CooBoo

Mary E. Pearson - Falošný bozk

Žáner: fantasy, YA Vydavateľstvo: CooBoo Séria: Kroniky pozostalých Diel: #1 Počet strán:376 strán Väzba: pevná väzba Originálny názov: Kiss of Deception Anotácia: Kráľovstvo Morrighan je plné tradícií a príbehov o dávnom svete. Princezná Lia ich však neznáša. Svadba s niekým, koho nikdy predtým nestretla? Pre zaistenie politického spojenectva? Má všetkého po krk. A tak v deň svadby utečie a usadí sa vo vzdialenej dedine. Tam sa zoznámi s dvoma záhadnými príťažlivými cudzincami – princom, ktorého si mala vziať, a vrahom s úlohou zabiť ju. Obklopená tajomstvami a lžami Lia odhalí skutočnosti, ktoré otrasú jej životom. Anotácia ma na túto knihu veľmi "namotala". Anotácia sľubuje príbeh na pozadí vymysleného sveta - čo mám rada, pretože tu sa ukáže autorova/autorkina fantázia. A ako to bolo s touto knihou? Po knihe som pokukovala už keď vyšla v češtine a dlho som váhala či skúsiť šťastie a počkať na slovenské vydanie alebo nie. Nakoniec sa ukázalo, že čakať sa vyplatilo a preto keď som knihu prvýkrát dostala do rúk hneď som sa na ňu "vrhla" a bola veľmi zvedavá ako a čo príbeh ponúkne. Zo začiatku som bola priam nadšená, no prvotné nadšenie opadlo, keď som zistila, že kniha na môj vkus obsahuje trošku viac opisov ako by mi bolo milé. No lenže s tým sa nedalo nič spraviť a tak som nad tým musela privrieť jedno očko. Avšak to že sa tam nachádzalo väčšie množstvo opisu vykompenzoval fakt, akým bola kniha napísaná. V knihe sa totiž nachádzalo až 5 pohľadov - teda aspoň tých čo sa tam často vyskytovali. Avšak až k dvom postavám prislúchali až dva pohľady. Autorka dala podľa mňa týmto dosť čitateľom zabrať, pretože v knihe sa nachádzal pohľad princa a zabijaka ale taktiež aj pohľad Rafeho a Kadena. A teraz bolo dôležité priradiť tieto mená k princovi a k zabijakovi. Po pravde, môj názor kto je kto sa menil asi každú jednu kapitolu a to som sa snažila všímať si aj tie najmenšie detaily, aby som si spojila spojitosti. A prizmám sa, že aj tak som sa v tom len doplietla a zmýlila sa. Týmto spôsobom si autorka dokázala udržať moju pozornosť a pokračovať v čítaní, pretože som chcela vedieť kto je princ a kto je zabijak. Nanešťastie nás autorka nechala čakať približne do polky knihy. Avšak naša hlavná hrdinka sa o princovi dozvedela až na samom konci knihy. Takže myslím, že my, čitatelia, sme na to neboli až tak zle. Taktiež ma zaujalo, že po každej skončenej kapitole sa ani nie na stranu - alebo na pol strany nachádzali texty z Gaudreliinej poslednej vôle alebo text piesne Vendy. Keď som už načrtla tie postavy, tak poďme sa trošku aj na ne pozrieť. Naša hlavná hrdinka Lia sa mala vydať za princa zo susedného kráľovstva. Išlo však o dohodnutý sobáš, čo Lii nevyhovovalo a nechcela sa vydať za "starého" princa, ktorého nikdy nevidela a ktorý nebol ochotný sa s ňou pred svadbou stretnúť. A tak to vyústilo do toho, že Lia v deň svojej svadby ušla aj so svojou slúžkou, pretože chcela začať nový život len ako Lia a nie ako prvorodená dcéra, ktorá by mala údajne mať nejaký dar. Avšak ten sa u nej neobjavil alebo... Avšak Lia bola až príliš dôležitá a mohla by prekaziť plány a úsilie určitej skupine ľudí a preto bol za ňou poslaný zabijak, ktorého úloha bola zabiť ju. Lenže za Liou sa vybral aj princ, ktorý ani sám nevedel čo vlastne od toho má očakávať. A tak do hostinca kde Lia pracovala prišiel Rafe a Kaden / Kaden a Rafe. (K týmto postavám viac neprezradím, aby som vám neprezradila kto je kto). Príbeh a celkový námet na knihu bol vážne skvelý. Vymyslený nový svet, v ktorom sú kráľovstva, ktoré sa musia vysporiadať so svojimi problémami najlepšie ako vedia, k tomu všetkému určitý druh mágie a napínavý príbeh vyzerá ako skvelá kombinácia. Avšak, mierne mi prekážalo, že dej sa trochu vliekol, a nachádzali sa tu hluché miesta. Pretože najskôr Lia cestuje za novým životom, potom sa tam usadí a tam žije všedný život a potom ju unesú a "trepe" sa cez celú krajinu bohviekam. A práve toto cestovanie bolo pre mňa maximálne nezáživné. Nehovorím, že všetky jeho pasáže, ale bohužiaľ značná časť z nich. No záver knihy sa skončil na pokračovanie, tak som veľmi zvedavá čo nám poskytne druhý diel a či bude aspoň o kúsok lepší. Takže ak máte rady fantasy, mágiu, napätie a taktiež kúsok tej romantiky tak knihu odporúčam. A ak nemáte averziu voči opisom ako ja, tak myslím, že kniha sa vám bude zaručene páčiť. A na záver taká otázočka. Ako dlho vám trvalo, kým ste zistili kto je princ a kto je zabijak?? Hodnotenie: 3/5

