorej som ja Flora bola konečne odvážna." Jedna spomienka Flory Banksovej nie je bezchybnou knihou a literárni kritici by v nej dozaista našli množstvo nedostatkov. Vystupovanie Flory môže viacerým čitateľom pripadať otravné a predvídateľné, mňa však táto kniha prekvapila: najmä kvôli svojmu druhoplánovému významu. Autorka nielenže zobrazuje život dievčaťa s poruchou pamäti, ale takisto aj poukazuje na dôležitosť odvahy a vytrvalosti, ktoré sú vo viacerých prípadoch podstatnejšie než schopnosti a zručnosti človeka.

domco-books.blogspot.cz, 1.1.2018

Viac o knihe

S. Jae -Jonesová - Píseň zimy

Žáner: fantasy Vydavateľstvo: CooBoo Séria: Wintersong Diel: #1 Počet strán: 392 Väzba: pevná Originálny názov: Winter Song Anotácia: Dávej si pozor na skřety a zboží, které prodávají. Liesl celé své dětství poslouchala krásné a tajemné příběhy o Králi skřetů – o nezbedném panovníkovi, který vládne podzemí, o Králi duchů, který ji inspiroval ke skládání hudby. Když ale Liesl vyrostla, musela své sny o králi a skládání hudby nechat stranou a věnovat se praktičtějším věcem. Avšak když zmizí její sestra Käthe, jen Liesl ví, že ji odnesli skřeti, a vydává se do podzemní říše, aby ji zachránila a přivedla zpět. Král podzemí jí sestru vydá pouze pod jistou podmínkou – za jeden život vyžaduje jiný. Aby zimu mohlo vystřídat jaro, musí si do podzemí vždy odvést pannu, a pokud se má Käthe vrátit, musí se pro ni Liesl obětovat. Bez smrti se nemůže svět znovu zrodit, a tak Liesl nabídne králi svou ruku. V podzemní říši Liesl zjistí, že ji král nadále inspiruje a že ho obdivuje. Avšak jak se její hudební talent rozvíjí, Liesl pomalu ztrácí sílu a jako králova nevěsta umírá. Čím blíž si ale s králem jsou, tím horší se zdá jejich rozhodnutí: Obětují svou lásku, anebo nastane konec světa? Za poskytnutie výtlačku ďakujem vydavateľstvu AlbatrosMedia. Píseň zimy už svojim názvom dáva najavo, že je na zimné obdobie v roku ako stvorená. Nie je nič lepšie ako čítať knihu v období, do ktorého je situovaná. Dodáva to čítaniu tú správnu atmosféru, ktorá je pre čitateľa vždy dôležitá. Liesl ako malé dievča počúvala príbehy o nebezpečných škriatkoch a zároveň mala s najväčším z nich aj tú česť sa stretnúť. Ba čo viac, ako malé dievča s ním bola až v priateľskom vzťahu. Ako však rástla upustila od svojich spomienok a zároveň sa už rozprávačkami svojej babky neriadila. Zmena nastala dňom, keď sa jej na trhu priplietol do cesty záhadný elegantný muž. Pochopenie nenechalo na seba dlho čakať a Liesl sa dostala do situácie, kde ak chce ochrániť svoju rodinu, musí niečo obetovať. Čo si vyberie a ako to všetko dopadne, to nevie spočiatku ani ona sama. Pieseň zimy už od úplného začiatku navodzuje atmosféru rozprávky. Stavba viet, plynutie deja, ale aj využitie slovných spojení tomu zodpovedá. Rozprávačky o Kráľovi duchov, detské príbehy o zlých škriatkoch a vyobrazovanie dobra a zla sú presne tým, čo vás núti sa príbehu poddať a čakať na rozuzlenie. Predpokladom rozprávky je šťastný