CooBoo

Komiks bez jasnej cieľovky

ND Stevenson

Grafický román s jednoduchým, ale pôsobivým vizuálnom zaujme predovšetkým mladšie čitateľskú obec - už len kvôli spravovaní starých-dobrých motívov a tém, s ktorými sa vyrovnáva práve dospievajúca skupina i v reálnej spoločnosti. Dej a jeho pútavosť ťaží predovšetkým z dvoch faktov - tým prvým je hravá grafika, určitým spôsobom veľmi minimalistická, s nie dôkladným zameraním na detail, ktorá však zato krásne pracuje s farbami - pričom každý motív či každé prostredie má svoju zvolenú farbu (či ak chceme filter), skrz ktorý na príbeh nazeráme - čo dodáva príbehu istú symboliku - retrospektívne zábery sú spracované skrz žltý nostalgický šat, zábavné chvíle sú zobrazené cez svetlejšie farby, napr. scény, kedy sa postava necíti komfortne či prežíva isté psychické temno sú zase ilustrované skrz tmavú zelenú či až šedú, čiernu, ktorá korešponduje s dianím v príbehu. Symbolika sa ďalej prejavuje v celom diele, či v menách postáv (Blackheart), v transformácii hlavnej hrdinky napr. na draka, malé dievča, ostrihanie si vlasov v existenciálnej situácii a podobne. Nakoľko je táto symbolika už prežitá a prvoplánová, ponechám na uvážení každého čitateľa. Druhým faktom je situačný humor, ktorý síce nie je skoro ničím originálny a zakladá sa práve na veľmi často používanej ,,hláškujúcej" archetypovej postave, ktorá je vtipná za každý okolností, treba uznať, že tento humor v diele vcelku dobre funguje, medzi hl.postavami sa udržiava určitá chémia a ich interakcie si potenciálny čitateľ užije pravdepodobne najviac z celého diela - nakoľko ostatné postavy pôsobia aspoň minimálne ako krovie, nepoužívajú situačný typ vtipov a reálne slúžia iba ako prostredník k posunutiu deja. Hlavnými problémami sú potom predovšetkým nejasná cieľová skupina, ktorú vytvára predovšetkým podivne poskladaná fabula, ktorá mieša snáď i viacero žánrov - od literatúry pre mladých (na ktorú je vraj dielo orientované), cez fantasy, dobrodružný román až po krimi a horor, čo pôsobí neskutočne zvláštne, nekonzistentne - naratív sa počas diela očividne jemne mení, celé dielo je akoby zbytočne premotivizované, z čoho vyplýva i nejasná cieľovka - ťažko určiť, pre koho je vlastne dielo určené - obzvlášť ak tomu nepomáha ani preklad - ten občas volí skoro až archaické relatívne slušné slová ako ,,fičúr", ktoré sa už určite nenájdu v našom živom jazyku, no následne ich dopĺňa hanlivosťami ako ,,rozmrdám ich" či ,,hajzel", čo by sa naozaj nemuselo nachádzať v lit. pre dospievajúcich a mládež. Vrátiť sa musím i k fabule diela - tá je vytvorená tak zvláštne, že celý svet, v ktorom sa dej odohráva je veľmi nelogicky historicky ukotvený - máme tu rytierov, boje s mečmi, odev zo stredoveku, no zároveň používanie počítačov, mobilných telefónov, skenerov či chladničiek bez aspoň malého vysvetlenie. Čitateľ je teda hodený in medias res do príbehu, ktorý sa ani sám neznaží nič vysvetliť - na čo dopláca hlavne v závere - kedy isté superhrdinské rozuzlenie pôsobí neoriginálne a tuctovo. Grafický román Nimona zaujme predovšetkým nadšencov žánru, pričom okrem vizuálneho spracovanie ponúkne i svojsky spracované motívy priateľstva, porozumenia, nájdenia svojho skutočného ja či akceptovania samého seba.

