Dcéra zimy
Dcéra zimy je prvou knihou, ktorú som od autorky Vladimíry Šebovej čítala a ten príbeh som si naprosto zamilovala. Slovanskí bohovia a celá tá mytológia ma veľmi láka a autorka poznatky z nej šikovne využila a vytvorila neobyčajný príbeh. Dcéra zimy je pútavý príbeh, ktorý vás okamžite vtiahne do deja. Je plný zaujímavých postáv, vrátane samotnej Moreny, ktorý vás chytí za srdce a núti vás pokračovať v čítaní, kým nedosiahnete poslednú stránku. Samotná Morena mi prišla od začiatku ako sympatická postava, dokonca viac, než jej sestra Vesna. Začiatok ma popravde veľmi zarmútil, pretože niečo, čo sa tak sľubne začalo vyvíjať, sa tak rýchlo skončilo a celý zvyšný dej mi to neschádzalo z mysle. Mala som z toho zmiešané pocity. Je to krutý príbeh o tom, akú smolu má v skutočnosti samotná Smrť, pretože láska sa jej v celom príbehu vyhýba, nemôže byť celkom naplnená a všetci jej blízky pomaly zomierajú, zatiaľ čo ona žije na pomedzí. Autorka sa s príbehom pohrala a vytvorila krásny svet (v skutočnosti tri spojené jedným stromom) vychádzajúci z poznatkov slovanskej mytológie. Číta sa ľahko, aj keď, ako som spomenula, mi ostal na duši zvieravý pocit z úvodu, a veľmi radi sa doň znovu vrátite. Kniha je plná mágie a bohov, príšer, tajomstviev, ale aj spomienok na minulosť, ktorá bolí.