koniec, no v prípade príbehu Píseň zimy sa to dá hodnotiť z viacerých uhlov, teda nič nie je iba čiernobiele. Výstavba príbehu je rozdelená na niekoľko častí, kde každá jedna predstavuje inú etapu deja. Rozdelenie chválim, pretože každá časť tvorí ucelenú myšlienku a predovšetkým posun hlavnej postavy vpred. Po prečítaní som ale zostala plná rozporuplných myšlienok. Pripadá mi akoby som čítala dve rôzny knihy a rozdelenie na časti s tým nemá vôbec žiadnu spojitosť. Zatiaľ čo prvá polovica knihy púta pozornosť, druhá polovica monotónne ubieha. Nedokážem si vysvetliť taký veľký zlom v príbehu. V jednu chvíľu príbeh hltám, a onedlho preskakujem celé odstavce a nič mi tým v deji neunikne. Pôsobí to ako keby autorka stratila múzu a viac nevedela ako príbeh využiť. Idea škriatkov mnoho ponúka, pretože sa jedná o niečo, čomu sa spisovatelia zase až tak nevenujú. Tým pádom je možné čitateľovi podať nové príbehy, ktoré ešte nezažil. V tomto ohľade si S. Jae-Jones odo mňa vyslúžila pochvalu. Vytvorila nápaditý svet, zakomponovala tradičné vnímanie škriatkov ale taktiež pridala aj nové prvky, ktoré to celé oživili a pridali na zaujímavosti. Zároveň dala novú podobu aj podsvetiu, ktorého prostrediu mohla venovať o čosi viac pozornosti. Načrtnutý bol, no dotiahnutý do skutočnej podoby bohužiaľ nie, pretože všetko sa odohrávalo len v prostredí "akéhosi paláca" Kráľa duchov. Napredovaniu v deji bránili opisy. Neboli by prekážkou, keby sa venovali opisu sveta a podstatných záležitostí. Bohužiaľ, venovali sa myšlienkam Liesl, jej spomienkam a častokrát nepodstatným záležitostiam, ktoré by sa dali pokojne vynechať a príbehu by to ani náhodou neuškodilo. V prvej polovici mali svoje miesto, no v druhej polovici na mňa pôsobili už len ako prostriedok na naťahovanie deja, aby kniha mala viac strán. Celkovému dojmu to uškodilo. Negatíva sa väčšinou týkajú tej druhej polovice. Nedokážem však byť len negatívna a preto aj to pozitívne (čo sa prevažne týka prvej polovice) musím zmieniť. Plusom je atmosféra, ktorú som už spomínala. Taktiež ale aj vytváranie tajomstiev, záhad či ich odhaľovanie. Pri postavách sa dá vystihnúť aj to pozitívne aj to negatívne. Ohľadom hlavnej postavy Liesl je to opäť rozporuplné. Ako sestra je predovšetkým veľmi skromná a obetavá. Pre svojich súrodencov je ochotná urobiť všetko a možno si to niekedy ani sama neuvedomuje. Druhá stránka Liesl ale bola zvláštna a pre mňa neuveriteľná. Na jednej strane obeta na strane druhej nadávky za obetu. Nenávisť voči niekomu a zároveň ponosy, ako si ju tá osoba neváži. Častokrát si odporovala. Kráľ duchov klasická svojim spôsobom sympatická postava. Záhadný podlý muž, ktorý žiada nemožné a pritom sa zabáva. No možno nie je všetko tak, ako to vyzerá. Iné postavy dotvárajú príbeh, no niektoré sú jednoducho len preto, aby boli. Píseň zimy zaujme na prvý pohľad aj na prvé počutie. Nezvyčajný svet škriatkov a dobra či zla. V prevedení však nastalo niekoľko chybičiek, no inak je to príjemné čítanie. HODNOTENIE: 3/5