Welike Books Forever, 25.4.2019

Viac o knihe

Na konci naozaj obaja umrú

Adam Silvera

Ahojte! Dnes som si pre vás pripravila novú recenziu na knihu Na konci naozaj obaja umrú od Adama Silveru, ktorý je v zahraničí veľmi populárny. A ak si myslíte, že to tým spoilom v názve končí, ste na veľkom omyle. Takže sa pohodlne usaďte a čítajte... Pôvodná anotácia: Mateo a Rufus žijú v alternatívnom svete, kde je možné predpovedať smrť. Obávaný telefonát ich zastihne absolútne nepripravených. Za normálnych okolností by sa Mateo a Rufus nikdy nestretli. Toto však nie sú normálne okolnosti a chalanom ostáva menej než dvadsaťštyri hodín života. Plachý Mateo je zdrvený. Nedokáže pomyslieť na to, že tu nechá vážne chorého otca a najlepšiu kamošku s malým bábätkom na krku. Rozhodne sa však, že aspoň tento posledný deň spraví niečo, aby si ho ľudia pamätali. Rufus je bitkár, ktorý už prišiel o celú rodinu a telefonát ho veľmi nezaskočí. No aj tak mu ostáva čo-to vybaviť, aby po sebe zanechal čo najmenší chaos. Hoci si to boja priznať, Mateo a Rufus sú vydesení a zarmútení, spoja sa však cez aplikáciu a čaká ich deň, ktorý si užijú naplno. Po knihe som začala pokukovať už keď vyšla v zahraničí. Veľmi ma zaujímalo ako autor spracuje takúto tému, no vtedy som si ešte netrúfala prečítať knihu v angličtine. Na knihu som dáko pozabudla, ale minulý rok keď sa dočkala českého prekladu ma na ňu opäť nalákala Kája z pennyandbooks. Tá ju tak neskutočne vychválila, že som si ju nemohla nechať újsť. Samozrejme, začala som hľadať a zistila som, že ju vydáva aj naše slovenské CooBoo a ja som bola natešená ako malé dieťa. A po prečítaní som paf! Mateo s Rufusom boli takí úžasní, že si ich budem pamätať ešte dosť dlhú dobu. Každý z nich mal odlišnú osobnosť, no spolu sa krásne dopĺňajú. Musím sa priznať, že zozačiatku som mala oveľa radšej Rufusa, ale postupom času som si našla „cestu“ aj k Mateovi. Obaja však boli veľmi sympatickí a bolo naozaj neskutočné ako sa v priebehu knihy ich charaktre rozvíjali. Dej bol na začiatku veľmi pomalý. Zoznamovali sme sa s prostredím, postavami a celkovo s naším novým svetom. Podľa mňa to mohlo byť kratšie. Vlastne celá kniha mohla byť oveľa kratšia, len stačilo vyškrtať pár slovíčok a viet. No na konci som sa od knihy nevedela odtrhnúť. Tak veľmi som nechcela aby sa stalo to čo sa stalo na konci, ale ono to tak naozaj bolo. Celú knihu ste si mysleli, že je to len vtip, ale fakt nie je. Autor si z vás nestrieľa. Ono je to tak naozaj. A je to kruté. Kniha bola tak nádherne napísaná., že to nešlo bez sĺz. Ten koniec ma totálne zlomil. Krásny príbeh, dobrá nápad, no škoda tých nudnejších pasáží, ktoré mi v knihe vadili. Ak sa pýtate či ísť do toho, tak za mňa určite áno. Jednoducho písané, autorov štýl si zamilujete, tak ako sa zamilujete aj do hlavných postáv. Knihe dávam 4*/5* a odporúčam na dlhé letné večeri.

Jedna malá knihomoľka, 23.4.2019

Viac o knihe

Pozor na priateľstvá so spisovateľmi!

Lygia Day Penaflorová

Ešte je síce len polovica apríla, ale už teraz viem, že kniha Toto je celá pravda sa tento rok umiestni v mojom rebríčku tých najoriginálnejších. Nie však obsahom, ale vizuálnym spracovaním a kompozíciou textu. Kým som sa do nej začítal, istý čas som ju obracal v rukách a opakovane som to robil aj počas čítania. Grafici sa s parádne pohrali s (ne)viditeľnosťou slova celá na obálke a na oriezke sú ukryté hneď dve heslá súvisiace s dejom. Aké, to si budete musieť zistiť sami :-). Tradičné technické spracovanie by románu ani nesvedčili, pretože ani Lygia Day Peňaflor nevyužíva klasické postupy. Text jej románu je tvorený mediálnymi rozhovormi, novinovými článkami, komunikáciou na sociálnych sieťach, esemeskami či úryvkami z inej, fiktívnej knihy. Vďaka tomu čítanie rýchlo odsýpa, baví vás odhaľovať prepojenia, len si musíte dať pozor, aby ste sa nestratili v prelínaní reality a literárneho konštruktu. Dej je rozprávaný z pohľadu viacerých postáv a rozvíja sa v dvoch líniách. Prvú tvorí retrospektíva skupiny stredoškolákov o ich vzťahu so spisovateľkou Fatimou, ktorý nadviazali po úspechu jej knihy o vyrovnávaní sa s emocionálnou búrkou. Inšpirovala ich jej teória o ľudských prepojeniach, založená na maximálnej otvorenosti a úprimnosti voči druhým osobám. Fatima ich pustila nielen do svojho vnútra, ale aj do domu a života, a rovnako i oni jej umožnili spoznať ich osudy. Okrem trojice dievčat to je hlavne Jonah, očividne nesúci na svojich mladých pleciach ťažké bremeno viny. Keď sa odhalí dôvod jeho prestupu z inej školy, Fatima ho sprevádza na ceste vnútorného prijatia skutočnosti. Lenže všetko sa zmení, keď Fatima vydá knihu, ktorá verne reflektuje nielen celý vzťah s jej fanúšikmi, ale hlavne Jonahovu účasť na škandále wrestlingového tímu... Jonah na to takmer doplatí životom a verejnosť baží po informáciách ohľadom všetkých súvislostí. Čo sa týka príbehu, ten je v podstate dosť jednoduchý a veľa sa tam toho neudeje. Všetko sa točí okolo knižného spracovania udalostí na Grahamovej strednej škole a jeho dôsledkov. Dozvedáme sa o zapojení jednotlivých postáv do celkovej mozaiky a o ich názoroch na to, ako sa Fatima zachovala. Niektorí to berú v pohode, iní sa cítia zradene, ďalší chcú z toho vyžmýkať čo najviac pre seba... A práve v tomto - vo vykreslení odlišných postojov - spočíva najväčšia devíza románu. Toto je celá pravda ponúka pestrú škálu osobností, pričom každá má pochopiteľnú motiváciu a je ťažké prikloniť sa iba k jednej z nich. Okrajovo sa Lygia Day Peňaflor venuje aj téme šikany, potrebe odbornej psychologickej pomoci či peniazmi a kariérou narušeným rodinným vzťahom. Možno by stálo za viac rozpracovať práve tieto motívy, ale ani ten hlavný nie je menej dôležitý - prílišná dôvera voči cudzím ľuďom a falošná predstava o slávnych idoloch môžu byť naozaj nebezpečné. Čo však musím vytknúť (a nie je to chyba autorky) je strašná jazyková úprava. Pani, čo je za to zodpovedná, by mala vrátiť svoju výplatu, pretože na pomery CooBoo je v knihe neskutočné množstvo chýb, čo zbytočne znižuje jej kvalitu.