Knižné maniačky, 9.10.2017

Všetkým chalanom, ktorých som milovala

Jenny Han

Kniha Všetkým chalanom, ktorých som milovala od americkej autorky Jenny Hanovej je zaraďovaná medzi klasickú young adult literatúru, čo čitateľovi napovie už samotná obálka. Tá síce sľubuje sladký príbeh, avšak už po prečítaní anotácie som si uvedomila, že to nebude až také klišé, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Príbeh sa primárne točí okolo života hlavnej hrdinky Lary Jean, ktorá je typickou 16-ročnou tínedžerkou. Má však jeden zvláštny rituál. Píše listy na rozlúčku všetkým chalanom, do ktorých bola kedysi zaľúbená. Ona ich však neodošle, ale zostávajú uchované na tajnom mieste jej izby. Napísaním listu považuje svoju náklonnosť voči konkrétnemu chalanovi za uzavretú kapitolu. Čo ak sa však jedného dňa dozvie, že jej prísne tajné listy niekto odoslal ich adresátom? Od tohto momentu sa Lara dostáva do kolotoča spontánnych a vtipných situácií. Čím viac sa pred všetkými snaží tváriť nevinne, tým viac sa do všetkého zamotáva. A hoci to v prvom momente všetko vníma ako akúsi hru, časom si začne uvedomovať, že láska nie je len slovo, ale niečo, čo aj ju samotnú dokáže vnútorne naplno ovládnuť. „Patriť niekomu – hm, to som nepoznala, ale keď som o tom teraz premýšľala, zdalo sa mi, že po ničom inom som v živote netúžila. Patriť niekomu, kto by patril mne.“ Keďže je táto kniha zaradená medzi literatúru pre mládež, myslela som si, že v tomto smere naplní aj isté očakávania. Príbeh je napísaný jednoduchým a zrozumiteľným štýlom, vďaka ktorému sa vám táto kniha bude čítať veľmi dobre a rýchlo. Ja sama sa už síce vekovo nezaraďujem do kategórie young adult, avšak musím povedať, že kniha ma vďaka svojmu nezvyčajnému príbehu veľmi zaujala. Vrátila ma späť do obdobia mladších školských čias, kedy bolo za najväčší problém považované asi to, čo si o vás ostatní myslia, či ste sa nejako nestrápnili na uplynulom školskom večierku a užívali ste si svoje prvé lásky a plaché vyznania. Niečo podobné rieši aj hlavná hrdinka v tomto diele. Pripúšťam, že niekomu môže jej správanie občas liezť aj poriadne na nervy, ja som si ju však vcelku obľúbila. Páčilo sa mi aj to, ako bol čitateľ postupne oboznamovaný s obsahom jednotlivých tajných listov. Bolo zaujímavé sledovať, ako sa tvárili a zachovali ich adresáti po uplynutí niekoľkých rokov. Často dochádzalo k úsmevným situáciám, o ktorých by si možno niekto povedal, že sú naivné, avšak tento príbeh to veľmi osviežilo. Všetkým chalanom, ktorých som milovala je kniha, ktorá pobaví, neurazí, avšak určite od nej neočakávajte nejaký výnimočný literárny počin. Má ale určite tendenciu zaujať, a to aj staršie ročníky čitateľov. Ak teda máte chuť trošku si oddýchnuť od „dospeláckeho“ života a hľadáte príbeh so zaujímavou zápletkou, túto knihu určite odporúčam. A nakoľko autorka nechala v tomto diele otvorený koniec, v prípade, ak si ho zamilujete tak ako aj ja, určite budete chcieť siahnuť aj po pokračovaní, ktoré vyšlo pod názvom P. S. Stále ťa milujem.