Knižné maniačky, 20.12.2017

Kasie West: Po tvém boku

Trošku sa čudujem, že túto knižku zatiaľ nikto neprirovnal ku Gilmorkám. Lebo keď Autumn ostane omylom cez predĺžený víkend zavretá v knižnici a zistí, že spolu s ňou tam ostal (dobrovoľne) zavretý aj miestny chuligán Dax, okamžite sa mi vybavila dvojica Rory & Jess. V tomto prípade je ale ten sčítanejší Dax. Vôbec ho netrápi, dokonca mu vyhovuje, že bude celý víkend zavretý medzi knihami. Oproti tomu je Autumn odhodlaná dostať sa odtiaľ čo najskôr. Čuduje sa, že si nikto z jej priateľov neuvedomil, že ju tam omylom zabudli. Keď sa so situáciou zmieri, zapína inštinkt prežitia. Okrem zabalenia sa do Daxovho spacáka a snorení po zvyškoch v chladničke sa pokúša o dialóg. Dax je zo začiatku nevrlý, Autumn nedôverčivá, ale čoskoro zistí, že reči, ktoré sa tomto divnom chalanovi zo školy šíria, sú… len reči. Dax to v pestúnskej starostlivosti nemá vôbec ľahké a keďže je tvrdá hlava, občas sa skrátka zapletie do vecí, ktoré ho privádzajú do problémov. Spolužiaci, ktorí si o ňom šuškajú, ho vôbec nepoznajú. A to je to, čo má spoločné s Autumn. Tá je síce priemerné dievča, ktoré sa dobre učí, pochádza z dobrej rodiny, v škole má svojich kamarátov a páči sa jej spolužiak Jeff. Má však aj tajomstvo, ktoré sa bojí svojim priateľom povedať, aby ju neodsuzovali. Začína si uvedomovať, že úplne uvoľnená môže byť len s ľuďmi, ktorí vedia o nej aj tie najhoršie veci a prijímajú ju aj s nimi – takú, aká je (veruže by si rozumela s Bridget Jonesovou). Ako napríklad Dax, ktorý sa jej tajomstvo dozvie ako prvý. Táto zápletka nie je na ľahkú tínedžerskú literatúru vôbec zlá a dialógy Autumn a Daxa v knižnici patria k tomu najlepšiemu v knihe. Ostatné postavy sú tú skôr len na dotvorenie atmosféry. Nevyhneme sa ani typickému tínedžerskému klišé, bez ktorého tuším v tomto žánri vie písať fakt len Green. Hoci sa mi kniha Po tvém boku čítala dobre, dávam jej len 3 hviezdičky. Ak by som mala odporučiť knihu puberťáčke, ktorý prečíta max. 1-2 do roka, asi by som vybrala niečo iné. Na druhej strane, ak vyberáte darček pre mladé dievča vo forme knihy, ktorá neurazí a ešte má v sebe aj hlbšiu myšlienku, môže to byť dobrá voľba. Pozitíva • Koho bude kniha baviť? tínedžerky do 16 rokov milovníkov Gilmoriek (a Jessa) knihomoľov Negatíva • Nekupujte si knihu, ak: nemáte radi klišé postavy ste dokončili základnú školu hľadáte trochu hlbšie čítanie

Monicqa.sk, 20.11.2017

RECENZIA: Nocte (Courtney Coleová)