marekzakopcan.sk, 14.4.2019

Viac o knihe

RECENZIA: Nimona (Noelle Stevenson)

ND Stevenson

Nie som práve ten typ, ktorý stále skúša nové veci, ale pri Nimone som vedela, že to bude dobrá voľba. Komiksy som chcela vyskúšať už fakt dávno, ale nikdy som sa k tomu nejako nedostala. Lákali ma hlavne tie marvelácke, lenže tých je toľko, že som sa absolútne stratila v tom, ako ich treba čítať a povedala si, že to je asi na začiatok priveľa. A potom sa zjavil tento milý pekný komiks a aj som si povedala Prečo nie? A tak sa ku mne dostala úžasná Nimona. Nimona je veľmi originálna a svojská postava. Aj keby nemala schopnosť meniť podoby, čo ju rozhodne robí výnimočnou, ešte je tu kopa ďalších vecí, pre ktoré si ju zamilujete. Je ako tornádo, neustále v pohybe, do všetkého sa chce miešať a rozhodne si nenechá skákať po hlave. Srší humorom (často trochu neokrôchaným) a energiou, je drzá a nevypočítateľná. A jednému zloduchovi totálne obráti život naruby. Ballister Blackheart je vykreslený ako taký typický záporák - nepochopený, zatrpknutý, s jediným cieľom a to zničiť svojho úhlavného nepriateľa. Všetky postavy sú vlastne takto typizované, majú vlastnosti a vzhľad, ktoré ste už určite niekde videli, no zároveň nie sú klišé. Čiže ako je Ballister Blackheart typický zloduch, tak je Ambrosius Goldenloin jasný hrdina - silný, udatný, v žiarivej zbroji a všetkými obdivovaný. No každá minca má dve strany a preto ani do nebies vychvaľovaný hrdina nikdy nie je úplne dokonalý a zloduch zas nemusí byť krutý. Všetko sa začína, keď sa Nimona zjaví u Blackhearta a oznámi mu, že sa stane jeho parťáčkou. Ten nemá veľmi na výber, pretože Nimona je nazastaviteľná a neústupčivá. Zozačiatku sa zdá, že to nemôže fungovať, Blackheart nezvláda jej šialené tempo a charizmu, no postupne si začnú dôverovať. Dokonca sa zdá, že s jej pomocou sa mu konečne podarí to, čo má každý správny záporák robiť- bojovať proti systému. Na jeho čele stojí Inštitút, ktorý všetkému vládne. Blackheart s ním má zlé skúsenosti, keďže v minulosti sa mu otočil chrbtom. A rovnako aj Goldenloin, čo ho asi trápi ešte viac. Celý príbeh je plný akcie a rôznych zvratov. Najviac ma bavil ten zvláštny šialený svet, v ktorom sa dej odohráva, akási zmes stredoveku s modernými technológiami, no aj mágiou. Celé to bolo veľmi originálne, hoci sa tam našlo aj pár klišé, no aj to malo svoju funkciu. Vlastne mi to prišlo ako taká paródia na typické fantasy príbehy. Okrem toho sa autorka v tomto diele venuje mnohým spoločenským problémom, ktoré boli do príbehu zasadené tak nenútene, že ste si to možno zozačiatku ani nevšimli. Ďalšia vec, ktorú veľmi oceňujem, je humor. Nimona bola sama o sebe postava, ktorá neustále trúsila nejaké vtípky a ironické poznámky, no kniha bola celkovo presiaknutá humorom. A neboli to len také milé veci, niekedy si autorka robila srandu zo smrti a podobných tém, ktoré boli fakt čierne. Ale bolo to tak perfektne podané, že sa nedalo nič iné, len sa na tom zasmiať. Všetko dotváral perfektný dizajn. Kresby boli jednoduché, vďaka čomu si čitateľ stíha všímať, čo sa práve deje, no nechýbali ani zaujímavé detaily a rôzne drobnosti, ktoré dokázali upútať pozornosť. Veľmi sa mi páčili posledné strany, kde boli rôzne "doplnky" - napríklad nejaké bonusové scény, proces akým jednotlivé postavy vznikali a podobne. Dopočula som sa, že autorka spolupracovala na vytvorení niekoľkých ďalších komiksov, čiže keď sa mi zažiada čítať ďalší, som si istá, že aj tie sa zjavia na mojom zozname.

