Replika
Lauren Oliver nie je nová autorka u nás na knižnom trhu – vyšlo jej hneď viacero kníh, ako napr. séria Delírium, z ktorej mal byť seriál, ale to nakoniec akosi nevydalo a na nete sa dá nájsť natočená „prvá časť“ série ale teda, neujalo sa to. Ďalej jej ešte aj vyšlo Kým dopadnem a tá bola nakoniec aj úspešne sfilmovaná. Knihu som zase raz nečítala, ale film sa mi veľmi páčil – a raz sa k tej knihe plánujem dostať, lebo film sa mi naozaj páčil. No ale teraz už k Replike, alias najnovšej sérii od tejto skúsenej autorky. Replika je veľmi zvláštna kniha – príbeh sa odohráva z pohľadu dvoch postáv, čo je celkom bežné v dnešnej dobe v knihách. Zaujímavá je samá forma, ktorou sa kniha prezentuje – totižto dá sa čítať z oboch smeroch. Jeden príbeh sa nachádza z jednej strany, zhruba do polovice – druhý z druhej strany. A viete si predstaviť tie pohľady, keď nedajbože, vytiahnete tú knihu v spoločnosti a vyzerá to, že čítate knihu dole hlavou. Replika sa veľmi ťažko opisuje o čom vlastne je – dve dievčatá hľadajú svoje miesto vo svete, možno aj nejaké to pochopenie a hlavne túžia poznať pravdu. Dôležité je podotknúť, či už príbeh Gemmy alebo príbeh Lyry, každý sa začína v inom momente – a každý má iné tempo v akom sa odvíja. Nedá sa teda povedať, že by ste čítali dva rovnaké príbehy len z iného uhľa pohľadu. Gemma je obyčajná americká teenegerka, ktorá trpí trochu nadváhou, má iba jednu najlepšiu kamarátku, je veľmi bohatá...No ako hovorím, typická americká teenegerka. Lenže potom ju skoro unesú, vyhrážajú sa jej (a jej rodine) a ona začne tušiť, že niečo sa nezdá a preto sa vydáva aj napriek nesúhlasu rodičov na Floridu a je odhodlaná zistiť pravdu. Lyra je replika. A žije v ústave, Havene, kde sa to replikami iba hemží. Iný život ani nepoznala a popravde – ani po inom netúži, iba chce v pokoji a v pokoji žiť. Netúži odísť z ústavu, chce si len čítať Malého princa, ktorého dostala od jednej doktorky a v pokoji spolu so svojimi sestrami nažívať. Lenže, jedného dňa sa všetko zmení a stretáva sa so 72-kou...A no, viac si už musíte prečítať knihu aby ste vedeli čo sa ďalej stalo. Ako som už spomínala, vôbec to nie je tak, že by ste mali vyrozprávaný jeden a ten istý príbeh dvoma uhľami pohľadov. Áno, niektoré scény sa zhodujú, ale ako sľubuje anotácia – každá to vníma inak. A vôbec tých „rovnakých“ scén nebolo toľko, ako som sa obávala na začiatku knihy. Čiže vôbec nečítate ten jeden a rovnaký príbeh. Variácia postáv sa tiež autorke podarila – či už hovoríme o Gemme alebo Lyre, každá bola iná a každá sa aj inak správala, alebo aj o vedľajších postavách. Lauren Oliver veľmi dobre vykreslila rôzne charaktery a úspešne sa ich držala počas celej knihy. Autorka sa nebála ani šokujúcich situácii a veľmi reálne ich pre danú realitu, ktorú si vytvorila, vykreslila. Aj vďaka tomu bol dej veľmi dynamický a veľmi dobre sa čítal. Autorka sa aj veľmi šikovne vyhrala s tými dvoma uhľami postáv – každá niečo odhaľovala ale zmysel to začalo dávať až keď ste poznali aj druhý uhoľ pohľadu. Bohužiaľ, niektoré časti sa opakovali – teda nachádzal sa ten istý rozhovor, scéna z oboch strán kníh a popravde, časom to začalo byť trošku nudné čítať dokola to isté. Takisto aj obracanie knihy – ak sa rozhodnete knihu čítať „napreskačku“, tak to obracanie knihy je tiež trošku náročnejšie a nepraktické. Čo sa týka samotného konca, bol taký slabý, málo uspokojivý a akčný. Ku koncu čakáte práveže čo najviac vypeckovanú akciu a prepracovanosť. A tu to bohužiaľ tak nebolo. Nehovoriac o tom, že by som privítala tak aspoň o 2 kapitoly viac z Lyrinho pohľadu, keďže mne osobne prišiel lepší a zaujímavejší ako Gemma. Reading order je trošku náročnejší. Stretla som sa s rôznymi názormi, ako túto knihu ľudia čítali. Viacerí si zvolili jeden uhoľ pohľadu, ten prečítali celý a následne sa pustili do ďalšieho. Ja som to tak nečítala. Začala som z pohľadu Gemmy, keďže ona je tá obyčajná, a tak pre mňa ideálnejší začiatok príbehu – prečítala som cca prvých pár kapitól z jej uhľa pohľadu (7? tak nejak) a až následne som sa pustila do Lyry, a tiež prečítala pár kapitol z jej pohľadu. Následne som cca od tej 8 Gemminej kapitoly začala preskakovať – najskôr jedna, potom otočiť knihu a druhá...Ku koncu som zasa začala čítať iba z jedného uhľa pohľadu, kým sa príbeh znovu nezačal prepletať ešte viac a potom som začala zasa striedať. Aby som to zhrnula, autorka píše naozaj dobre a hoci Replika mala svoje muchy, rozhodne siahnem aj po pokračovaní lebo verím, že stáť za to bude a že má autorka ešte niečo ukryté rukáve, čím nám zas raz vyrazí dych.