Veľa ľudí má počas čítania pocit, že dopredu vie, ako sa daná kniha skončí. Že je to len otázkou cviku alebo istého čítania medzi riadkami. Ak by ste im však ponúkli román Nocte, stavím sa s vami, že by ani jeden z nich záver knihy neuhádol. Spomínaný titul však rozhodne nie je novinkou. V pôvodnom vydaní vyšiel ešte v roku 2014, v českom preklade o rok neskôr. Donedávna som túto sériu úplne ignoroval, až pokým nevyšlo Verum, druhý diel série od Courtney Coleovej. Vtedy som zachytil vlnu nadšených, ale aj rozporuplných reakcií na tento príbeh – a rozhodol som sa prečítať si ho a urobiť si naň vlastný názor. Ďalší z dôvodov, pre ktorý som si chcel Nocte prečítať, bola anotácia. Tá čitateľovi nepovie skoro nič o príbehu, a preto sa môže iba domnievať, o čom kniha vlastne bude. Väčšinu kníh si vyberám podľa príbehu, máloktorú podľa obálky. Tentokrát som si však povedal, že to risknem. A s odstupom času môžem usúdiť, že som urobil naozaj dobre. Nocte ma pohltilo. Doslova. "Keď konečne zaspím, zdá sa mi o ňom. O tmavookom neznámom. Sedí na brehu oceána a morský vánok mu strapatí vlasy. Jeho oči sa stretnú s mojimi a napätie silnejšie než milión bleskov dokopy nás prepojí a drží pohromade." Už na samotnom začiatku autorka čitateľa varuje, že spôsob, ktorým príbeh vyrozpráva, dozaista nebude príjemný a mnohým sa nebude páčiť. Bolo to však nevyhnutné a autorka to zmeniť nedokázala. Spočiatku sa Nocte javí ako obyčajný príbeh, ktorý má v sebe niečo, čo vás neustále núti čítať ďalej. Rozprávanie Cally sa prelína s pohľadom jej dvojičky Finna. Na ich príbehu postrehnete niečo čudné, a zatiaľ čo vaše otázky pribúdajú, záhady a tajomstvá sa budú neustále stupňovať. Bolo pre mňa nesmierne ťažké Nocte odložiť – a tak som čítal až do neskorého večera, len aby som sa dozvedel, ako sa príbeh skončí. Avšak koniec? Ten bol úplne iný než som predpokladal. Taký zvrat nečakal azda nikto. Sú iba dve možnosti: buď mala autorka všetko dopredu premyslené, alebo "strieľala" myšlienky len tak za pochodu. Nedokážem povedať, ktorá z možností je tá správna (a už vôbec nie po prečítaní druhej časti). Tí, ktorí o knihe nikdy predtým nepočuli, mi rozumieť nebudú. No takí, ktorí Nocte a Verum čítali, dozaisto pochopia. "Potrebujem ju. Potrebujem, aby všetko ostalo po starom. Ale nemôžem to riskovať. Nemôžem ju so sebou stiahnuť dolu. Nemôžem dovoliť svojmu šialenstvu, aby ju zožralo, prežúvalo a znovu vypľulo. Ibaže ju potrebujem..." Coleová si dokazála veľmi rýchlo získať moju pozornosť a hoci to znie ako klišé, od knihy som sa nemohol odtrhnúť. Jej štýl vyjadrovania bol netradičný a príbeh dokázala odbremeniť od hluchých miest. V knihe sa jednoducho stále niečo dialo. Vývoj dejovej línie posúvajú dopredu aj Finnove časti, ktoré vzbudzujú v podvedomí čitateľa stále nové a nové otázky. Autorka ma teda prinútila nad zápletkou rozmýšľať a dedukovať, ako by sa kniha mohla skončiť. Kapitoly z pohľadu Finna boli navyše o poznanie kratšie než tie Calline. Často to bol iba akýsi zhluk význam nedávajúcich slov, ktorý pozostával z niekoľkých riadkov. Pozitívom tejto série sú aj jej hlavné postavy. Calla, ako predstaviteľka obyčajného dievčaťa, a Dare, tajomný "badboy", ktorý v sebe skrýva množstvo záhad. Prvoplánový románik? Ani náhodou! Autorka vykresľovala ich pozadie postupne, a aj to urobilo knihu zaujímavejšou a pútavejšou. "Smútok je nepredvídateľná vec a nemyslím si, že by mohol niekedy úplne prejsť. Myslím, že sa iba naučíme zvládať ho." Nocte by som odporučil každému, kto má chuť na netradičný príbeh, ktorý sa nedrží záväzných pravidiel. Keď som sa rozhodol prečítať si túto knihu, určite som nepredpokladal, že nad ňou strávim celý deň a že sa od jej čítania nebudem môcť odtrhnúť. Autorka si získala moju pozornosť a netrvalo dlho a pustil som sa do druhej časti. Tá vyšla v českom preklade len prednedávnom.