strana36.blogspot.cz, 12.4.2019

Viac o knihe

Noelle Stevenson: Nimona

ND Stevenson

Neurčitá zmes fantastického sveta v mierne dystipockom šate s vedecko-fantastickými dôvtipom a gendrovo nevyhranenými hlavnými hrdinami sa volá Nimona. Nimona pôvodne prežívala denný stereotyp na internete. Mala podobu webkomiksu, ktorý postupne dobyl nielen svet ako taký, ale aj slovenský knižný trh. V roku 2015 záverečnú prácu súčasnej americkej ilustrátorky a animátorky, Noelle Stevensonovej, vydalo vydavateľstvo HarperCollins ako grafický YA román búrajúci predsudky u čitateľa každého veku. Univerzum tvaromeničky Nimony sa práve tým, že popieralo mýtus o dobre a zle v rozprávkach či iných žánrovo farbistých knihách, stalo obľúbenou oddychovou zónou nielen komiksových fanúšikov, ale aj rádových čitateľov, ktorí vždy radi siahnu po čokoľvek ľahkom, sviežom či zaujímavom. Ak ste väčšine z toho, čo bolo vyššie napísané, neporozumeli, nezúfajte. Radi vám to v nasledujúcich riadkoch vysvetlíme „polopate“. Noelle Stevensonová vyrástla v Severnej Karolíne. Vysokoškolské štúdium absolvovala v Marylande, v meste, v ktorom sa vlastne začal písať jej príbeh. Ako talentovaná producentka remakeu animovaného seriálu She-Ra: Princess of Power oslnila popkultúrnu obec rôznymi narážkami na známe klasické diela (i komiksy) z fantastiky (Pán Prsteňov, Conan, Artuš, Slayers, Thundercats...), ktoré s radosťou medzi riadkami spomína aj vo svojich knižných prácach. Ide o grafické romány Nimona (vydavateľstvo CooBoo - Albatros) a Lumberjanes (vydavateľstvo Paseka) určené mladšej čitateľskej obci, ale s radosťou po nich siahnu aj starší čitatelia, a to z prostého dôvodu – Noelle Stevensonová srší vtipom aj nadhľadom a s potešením rebeluje voči zaužívaným rozprávačským schémam tak, ako to robia takmer všetci dnešní horliví spisovatelia. Nimona vyšla vo vydavateľstve CooBoo začiatkom marca. Označenie grafický román, nie komiksový zošit, sa zvolilo správne, pretože 272 farebných strán vám prinesie klasický fantastický príbeh v menej klasickom spracovaní. O zábavu, čierny humor, kritické narážky na jednoduchú jednotvárnosť alebo odľahčenie vážnych tém, s ktorými sa hlavní hrdinovia pasujú od prvého zoznámenia sa, nebude núdza. Hoci je pravdou, že podobne vystavané príbehy o hrdinkách s temným tajomstvom, ktoré si zvolili stranu zla už len z princípu, môžete nájsť takmer všade, zaujímavý marketing i životopis autorky tohto „obrázkového“ románu vás nenásilným spôsobom prinútia po knihe siahnuť a zahĺbiť sa do nej. Silné stránky, ktorými sa Nimona môže pochváliť, sa neukrývajú iba v reklame. Grafický román dostal pútavý dizajn, ktorý nesklame ani potom, keď sa kniha otvorí. Príjemné zemité farby, chlad sálajúci z takmer každého panelu či autorkina hra s rozmiestnením technického scenára na celej ploche tak, aby každá jedna kapitola zohrala v príbehu svoju úlohu a neostala niekde len tak visieť, vám otvárajú bránu do sveta, v ktorom zlí hrdinovia majú šľachetné úmysly a tí dobrí si zase, naopak, volia cestu menšieho zla. Všetko navôkol vás pôsobí príjemne rustikálne. Kontrast navodia až samotné postavy a ich osudy, ktoré neraz menia naoko serióznu hru o nadvládu fiktívnej krajiny, v ktorej sa príbeh Nimony, malej, hyperaktívnej a vždy dobre naladenej tvaromeničky, odohráva. Noelle Stevensonová vložila do svojej komiksovej prvotiny poriadny kus seba samej. Vyhrala sa s vnútornou kompozíciou svojho diela do detailu, čím každému komiksovému fanúšikovi vyčarovala úsmev na tvári. Nechala sa inšpirovať novinkami v komiksovej tvorbe a dovolila panelom, obrázkovým poliam, ilustráciám a v neposlednom rade aj samotnými rozprávačom obohatiť príbeh o moderný vzhľad. Teraz by sa dalo vlastne napísať, že Nimona patrí k unikátnym knižným počinom, ktoré by žiadny čitateľ nemal tento rok prehliadnuť. Ibaže... ... ibaže Nimona v inej obmene sa dá nájsť v každej knihe, ktorá sa rozhodne zotrieť hranicu čiernobielych archetypov a poukázať na absurdné delenie fiktívnych hrdinov na tých dobrých a tých zlých. Rovnako tak môžeme nájsť silnú ženskú hrdinku, bojujúcu s vlastnými démonmi, nepriaznivým osudom, predsudkami a svojským „endom“ bez žili šťastne až do smrti nielen v grafických románoch z minulého storočia, ale aj v knižnej tvorbe súčasných autorov, a to bez toho, aby na seba pútali pozornosť svojím prehnane bláznivým ja alebo „pozérstvom“. Práve to, a mnoho iných komických situácií navôkol hlavnej hrdinky a jej dobráckeho šéfa, Ballistera Blackhearta, robí z diela čítanie ohraničené konkrétnou skupinou knižných záujemcov. Presne tí čitatelia, ktorí majú radi americký humor, ich spôsob interpretácie bizarných vecí, voči ktorým musia ostro vystupovať a parodovať ich, dokážu vzplanúť k Nimone vrúcnou láskou a nájsť v tvorbe Noelle Stevensonovej istý pôvab. Rovnako ľahko si k nej cestu nájdu aj mladší čitatelia, ktorým ide len o to, aby sa dobre zabavili, trochu si pri čítaní oddýchli a miestami sa nad niečím zamysleli, či si len potrénovali svoju vlastnú čitateľskú sebareflexiu. Viac od našej Nimony čakať nemôžeme, čo ale nie je niečo, prečo by sa mal tento grafický román zatratiť. Nimona, príbeh tvaromeničky s ihravým úsmevným nádychom a nostalgickým koncom, prešla od svojho zrodu dlhú cestu. A ponúka ju aj vám, ak sa teda odvážite siahnuť po grafickom románe s nádychom fantasy, sci-fi a humoru. Aj keď táto zmes nie je ideálne vyvážená a sem-tam jej na kráse nepridá ani slovenský preklad, ktorý škrípe práve v replikách našej hlavnej hrdinky, čas strávený pri tejto „obrázkovej“ knihe nebude predstavovať zbytočnú investíciu. Príbeh vás možno neosloví. Nevadí. Pozornosť bude pútať grafické spracovanie, na ktorom aj dnes môžeme hlavne my (z redakcie FSka) nechať svoje oči. A veruže ich nie je málo!