vinlit.sk, 9.10.2017

Viac o knihe

Zajacove samovraždy

Áno, áno, áno! Miliónkrát áno pre zajacove dobrodružstvá, ktoré mi zdvihli náladu a utvrdili ma v tom, že čierny humor je nesmrteľný... škodoradostné a zvrátené duše, toto je knižka pre vás! + neknihomoľské duše, ktoré uprednostňujú obrázky pred písmenkami, toto je práva knižka aj pre vás :D

my.martinus.sk, 30.9.2017

Škola dobra a zla

Už dve storočia z dediny každé 4 roky miznú dve deti. Jedno poslušné a krásne a jedno zlé a nesympatické. Dedinčania veria, že tieto dve deti sú unesené do Školy dobra a zla, kde sa naučia, ako žiť v rozprávke. Neskôr sa o nich dozvedia už len z rozprávkových knižiek. Sophie je krásna a už dlhé roky sníva, že ju unesú do Školy dobra. Agatha tomu celému neverí, no zároveň je najlepšou kamarátkou Sophie aj napriek jej nie zrovna príjemnému výzoru. Keď ich unesú a umiestnia do školy NAOPAK, začína sa boj za dokázanie, že ani jedna nepatrí tam, kam bola zaradená… No, na to, ako rozhovory o deji knihy nemám rada, akosi som sa rozpísala. Ale bez tohto úvodu by moja recenzia asi nemala ani najmenší zmysel. Na úvod by som chcela povedať, že autor Soman Chainani je CHLAP a napísal naozaj dobrú (až na menšie výnimky) a dievčenskú, dokonca takmer feministickú knihu. To sa nestáva často a preto je to fakt, ktorý treba zdôrazňovať. Samozrejme, podľa mena som netušila, že čítam takú knihu ?? Urobme zmenu a bavme sa o knihe od konca. Pretože koniec tejto knihy bol PERFEKTNÝ. Ja som ten nápad mala už od otázky, ktorú mali dievčatá vyriešiť, teda: “Čo je jediná vec, ktorú Zlo nemôže mať… a bez ktorej Dobro nemôže existovať?” Máte to? Nie? Nevadí! Každopádne ja som to uhádla hneď a presne som vedela, ako by sa to celé malo odohrať (ak ste to čítali, napíšte mi do komentárov, či sa vám koniec páčil) a som veľmi rada, že som to “uhádla” správne. Lebo je to dokonalé. Čo sa mi nepáčilo na knihe? Spravme si to pre zmenu ako zoznam. Stereotypné priradenie krása=dobro, šerednosť/škaredosť=zlo. Na druhej strane kniha s týmto stereotypom bojovala a to hneď niekoľkými spôsobmi, čo je veľmi dobré. Čo dievča potrebuje? Chlapca! Akého? Toho najkrajšieho! Prečo? Lebo to bude pravá láska! A ako ho získa? Tým, že sa naňho bude vrhať a tým, že sa bude vyzývavo obliekať. No, to platí pre Sophie. Agatha, ako hlas rozumu sa to pokúša vyvrátiť. Takže znova boj so stereotypmi. No, v ktorom vesmíre sú dva body zoznam ide mimo mňa, ale ak to niekto chápete, tak je to fajn ?? Zvláštne je, že knihu radia aj pre dospievajúcich, ale tým sa prosím neriaďte. Na knihu pre deti tam bolo dosť veľa hĺbky, temna a práve ten boj so stereotypmi je niečo, čo nedospelejší čitatelia nemusia celkom pochopiť a vlastne si myslím, že si tam viac vecí nájdu starší čitatelia napriek tomu, že postavy majú vraj 12 (neviem, kde to tam bolo celkom povedané, ale asi bolo, zároveň sa však správajú staršie). “Only once you destroy who you think you are can you embrace who you truly are.” Napríklad boj so stereotypmi je aj taký, že hoci Sophie bola krásna, tak to neprišlo len tak. Mala ranné rituály, ktoré zahŕňali 123548 prísad, masiek, kúr a procesov. A potom celý deň sa točil len okolo toho a nejedla cukor ani tuk. Spočiatku mi to liezlo na nervy (ako môže byť niekto tak plytký?), ale s odstupom musím povedať, že to obdivujem. Toľké odhodlanie a hlavne poučenie pre čitateľa, že za krásou sa skrýva aj ťažká práca. Inak, milujem magické školy a táto bola skvelá. Teda, až na tú pridanú hodnotu, že ak vyslovene ako princezné a princovia neuspejete, tak skončíte ako zakliate zvieratá. (No a tu máme to temno.) V knihe sa toho stane straaaaašne veľa a čitateľ ma pocit, že sa všetko deje naraz (a asi to tak predsa len je). Zápletka nie je len v tom, aby dievčatá neboli v pridelených školách, ale napríklad (ale nie len) v tom, že je treba bojovať aj so Zlom vo vnútri školy. “It doesn’t matter what we are, it matters what we do.” Inak knihu VEĽMI odporúčam a som veľmi nadšená, že Škola dobra a zla JE TRILÓGIA. Príbeh si to naozaj zaslúži a ďalšej časti sa už neviem dočkať. Inak, papierová podoba by bola pre čítanie tejto knihy lepšia, lebo ILUSTRÁCIE. Výborná vec! Mám rada, keď sú knihy aspoň o kúsok originálnejšie. Knihu hodnotím na 10/10.