domco-books.blogspot.cz, 6.11.2017

Mary E. Pearsonová: Falošný bozk

Kráľovstvo Morrighan je plné tradícií a príbehov o dávnom svete. Princezná Lia ich však neznáša. Svadba s niekým, koho nikdy predtým nestretla? Pre zaistenie politického spojenectva? Má všetkého po krk. A tak v deň svadby utečie a usadí sa vo vzdialenej dedine. Tam sa zoznámi s dvoma záhadnými príťažlivými cudzincami – princom, ktorého si mala vziať, a vrahom s úlohou zabiť ju. Obklopená tajomstvami a lžami Lia odhalí skutočnosti, ktoré otrasú jej životom. Dohodnutá svadba s niekým, koho ste v živote nevideli? To znie ako nočná mora. Niet preto divu, že sa Lia takémuto sobášu vzoprela a v jeho predvečer ušla. Odhodlaná začať nový život, v ktorom nebudú vládnuť prísne dvorné pravidlá, sa usadila v malom prímorskom mestečku Terravin, kde začala pracovať ako servírka v hostinci. Čoskoro sa na jeho prahu však ukážu dvaja záhadní a nesmierne príťažliví cudzinci. Jeden z nich je princ a jeden zabijak. Ale ktorý je ktorý? Za tento nápad musím autorku naozaj pochváliť, pretože obe postavy píše tak, že čitateľ o tom nemá ani potuchy až kým sa ich sama nerozhodne odhaliť. A musím sa priznať, že oklamala aj mňa, pretože som ich tipovala presne opačne. Nemyslite si však, že kniha sa točí okolo ľúbostného trojuholníka. To teda ani zďaleka. Lia má v tomto pomerne jasno. No nepochybne vás zaujme jej túžba rozlúštiť záhadnú knihu, ktorú ukradla pri svojom odchode z paláca alebo odhodlanie naplniť svoj osud, keď sa okolnosti vyvinú tak, ako si to rozhodne nepredstavovala. Nechcem vám však nič prezrádzať, aby som vám nepokazila zážitok z čítania, ktorý vám pri tejto knihe rozhodne garantujem. Autorke sa v knihe podarilo vytvoriť naozaj úžasné postavy, a to nie len tie hlavné, ale aj vedľajšie. Každá má nejakú minulosť, úmysly, túžby, jednoducho sú uveriteľné a vy máte pocit, že čítate príbeh o skutočných ľuďoch. Ich vzťahy sa vyvíjajú postupne, pomaly, sú nútené robiť neľahké rozhodnutia. Najviac sa mi páčilo, že vedľajšie postavy tu netvoria len akýsi nevyhnutný doplnok, ale čitateľ si dokáže poľahky vytvoriť vzťah aj k nim, čo mi v poslednom čase pripadá byť v knihách dosť vzácne. Táto však rozhodne nie je typickým young-adult románom. Aspoň u mňa sa zaradila medzi tie top. Prvá polovica sa síce rozbiehala trochu voľnejšie, no od tej druhej som sa od jej stránok nevedela odtrhnúť a poslednú tretinu som zhltla naraz. Napokon musím povedať, že už je to nejaký čas, čo sa knihe podarilo rozplakať ma, no táto to na konci zvládla. Musím uznať, že takýto čitateľský zážitok som na začiatku veru nečakala, no autorka sa aj so mnou pekne pohrala a šikovne ma obalamutila, aby mi potom mohla chrstnúť pravdu do tváre. Neskutočne sa teším na pokračovanie!