Fantasy-svet.sk, 31.3.2019

Viac o knihe

Všetko je tak, ako má byť – Nina LaCour

Najlepšia tínedžerská kniha roka 2018! Tak takýmto prívlastkom sa môže pýšiť kniha mladej americkej spisovateľky Niny LaCour Všetko je tak, ako má byť. Knihu som prečítala takpovediac na jeden dych a dlho som nad ňou rozmýšľala. Čím je výnimočná, že dokázala tak veľmi zaujať? Väčšina čitateľov, hlavne tých mladších, najradšej číta o šťastných ľuďoch, o naplnených láskach, o pekných zážitkoch a živote plnom zábavy. Kniha Niny LaCour je však o smrti, o samote, o bolesti, o strate a o hľadaní. Hlavná postava Marin po nečakanej smrti svojho dedka, jediného príbuzného, opúšťa rodné mesto a odchádza na druhý koniec sveta. Z hodiny na hodinu, len s mobilom, dokladmi, bankomatovou kartou a fotkou svojej nebohej mamy začína nový život v stiesnenej izbe vysokoškolského internátu. Smútok a spomienky však v rodnom meste nezostali a po príchode jej najlepšej kamarátky Mabel sa s nimi hlavná hrdinka musí postupne vyrovnávať. Autorka nám jemným spôsobom odhaľuje zákutia zo života Marin, vysvetľuje pohnútky jej konania a objasňuje dôvod jej najväčšieho smútku – osamelosť. Možno vás prekvapí, no autorka nespravila z Marin obetného baránka. V knihe sa píše, že keď chceš dostať list, musíš ho napísať, a keď chceš mať priateľa, musíš ním byť. Marin sa však v očakávaní ďalšieho sklamania v ľuďoch stiahne a je presvedčená, že všetko zvládne sama. Práve v tomto môže byť kniha pre mladého človeka, ktorý sa v tínedžerskom veku hľadá, prínosná. Niekedy je to práve mladý človek, ktorý odmieta pomoc iných a zaťato si myslí, že všetko je len o ňom. Marin v závere knihy prichádza na to, že prijať pomocnú ruku a priznať sa so svojimi pocitmi nemusí byť na škodu a že aj malými krokmi v medziľudských vzťahoch sa dokáže pohnúť vpred. Ako som už spomínala, kniha sa číta rýchlo. Hoci je dej dynamický, chýba mu nejakú vážnejšia zápletka – odhalenie Marininej sexuálnej orientácie či smrť jej dedka sa dali ľahko predpokladať a neprekvapili ma. Kniha Všetko je tak, ako ma byť je o krehkosti ľudskej duše, o reakciách človeka na samotu a na bolesť a o sile medziľudských vzťahov. Je to dobrá kniha a po jej dočítaní si uvedomíte, že naozaj nie ste takí osamelí, ako si myslíte, a že aj zlé udalosti nás dokážu posunúť vpred. Lebo všetko je tak, ako má byť. V knihách aj v ľudských životoch.