blog, 14.9.2017

Sorbetové dievča

Claire Hennessyová

Ústrednou témou väčšiny kníh, ktoré sú určené pre skupinu tzv. mladých dospelých čitateľov, je láska, prvé zlomené srdcia, hádky, nezrovnalosti v rodine, a teda problémy, s ktorými mladí ľudia bežne prichádzajú do kontaktu. Máloktorá z takýchto kníh ale rieši jeden z problémov, ktorému čelí množstvo mladých (no nielen tých) dievčat. Len malé percento autorov vo svojich knihách totiž spomína anorexiu, bulímiu a nízke sebavedomie dievčat, ktoré súvisí s podceňovaním vlastnej osoby. A práve Sorbetové dievča, jedna z nových kníh z produkcie spoločnosti AlbatrosMedia, sa venuje takejto problematike. Hennessyová však k tejto téme zvolila celkom iný prístup a vo svojej knihe niekoľkokrát zariskovala. Sorbetové dievča dozaista nie je obyčajným románom. Hlavným rozprávačom je Annabel, ktorá dostala od svojej šéfky netradičnú úlohu. Má pomôcť istému dievčaťu, Julii, ktorá trpí nadváhou. Nič by na tom nebolo čudné... až na to, že Annabel už tri týždne nežije. Zomrela totiž na anorexiu. Musím povedať, že ma anotácia tejto knihy zaujala. Najmä preto, že som sa z nej o románe skoro nič nedozvedel. Prečítal som si však množstvo rozporuplných názorov, a preto som si povedal, že dám tejto knihe šancu. Už spočiatku som si všimol, že nepôjde o obyčajný príbeh. Autorka totiž zvolila netradičný štýl a jednotlivé kapitoly, ktoré boli krátke (aj vďaka tomu knihu prečítate veľmi rýchlo) obohatila aj o rôzne prepisy SMS komunikácie alebo číslované zoznamy. Je pravdepodobné, že sa v príbehu na začiatku neraz stratíte – a nebudete vedieť, kam dejová línia vlastne smeruje. Viacerých to možno odradí a nejedného z vás kniha vôbec nezaujme. Námet bol originálny, no v prípade Sorbetového dievčaťa netreba mať vysoké očakávania. Nejedenkrát som sa pristihol pri tom, že ma zápletka nudila a na môj vkus bola až príliš komplikovaná. A ako to s Júliou vlastne dopadlo? Vyliečila sa? Autorka v knihe necháva viaceré otázky nezodpovedané a čitateľ si ich odpovede musí domyslieť sám. Čo však na tomto diele hodnotím pozitívne, bolo vykreslenie mladých ľudí. Zobrazuje ich pozitívne, ale aj negatívne stránky. Upriamuje pozornosť na ich nedostatky a najmä ich neidealizuje (ako to môžeme vidieť v iných knihách pre mladých). Na druhej strane ale musím povedať, že som si hlavné hrdinky neobľúbil. Síce mi ich bolo ľúto, knihe chýbala akási iskra, vďaka ktorej by som celý príbeh prežíval spolu s nimi. Už neraz sa mi totiž potvrdilo, že prílišné experimentovanie knihe iba ublíži. Na knihe hodnotím pozitívne najmä fakt, že sa venuje téme anorexie a bulímie, o ktorej mnoho mladých ľudí nemá (alebo nechce mať) dostatok informácií. Určite nejde o bezchybný román, ktorý sa bude páčiť každému čitateľovi. Ak však máte chuť na oddychové čítanie, ktoré sa nesústreďuje iba na tuctové problémy mladých, ale naopak disponuje nevšednou zápletkou, kniha by vás mohla zaujať. Je ale veľká škoda, že autorka dostatočne nevyužila potenciál, ktorý v sebe Sorbetové dievča nesie. Užil by som si ju v takom prípade určite viac.