Fantasy-svet.sk, 30.10.2017

Sara Raaschová: Sníh nebo popel

Mierna jar, krušná zima? Ale kdeže, v tomto svete platia iné pravidlá! Jar pred šestnástimi rokmi dobyla Zimné kráľovstvo. Jedinou nádejou zničenej zeme je osem preživších a Meira je jednou z nich. Celý život prežila ako utečenec, nepoznala svojich rodičov a vychovali ju ako vojačku. Avšak aj ako neľútostná bojovníčka sa zamilovala. Nešťastne. Ani zlomené srdce ju ale nezastaví – urobí čokoľvek, aby jej kráľovstvo získalo slobodu. Dokáže Meira zachrániť svet, ktorý sama nikdy nepoznala? Meira vyrástla medzi hŕstkou utečencov, ktorým sa podarilo zmiznúť počas masakrovania Zimného kráľovstva. Odmalička ju trénovali v boji a zdôrazňovali jej, že jediné, na čom záleží, je pomôcť Matherovi, zimnému princovi, získať späť jeho kráľovstvo a zasadnúť na trón. Dlhé roky preto tvrdo trénovala, aby všetkým ukázala, že dokáže byť pre svoje kráľovstvo užitočná. No Mathera nedokázala vnímať len ako svojho princa. Bol aj jej najlepším priateľom a v jej bláznivých predstavách aj čímsi viac. No Meira vie, že Mather je pre ňu nedosiahnuteľný. On je predsa princ a ona len obyčajná sirota. Preto sa začne sústrediť na dôležitejšie veci. Dobrovoľne sa prihlási na misiu, ktorej cieľom je získať jednu časť z medailónu, ktorý kedysi patril zimnej kráľovnej a ktorý kráľ jari rozlomil, aby tak zničil zdroj, ktorý dodával Zimanom moc. Pokúšali sa o to už neraz, no kráľ bol vždy o krok pred nimi. No nie tentoraz. Meira sa víťazoslávne vráti domov aj so vzácnym úlovkom. Pocit nadšenia jej však nevydrží dlho, pretože nepriatelia ju sledovali a vďaka tomu objavili aj ich ukrytý tábor. Zimania preto musia ujsť a nájsť útočisko v jednom zo striedavých kráľovstiev. Kráľ ich však prichýli len pod jednou podmienkou. Meira sa musí vydať za jeho syna, korunného princa Therona. A hoci by ho Meira chcela nenávidieť za to, ako ju chcú prinútiť do sobáša s ním, nedokáže to. A popravde, ani som sa jej nedivila. „V životě jsou vždycky nějací oni, Meiro. Oni rozhodují, oni vytvářejí tvoji budoucnost. Vtip je v tom najít způsob, jak pořád zůstat sám sebou.“ – Theron Autorke si v knihe Sníh nebo popel vytvorila vlastný svet - Primoriu, ktorá má svoje pravidlá a tradície. V Primorii existuje osem kráľovstiev. Štyri striedavé, v ktorých má rok štyri ročné obdobia, a štyri stabilné, teda Jar, Leto, Jeseň a Zima, ktorým vládne len toto jedno ročné obdobie. Každé z kráľovstiev má svoj vlastný zdroj mágie, ktorý ho posilňuje a dodáva jeho vládcovi moc. Zo samotného textu však cítiť, že ide o Sarinu prvotinu. Kniha mala pomerne dlhý rozbeh, chvíľami pôsobila ako akčný román a chvíľami zas ako mierne presladený kúsok, v ktorom hrdinka nerieši nič iné, len to, ktorému z dvoch úžasných chlapcov dá svoje srdce. Našťastie sa však tento ľúbostný trojuholník nestal ústrednou témou knihy a autorka sa s ním zjavne len pohrávala. Od druhej polovice sa z knihy stalo naozaj dobré čítanie. Síce som nemala pocit, že by som ju nedokázala pustiť z ruky a musela ju čítať do hlbokej noci, ubiehajúce stránky som si naozaj užívala. Vyhovovali mi aj pomerne krátke kapitoly, ktoré som dokázala v pohode zhltnúť aj počas jednej cesty električkou. Zároveň som sa však nemusela obávať, že sa budem v práci celý deň ošívať na stoličke a prsty ma budú svrbieť nedočkavosťou, aby som knihu zase vzala do rúk. Vydavateľstvo zas musím pochváliť nielen za pekné prevedenie knihy od obálky, cez tvrdú väzbu až po mapu, ale aj za šnúrkovú záložku, ktorú by podľa mňa mala mať každá kniha. V tejto ma to neskutočne potešilo a bolo to naozaj praktické. Na záver poviem snáď len toľko, že z tohto kúsku sa nakoniec vykľulo naozaj príjemné čítanie. Hoci kniha Sníh nebo popel nebola ničím extra výnimočná a nevybočovala z dlhého radu podobných kníh tohto žánru, dokázala zaujať ľahkým štýlom, ktorým bola napísaná a sympatickými postavami. Nečakajte však tak napínavý dej, kvôli ktorému by ste ju neboli schopní pustiť z ruky. Skôr sa jedná o kúsok, ktorý si radi budete čítať večer pred spaním, lebo prečítate kapitolku, dve a môžete ísť pokojne a spokojne spať. Rozhodne ju však odporúčam. Na tieto lenivé upršané dni je priam ideálna.

Fantasy-svet.sk, 30.10.2017

Recenzia médii