vinlit.sk, 25.3.2019

Nimona- Noelle Stevenson

ND Stevenson

Ahojte! Dnes vám predstavím komiks, ktorý sa v slovenskom jazyku dostal von na začiatku marca. Jedná sa o komiks Nimona od autorky Noelle Stevenson. Takže sa pohodlne usaďte a čítajte... Anotácia: Nimona má poriadne podrezaný jazyk, dvakrát reže a ani raz nemeria a ešte je aj tvaromenička. Jednoducho chodiaca katastrofa. Jedného krásneho dňa sa rozhodne, že najväčší zloduch v kráľovstve lord Ballister Blackheart potrebuje jej pomoc. A pohroma epických rozmerov je na svete. Nenechajte sa popliesť tým, že vyzerá milo, či možno trochu nevinne. Pripravte sa na skvelý humor, vtipy o smrti a podobné brutality. Komiksy u mňa nie sú zvykom a nie som zbehlá v tomto odvetí literatúry. Možno práve pre to som sa na Nimonu tešila ešte viac. Som veľmi vďačná, že zostala ponechaná pôvodná obálka, ktorá je nádherná. Zostala som dosť prekvapená z toho, aká ťažká kniha je. Nimona bola úžasná spoločníčka po celú knihu. Sympatická, zábavná, bláznivá...takto si predstavujem hlavnú hrdinku v takýchto knihách. Ballister Blackheart bol citlivý drsňák, ktorý je snáď v každej knihe. K ostatným postavám som si nevytvorila nejaké puto, ale bolo naozaj pekné sa pozerať ako sa charaktery postáv vyvíjajú za celkom krátku dobu. Komiks vám zaberie len chvíľku. Nebudete sa vedieť odvrátiť, pretože každá strana vás totálne pohltí. Nikdy by som nedúfala, že práve takýto žáner ma tak chytí. Štýl písania som si veľmi obľúbila. Okrem toho, celý ten dej bol jednoducho úžasný. Malo to v sebe nádych z fantasy, kúsok dobrodružstva a obrovskú dávku napätia. Po grafickej stránke to bolo magické. Prenádherné ilustrácie, ktoré v knihe nájdete sú úchvatné. Taktiež by som nikdy nepovedala, že ma komiks rozplače. Ale ten koniec sa nedal prežiť bez plaču. Veď to bolo tak krásne spravené! Konečne sa mi do ruky dostal príbeh, ktorý by som mohla čítať aj stokrát a nikdy by som ho nemala dosť. Všetkým vám to odporúčam a prosím, nenechajte si újsť tak dokonalý príbeh. Určite sa to na mojom pomyselnom rebríčku zaradí do TOP kníh, aké sa mi tento rok dostali do rúk. Dávam tomu 5*/5*. Úžasné, úžasné, úžasné...

Jedna malá knihomoľka, 20.3.2019

Viac o knihe

Toto je celá pravda

Lygia Day Penaflorová

Ahojte! Začiatkom februára sa na pulty kníhkupectiev dostala novinka Toto je celá pravda od Lygie Day Penaflor. Mne sa hrozne zapáčila obálka a anotácia vyzerala super tiež, tak som si povedala "prečo nie?" a išla som do nej. Takže sa pohodlne usaďte a prečítajte si recenziu... Anotácia (upravená): V knihe sa zoznamujeme so štyrmi kamarátmi Miri, Soleil, Penny a Jonahom. Tí sa stretnú so svojou najobľúbenejšou spisovateľkou a stanú sa z nich nerozlučiteľní priatelia. Teda aspoň do chvíle, kým sa ich najtajnejšie tajomstvá neocitnú v novej knihe Fatimy Ro. A to bude mať katastrofálne následky! Musím sa priznať, že kniha ma zaujala najmä obálkou. Veľmi milo som prekvapená, že my ako Slováci máme krajšiu obálku v zahraničí. Keď som bola cez jarné prázdniny v Bratislave, obkukávala som anglickú verziu a tú by som si pravdepodobne nikdy nekúpila :D. Čo ma ešte mega potešilo bola oriezka. Na nej môžeme vidieť 2 odkazy: „POVEDZ MI VŠETKO“ a „NIKOMU TO NEVIEM“. Takže, som na ľudí z CooBoo veľmi hrdá, že si dali prácu s novou obálkou a krásnou oriezkou (tú oriezku nemajú ani v zahraničí). A myslím, že tu s pochvalou asi, bohužiaľ, končím. Keď som si čítala anotáciu, v hlave som mala myšlienku typu „toto si musíš prečítať“, „je to niečo nové“ alebo „také niečo si ešte nečítala“. Naozaj kniha mala veľký potenciál. Ten nápad bol strašne super. Tešila som sa, že príde konečne niečo nové. Samozrejme, s niečím takým prichádzajú aj určité očakávania. A ja som po prečítaní knihy zostala sklamaná. Celá kniha mi prišla akoby sa tam nič nedialo. Dej proste zastal na jednom bode, aj keď sa tam dialo kopu vecí. Neviem to ani vysvetliť, proste ako keby bola kniha na jednom mŕtvom bode. Mnoho pasáží bolo v knihe úplne nepodstatných. Určite by som sa s tým ešte viac pohrala a vyškrtla niektoré slová alebo zopár (dosť) viet, lebo tam boli nanič. Čo sa mi naopak páčilo, bolo to, ako kniha bola písaná. Boli to jednoducho rôzne rozhovory, články, textové správy, maily alebo aj úryvky z tej knihy, ktorú „napísala“ Fatima Ro. Najviac ma však mrzelo, že som si k žiadnej postave nevytvorila žiaden „vzťah“. Najviac sa mi pozdávala Soleil, tá bola čistá frajerka a mala som ju veľmi rada. Penny bola taká neutrálna osoba, že ak by tam nebola, tak by mi ani nechýbala. Až na konci sa s ňou začalo niečo riešiť, ale mne to už bolo jedno, lebo ma to až tak nebavilo. Miri bola tak hlúpa, že ak by som bola pri nej, tak sa neudržím a asi ju prefackám nech sa zobudí. Fatima Ro išla teda absolútne mimo mňa a Jonah sa mi páčil iba po určitú časť (pochopíte, ak si prečítate, pretože prišiel asi prvý a posledný obrat v deji). Podľa mňa tam boli veľmi zle vykreslené emócie, pretože mne nebolo napríklad nikoho ľúto (ak by to bolo lepšie vykreslené, tak by som v niektorých pasážiach asi aj plakala alebo bola nejako šokovaná). Miestami mi to prišlo dosť chaotické a zmätené. No a ten koniec radšej nekomentujem, lebo to je kapitola sama o sebe ako zle spravené to bolo. Kniha bola ťažký priemer a hodnotím ju na 3*/5*. Ako oddychovka to je celkom fajn, ale nemajte veľké očakávania.