blog, 1.9.2017

Viac o knihe

Sorbetové dievča

Claire Hennessyová

Sorbetové dievča si ma získalo tromi slovami na obálke: Štíhla. Dokonalá. Zdrvená. Zacítila som totiž zaujímavý netradičný príbeh... A môj knižný "čuch" ma nesklamal. Annabel je mŕtva - umrela na anorexiu. Namiesto toho, aby sa posunula niekam ďalej však dostala svoju prvú úlohu. Musí pomôcť istej duši, aby na výmenu získala niečo pre seba. Jej "pridelená" duša sa volá Julia a... je tučná. Annabel teda presne vie, čo musí urobiť - naučiť Juliu všetky svoje triky. Alebo nie? "Nemyslite si, že som strážny anjel. Nemám krídla, neznie tu nebeská hudba ani nesedím na mäkkom obláčiku. Sme tu len my dve so šéfkou (nie je to božská bytosť, to fakt nie). Ide o úlohu. Moju prvú. A dúfam, že bude jediná. Istej duši treba pomôcť. Volá sa Julia. Šéfka hovorí, že to nerobím pre ňu. Mám Julii pomáhať, aby som pomohla sebe. Nie, nemám také dobré srdce. Moje srdce... no, už sú to tri týždne, odkedy prestalo biť." Priznám sa, že som spočiatku mala problém so štýlom písania. Text vyznieval trochu krkolomne, no postupne sa to zlepšilo a ja som sa začítala. Potom už stránky ubiehali rýchlo, okrem iného aj vďaka netradičnej forme - okrem krátkych kapitol v Sorbetovom dievčati nájdete i rôzne zoznamy či prepisy esemesiek. Rozprávačkou príbehu je Annabel. Hoci umrela na anorexiu, ani po smrti si nepriznáva, že by niečo urobila zle. Dostať sa do jej hlavy a sledovať svet i Juliu cez jej optiku je nezvyčajné, ale podľa mňa potrebné. Áno, má hnusné poznámky na Juliinu váhu. Áno, v mnohom sa mýli. Nerozumiem však, prečo niektorí (zahraniční) čitatelia knihu kvôli tomu odsudzujú - prečo by sme nemohli nazrieť do hlavy nedokonalej hrdinky s poruchou príjmu potravy? Nevidím na tom nič zlé, práve naopak (za predpokladu, že je v knihe správne posolstvo a to v tomto prípade platí). Príbeh síce sledujeme prostredníctvom Annabel, no vzhľadom na jej stav doň zasahuje iba zľahka. Druhou, tou aktívnejšou, hlavnou hrdinkou je Julia. Tej taktiež prakticky vidíme do hlavy, i keď nepriamo, čo bol z autorkinej strany zaujímavý ťah. Prostredníctvom Julie sa stretávame s inými problémami - prejedanie ako prostriedok na riešenie problémov, komplikované vzťahy... Ani Julia, ani Annabel nie sú vyslovene sympatické postavy, ibaže obe zjavne potrebujú pomoc a sú neuveriteľne realistické. Práve to si na Sorbetovom dievčati cením najviac: autorka sa nebojí riešiť kontroverzné témy či písať o postavách, ktoré na vás môžu pôsobiť nepríjemne. Verne zachytáva život mladých so všetkými jeho odtieňmi a stránkami, vrátane tej odvrátenej. Claire Hennessy sa podarilo verne zachytiť všetko od ľudskej nespoľahlivosti, cez zlé rozhodnutia, priateľstvá, lásku (hoci tentoraz nie je v popredí), tlak v škole, až po problémy s jedlom... Napriek počiatočnému dojmu k svojim čitateľom navyše vysiela chvályhodnú správu, že problémy treba riešiť a hovoriť o nich (vrátane tých s jedlom). Okrem toho do príbehu prepašovala aj primeraný závan "girl power". Táto kniha je skrátka iná a to je skvelé... A zároveň možno trošku na škodu. Kvôli netradičnej forme a rozprávačke som sa napríklad nedokázala celkom zžiť s postavami, čo spôsobilo, že vo mne príbeh vyvolal menej emócií. Taktiež tu chýba dej v tradičnom slova zmysle či napätie. Ide skrátka o pozvoľné rozprávanie o živote, ktoré nesadne úplne každému a je lepšie sa do čítania púšťať s upravenými očakávaniami. Sorbetové dievča síce nie je perfektné spracovaním, je to však jednoznačne vydarené a hlavne dôležité dielo, pretože otvorene hovorí o veciach, pred ktorými radi zatvárame oči. Osobne som nesmierne rada, že som si knihu prečítala, udeľujem jej 4 hviezdičky a pripájam vrelé odporúčanie.