Jedna malá knihomoľka, 11.3.2019

Viac o knihe

Zámok v oblakoch - Kerstin Gier

Kerstin Gierová

Kerstin Gier je jedna z mojich najobľúbenejších autoriek. Talentovaná spisovateľka, ktorú všetci spoznali vďaka jej sérii Drahokamy. Pokiaľ je tu niekto taký, kto túto sériu nečítal, odporúčam mu hneď sa do nej pustiť. Netrpezlivo som čakala na každú jednu knihu, ktorá sa mi od nej dostane do ruky. Tentokrát je to Zámok v oblakoch. Ako prvé ma zaujala nádherná obálka. Nevyberám si knihy podľa obálky, ale keďže majú silný psychologický vplyv, je to niečo, čo si čitateľ ako prvé všimne. V tomto prípade si myslím, že vás zaujme hneď a neprejde okolo nej v kníhkupectve bez povšimnutia. Po prečítaní anotácie ma ako prvá napadla kniha Dom na piatej avenue od C. Bushnell, keďže námet je veľmi podobný. Musím však uznať, že Zámok v oblakoch bol napísaný oveľa lepšie. Fanny je obyčajné sedemnásťročné dievča, ktoré neurobilo v škole ročník a rozhodlo sa zo školy odísť. Začala pracovať ako praktikantka v prestížnom hoteli v horách. Jej práca zahŕňala všetko cez upratovanie, žehlenie, staranie o welness, ale aj o deti hostí. Práca jej stále pribúda, pretože sa blížia Vianoce a Silvester a hotel sa zapĺňa špeciálnymi, významnými hosťami. Všetko sa začne komplikovať, pretože jednotliví hostia skrývajú tajomstvá. Fanny mi bola sympatická, aj keď ma sprvu prekvapilo, ako ľahko sa so všetkým vysporiadala. Na to, že má iba sedemnásť rokov, ju skoro vôbec netrápilo, že je ďaleko od svojej rodiny, priateľov, že nevie ako bude bez školy vyzerať jej budúcnosť. V podstate sa nad ničím príliš nezamýšľala, ani si z toho nerobila ťažkú hlavu. Oceňujem pluralitu postáv. V knihe sa ich vyskytlo naozaj mnoho a bolo zaujímavé sledovať, aká je každá z nich iná. Najviac som si však obľúbila Tristana. Čo si budeme nahovárať, Kerstin proste vie, ako vytvoriť mužských hrdinov a ulahodiť ženským srdciam. Čo ma však sklamalo bolo, že autorka v tomto prípade siahla po ľúbostnom trojuholníkom. Nebol nejaký výrazný, no prišiel mi úplne zbytočný. Námet knihy bol veľmi originálny. Každú chvíľu sa niečo dialo a to aj napriek tomu, že to nie je žiadna napínavá kniha. Kerstin má dar od Boha, že dokáže urobiť dokonalý príbeh v podstate z hocičoho. Jej čaro spočíva najmä v tom, ako píše. Získa si vás od prvej strany každou vetou, odsekom, kapitolou, ktorú napíše. Zámok v oblakoch by sme mohli zahrnúť skôr medzi oddychové čítanie, no aj napriek tomu sa od nej neviete odtrhnúť, ako keby ste čítali nejaké dramatické severské krimi. Veľkým plusom je aj humor. Pokiaľ ste od Kerstin už niečo čítali, určite viete, že do svojich kníh veľmi rada zapája aj vtip. Často som sa pristihla, ako sa len tak smejem popod nos. Keby ma niekto videl, pravdepodobne by si myslel, že som závislá na nejakej halucinogénnej droge. Ďalším plusom je aj vianočné obdobie. Celý dej sa totiž odohráva počas Vianoc, ktoré ešte viac pridávajú na atmosfére. Ja som sa k nej síce dostala až vo februári, ale opäť som sa vďaka nej cítila ako keby boli Vianoce. Zo začiatku som sa trošku obávala, či už nie som na tento typ kníh stará, keďže mám predsa len o niečo viac rokov ako naša hlavná hrdinka. Kerstin však tak krásne a chytľavo píše, že mi to vôbec neprekážalo a ani som si pri čítaní neuvedomovala, že už nie som cieľová skupina. Myslím si, že Kerstin by kľudne mohla dávať nejaké lekcie písania, keďže sa vyvarovala všetkým základným chybám, ktoré spisovatelia často robia. Nebyť toho trošku sileného ľúbostného trojuholníka, vychválila by som túto knihu až do nebies. Aj napriek tomu však nemám absolútne čo vytknúť. Ak hľadáte nejakú ľahkú, dobre napísanú oddychovku, určite dajte šancu tomuto titulu. Námet knihy bol veľmi originálny. Každú chvíľu sa niečo dialo a to aj napriek tomu, že to nie je žiadna napínavá kniha. Kerstin má dar od Boha, že dokáže urobiť dokonalý príbeh v podstate z hocičoho. Jej čaro spočíva najmä v tom, ako píše. Získa si vás od prvej strany každou vetou, odsekom, kapitolou, ktorú napíše. Zámok v oblakoch by sme mohli zahrnúť skôr medzi oddychové čítanie, no aj napriek tomu sa od nej neviete odtrhnúť, ako keby ste čítali nejaké dramatické severské krimi. Veľkým plusom je aj humor. Pokiaľ ste od Kerstin už niečo čítali, určite viete, že do svojich kníh veľmi rada zapája aj vtip. Často som sa pristihla, ako sa len tak smejem popod nos. Keby ma niekto videl, pravdepodobne by si myslel, že som závislá na nejakej halucinogénnej droge. Ďalším plusom je aj vianočné obdobie. Celý dej sa totiž odohráva počas Vianoc, ktoré ešte viac pridávajú na atmosfére. Ja som sa k nej síce dostala až vo februári, ale opäť som sa vďaka nej cítila ako keby boli Vianoce. Zo začiatku som sa trošku obávala, či už nie som na tento typ kníh stará, keďže mám predsa len o niečo viac rokov ako naša hlavná hrdinka. Kerstin však tak krásne a chytľavo píše, že mi to vôbec neprekážalo a ani som si pri čítaní neuvedomovala, že už nie som cieľová skupina. Myslím si, že Kerstin by kľudne mohla dávať nejaké lekcie písania, keďže sa vyvarovala všetkým základným chybám, ktoré spisovatelia často robia. Nebyť toho trošku sileného ľúbostného trojuholníka, vychválila by som túto knihu až do nebies. Aj napriek tomu však nemám absolútne čo vytknúť. Ak hľadáte nejakú ľahkú, dobre napísanú oddychovku, určite dajte šancu tomuto titulu.