blog, 27.8.2017

Viac o knihe

Sorbetové dievča

Claire Hennessyová

Kniha o anorexii napísaná zaujímavým štýlom. Annabel zomrela. Teraz je ako duch povinná pomáhať dievčaťu, ktoré treba nasmerovať na správnu cestu. Čitateľ od začiatku tuší, že iniciatíva „anjela strážneho“ narobí viac škody ako úžitku, pretože aj on má problém. Zisťujeme, prečo táto mladá žena zomrela a prečo jej bola pridelená práve Julia – moletka, ktorej život neprebieha tak, akoby si predstavovala. Potrebuje zmenu. Annabel je presvedčená, že vie, čo jej zverenkyni chýba a prostredníctvom vnútorného hlasu jej našepkáva, čo by mala urobiť. No je to cesta rovno do pekla... Z oficiálnej anotácie som sa toho veľa nedozvedela, no aj tak ma kniha veľmi zaujala. Diela o psychických poruchách sú skoro vždy dobre napísané, takže som nemala pochybnosti, že sa mi bude páčiť. Neodradilo ma ani to, keď boli používatelia na Goodreads iného názoru – trochu som sa zľakla, no ešte viac som si príbeh túžila prečítať. Julia, toto nedopadne dobre. A ja si odrazu uvedomím, že ju chcem zachrániť. Chcem, aby už nebola taká objemná. Aby bola silná. (str. 40) Vôbec som si nemyslela, že príbeh bude mať túto podobu. Dievča, ktoré je mŕtve a bojovalo s anorexiou, má ako strážny anjel pomôcť ďalšiemu dievčaťu, ktoré bojuje s váhou. Nemôže to skončiť inak ako tragicky. Alebo? Kniha je vďaka spracovaniu témy vynikajúca a obľúbite si ju okamžite. Annabelin duch si stále neuvedomoval, že vo svojom živote trpel chorobou. Myslel si, že každý mu chcel zle. V knihe boli popísané všetky stratégie, ako sa docieli strata váhy, no autorka nešla za hranicu. Podľa reakcií zahraničných čitateľov som mala pocit, že všetko je zachytené krutou, surovou pravdou, takže ma prekvapilo, keď sa spisovateľka držala na uzde a nechcela nás príliš stresovať. Niektorí ľudia sú asi veľmi citliví. Podľa mňa mohla pritvrdiť, aby si ľudia trpiaci touto chorobou, čítajúci túto knihu, uvedomili, že to treba riešiť. Takto len zdvihla neisto varovný prst a to nestačí. Aj keď je príbeh príšerne smutný a poučný, nešokuje, a to mi chýbalo, lebo by to mohlo človeka odradiť od takéhoto konania. Namiesto toho to niektorí jedinci budú považovať za výmysel – za rozprávku s ponaučením, ktoré sa nebude brať vážne. Ak sa chceš uzdraviť z poruchy príjmu potravy, tak to najhoršie, čo pre teba môže niekto urobiť je, že sa ťa snaží presvedčiť, že ty vlastne vôbec nie si chorá. (str. 270) Odhliadnuc od všetkého je dielo nasýtené krásnymi myšlienkami, ktoré by si mali zobrať k srdcu hlavne tí, ktorí sú posadnutí perfekcionizmom. Jedzte zdravo, nehladujte, v hre je vaše zdravie! Aj takéto posolstvá sú zabalené do pútavého deja stredoškolskej drámy. Práve táto skupina je najrizikovejšia, takže oceňujem, že sa príbeh odohráva tam. Postavy boli reálne. Pri čítaní si možno uvedomíte, že sa to môže stať vašej kamarátke / kamarátovi. Ja som si napríklad uvedomila, že som rada, že som nikdy až takto extrémne neriešila úbytok váhy a ľutovala som ľudí, ktorí to považujú za zmysel života. Verím, že ak by si túto knihu prečítali, možno by zmenili názor. Aj keď hrdinovia príbehu pôsobia reálne, dejová línia je fantazijná – duch, ktorý má vlastné nedoriešené problémy, no musí pomáhať inej ľudskej bytosti, aby docielil to, čo potrebuje. Je to výborný námet – dobrý spôsob, ako podať ťažké veci ľahkou formou. Možno vám to bude vyhovovať, možno nie, ale dajte tejto novinke šancu. Skrýva sa v nej viac, ako si myslíte – ako som si myslela aj ja. Spracovanie témy ma milo prekvapilo. Čítalo sa to výborne. Na konci som vyronila slzičku. Hodnotenie: 4/5

blog, 10.8.2017

Viac o knihe

Kniha P.S. Stále ťa milujem je tu...

Jenny Han

Som tu opäť s ďalšou romantickou YA. Viete, že internet je aj nebezpečný? A čo ak vám láska pomotá hlavu? Viete žiť v prítomnosti aj neuzavriete minulosť? Aj to rieši naša Lara Jean. V týchto dňoch konečne vyšlo v slovenskom preklade pokračovanie knihy od Jenny Han. Nedávno som vám priniesla môj pohľad na Všetkým chalanom, ktorých som milovala. A hoci ide o sviežu YA skôr pre mladšie vekové skupiny, veľmi sa mi zapáčila. Preto som neodolala a pokračovanie som si objednala hneď, ako to bolo možné. Opäť sa v pokračovaní stretávame s našimi hlavnými hrdinami. Margot a Josh sa definitívne rozišli. Hoci to Margot bolelo, čas nakoniec ukáže, ako dopadne ich situácia. Lara Jean už oficiálne chodí s Petrom. Ich vzťah je krehký, v začiatkoch. Lare však prekáža Petrova bývalá priateľka, Gen. Kedysi boli kamarátky, dnes sú rivalkami. Ich vzťah sa skomplikuje, keď sa na verejnosť dostane ich intímne video, na ktorom sa bozkávajú v bazéne. Lara Jean pod vplyvom spoločností trpí a chce zistiť, kto to video virálne šíri po celej škole. Očakáva, že jej Peter bude oporou. Utuží táto nepríjemná situácia ich vzťah alebo naopak? V knihe P. S. Stále ťa milujem sa zoznamujeme hlbšie s novou postavou, Johnom, ktorý tiež dostal svoj ľúbostný list. Lare odpísal a ich kamarátstvo sa znova obnovilo. Ide však len o kamarátstvo? Čo ak Peter niečo cíti ešte k Gen? Čo ak si to len Lara Jean myslí? Čo ak jej žiarlivosť tak zatemní myseľ, že si začne rozumieť s Johnym viac, než by si práve priala? To a omnoho viac sa dočítate v pokračovaní super príbehu. Autorka kníh Všetkým chalanom, ktorých som milovala a P. S. Stále ťa milujem, Jenny Han, miluje jesenný New York. Najradšej svoje príbehy píše v kaviarňach, v metre či v domoch iných ľudí. Ak by ste sa jej pozreli do kabelky, našli by ste tam perá, rúž značky Tom Fords, balzám na pery, mini notebook a čistič okuliarov. A akú fakultu by si vybrala, keby mala študovať v Rokforte? Slizolin! (Harryho Pottera proste milujú všetci!) Hoci pokračovanie knihy bolo viac vážnejšie, než Všetkým chalanom, ktorých som milovala, cieľová skupina knihy sú jednoznačne adolescenti. Rieši sa tu tematika prvej lásky, sexu, pocitu žiarlivosti. Autorka sa šikovnou zápletkou deja taktiež vracia do minulosti hlavných hrdinov, kedy nám odkrýva vznik a zánik ich kamarátstiev. Ak vás tieto témy zaujímavú z pohľadu aktérov, určite vás zaujme tiež. P. S. Stále ťa milujem bola veľmi silná kniha na myšlienky, ktoré v nej prevládali. Bolo ich hneď niekoľko. Preto si myslím, že na svoje si príde každý. Najviac na mňa zapôsobila sila nevyriešenej minulosti. Pokiaľ človek nosí vo svojom srdci niečo nevyriešené, nikdy sa to neskončí. Ten pocit ho bude stále prenasledovať a čím ďalej bude odkladať vyriešenie záležitosti, tým viac bude pocit intenzívnejší. Presne to som našla v knihe. Ponaučenie? Za všetkým treba zavrieť dvere, pretože iba tak budeme vedieť otvoriť nové. Už v minulej knihe som si nevedela nájsť najobľúbenejšiu postavu. Zvolila som si Petra. Tu mi až tak sympatický nebol. Každá postava mala niečo do seba, ale žiadna pre mňa nebola silnou alebo dominantnou, v ktorej by som sa našla. Je to však vec vkusu, možno vy by sme mali iný názor. Jenny Han nás celý čas nechala v napätí, ako sa príbeh skončí. Lara Jean dostávala informácie, akoby nemala randiť iba s jedným mládencom a akoby si mala dobre premyslieť, kto je naozaj ten pravý. Tejto informácií som natoľko uvedomila, až som skutočne nevedela, kto nakoniec získa jej srdce. Peter alebo Johny? Môj celkový pohľad na knihu? Veľmi som sa bavila. Postavy nesklamali, dokonca aj Kitty sa predviedla v plnej kráse. Dialógy neboli nudné, dej sa stupňoval. Starosti a radosti našich hrdinov som naplno prežívala s nimi. Vôbec mi neprekáža, že ide o young adultku. Na takéto príbehy nikdy nebudem stará. Chcete si oddýchnuť a užiť deň? Jedine s knihou P. S. Stále ťa milujem od Jenny Han. Je proste TOP!

blog jajibloguje.sk, 9.8.2017

Viac o knihe

Romantika trochu inak

Nikdy by som nečakala, že si ma knihy od Kassie West tak získajú. Doteraz som ich prečítala päť, pričom každú z nich takmer behom jedného dňa. Ani kniha Náhradní kluk nebola výnimkou. Príbeh je o Gii, ktorej veľmi záleží na názoroch ostatných. Za najpodstatnejší pokladá imidž a to, aká je populárna. Keď však začne byť jej popularita ohrozená, Giin život sa obráti hore nohami. Postupne si uvedomí, ako jej povrchnosť zabila hocijakú šancu na nadviazanie hlbších vzťahov s okolím (s priateľmi, s chlapcami či s rodinou). Pochopí, že je načase to všetko napraviť. Táto kniha je dokonalá práve kvôli svojej nedokonalosti. Na internete som si všimla nejeden názor na Giin charakter, veľa čitateľov malo problém sa s ňou stotožniť, liezlo im na nervy, ako sa správala. Smutné však je, že v Gii sa nachádzalo veľa negatívnych vlastností, o ktorých si myslím, že sú dnes súčasťou takmer každého z nás a možno práve to čitateľom na nej prekážalo. Aj keď nechceli, tak trochu sa v nej videli. Priznajte sa, kto dnes nepozerá na počet lajkov na Instagrame alebo na Facebooku? A pokiaľ ich je málo, koľkí z vás sú zdeptaní a majú nutkanie stále viac zdieľať, len aby sa zviditeľnili a mali pocit, že niekam patria, niekto ich vníma a pokladá za dôležitých? To je totiž dnešná, žalostná realita. Nesmierne sa mi páčilo, že autorka spracovala tému dnešnej doby a tej nutkavej potreby po ocenení od ostatných, aj keď je to len vo forme lajkov. Na rozdiel od Gie, ktorá si uvedomila, kde robí v živote chybu, v realite to ľuďom väčšinou nedôjde a okrem toho, ani nechcú, aby im to došlo. Možno práve preto sa mi príbeh tak veľmi páčil. Gia prestala vnímať ako samozrejmosť aj mnoho iných hodnôt vo svojom živote, zmenila svoj postoj k popularite i k ľuďom. Na zahodenie nebol ani Hayden a ďalšie vedľajšie postavy. Všetky tam mali svoje miesto, spĺňali nejaký účel. Autorka sa nezameriavala iba na romantiku, ale aj na priateľstvá či rodinné vzťahy. Všetko to bolo príjemne okorenené ľahkým humorom a myšlienkami, ktoré stoja za zamyslenie. Jednoznačne vám tento príbeh odporúčam, akurát si dávajte pozor, aby ste príliš nepodľahli čaru Kassiených kníh, lebo ich budete hltať jednu za druhou, až vám žiadna nezostane. Prečo by ste si mali knihu prečítať? Zameriava sa na aktuálnu tému a rozvíja problematiku závislosti na virtuálnej popularite. Hlavná hrdinka má veľmi zaujímavý charakter a bavilo ma sledovať, ako sa mení. Hayden je neuveriteľné zlatíčko. Slintala som a slintala. Vedľajšie postavy tiež stoja za to. Humor je úžasný. Niektoré myšlienky sú naozaj krásne. Čo by mohlo byť lepšie? Nič. Všetko bolo tak, ako to malo byť. Kniha však rozhodne nie je pre milovníkov akcie a veľkého dobrodružstva.

blog, 3.8.2017

Púšť trochu inak

Nie som veľký fanúšik westernov, pištoľníkov a púští. Hlavne pokiaľ ide o filmy, tie ma nikdy nebavili. Ale žiadnu podobnú knihu, ako je táto, som zatiaľ nečítala, tak som sa rozhodla dať tomu šancu. Spravila som dobre, pretože príbeh ma úplne pohltil. Autorka opisovala svet veľmi pútavo a živo, charaktery postáv mi boli sympatické a ani raz som sa pri čítaní nenudila. V období, keď máte problém do hocičoho sa začítať, je podobná kniha veľmi príjemným osviežením. Amání je naozaj silná a svojská hlavná hrdinka. Išla si vytrvalo za svojím, chcela uniknúť pred starým životom, a to sa jej aj podarilo za pomoci záhadného cudzinca Jina. Chémia medzi týmito dvomi postavami bola už od začiatku veľmi dobrá a bavili ma všetky ich spoločné scény. Celý dej obohacovala dávka akcie a zaujímavého dobrodružstva. Príbeh spracúva rebéliu proti systému trochu iným spôsobom, na aký som zvyknutá. Jediné, čo by som pri čítaní uvítala, by bol hlbší pohľad do života rebelov, viac scén s nimi. Príbeh by to však asi zbytočne spomalilo, čo autorka nechcela. Nijako nenarušila plynulosť deja, stránky mi ubúdali takmer samy. Vedľajšie postavy si ma tiež získali, no takisto sa mi zdalo, že by si zaslúžili viac priestoru na prejavenie sa. Chápem však, že toto bol ešte iba taký úvod do celej série a autorka sa bude každému venovať viac v pokračovaní, na ktoré sa už teším. História, legendy a celková zápletka sa mi zdala originálna, vidno, že autorka to má výborné premyslené. Po prvýkrát som nemala problém s púštnou krajinou práve kvôli spôsobu, akým bola opísaná. Príbeh sa dokonca v mnohých prípadoch nedal ani predvídať, čo ma taktiež potešilo. Čítala som o to rýchlejšie, keďže v hlave sa mi vytvárali rôzne teórie, ktoré mi nasledujúce kapitoly vzápätí vyvrátili. Najviac si ma však získali záverečné strany knihy. Konečná akcia bola dych berúca, pri čítaní som takmer ani nežmurkala a všetko sa to skončilo skôr, ako som na to bola pripravená. Prečo by ste si knihu mali prečítať? Hlavné postavy si vás rýchlo získajú a budete sa tešiť na každú scénu s nimi. Bežná zápletka je obohatená o veľa originálnych prvkov. Vedľajšie postavy si obľúbite aj napriek tomu, že sa tak neprejavili. Dej plynie takmer sám. Dostanete veľa akcie. Záverečné scény stoja za to! Čo by mohlo byť lepšie? Vedľajšie postavy mohli dostať viac priestoru, no verím, že to autorka zlepší v pokračovaní, ktorého sa už neviem dočkať.

blog, 3.8.2017

Recenzia médii