Fans of Books, 2.3.2019

Viac o knihe

Zvíře zrozené z noci - Tochi Onyebuchi

Zvíře zrozené z noci vyšlo vo vydavateľstve CooBoo pomerne nedávno. Priznám sa, že som sa s podobným námetom ešte nestretla. Fantasy knihy sú naozaj veľmi obľúbeným a v súčasnosti aj často vydávaným žánrom, a preto sa vždy teším, keď sa objaví nejaký nový príbeh, niečo, čím ešte nie je knižný trh presýtený. Sem môžme zaradiť aj pojedačov hriechov. Keďže autora nepoznám, chcela som si nechať čistý štít, a preto som si na knihu nehľadala recenzie, ani som si o nej nič nezisťovala. Každý z nás má nejaké hriech. Niektoré ho ťažia viac, iné menej. V tomto prípade sú však hriechy akýmisi temnými zvieratami, ktoré z vnútra požierajú svojho vinníka. Preto existujú ľudia, ktorí sa živia tým, že tieto hriechy pojedajú a tým ich zbavujú vinníka. Nie je to vôbec jednoduché, pretože po každom zhltnutom hriechu sa vytvárajú na koži tetovania. A buď človeka zabije to, že nemá miesto na nové tetovanie, alebo už neznesie váhu toľkých hriechov. Nie je to práve najluxusnejšia práca, no za to je veľmi dobre platená. Taj je jedným z najlepších, a preto je povolaný, aby zbavil hriechu samotného kráľa. Na tom nebolo nič také zlé, až kým ho toto rozhodnutie nezatiahlo do kolobehu udalostí, ktoré nejde len tak ľahko zastaviť. Zo začiatku som mala veľký problém sa začítať. Všetko sa mi zdalo príliš komplikované, párkrát som sa musela vrátiť aj naspäť a prečítať si nejakú stranu ešte raz. Po istom čase sa to našťastie zlepšilo a čítanie už nebolo také ťažké. Celý čas som rozmýšľala nad tým, v akej krajine alebo kultúre sa vlastne príbeh odohráva, keďže mi to prišlo ako mix východných kultúr. Bolo zaujímavé sledovať príbeh, ktorý nie je zasadený do Anglicka, Ameriky, či typických európskych krajín. Veľmi málo autorov vystúpi z komfortnej zóny a rozhodne sa ísť takýmto smerom. Čo mi však robilo tiež problém, bolo množstvo cudzích slov. Vo fantasy knihách je veľmi časté, že si autori sami vymýšľajú slová, aby príbeh oživili a čo najviac priblížili čitateľovi dej. Okrem toho je celkom prirodzené, že s novým svetom, novou kultúrou príde aj nová slovná zásoba. V tomto prípade by však nezaškodili vysvetlivky alebo menší slovník, pretože ich tu bolo toľko, že som sa miestami strácala. Čo však najviac oceňujem, bolo využitie motívu hriechov. To, čo človek spôsobil, nezasiahlo len jeho, ale malo vplyv aj na celú spoločnosť. Autor sa práve snažil poukázať na to, že niekedy to, čo robíme, môže ublížiť mnohým ľuďom a mnoho ovplyvniť. Kniha mala naozaj silnú, morálnu hodnotu, ktorá bola doplnená o dramatické a napínavé scény. Námet je rozhodne skvelý a dá sa využiť mnohými smermi. Na pozadí toho všetkého sa odohráva aj romantická zápletka. Nebola silená a pekne zapadla do celkového vyznenia. Bála som sa, aby sa na ňu autor príliš nesústredil a aby celá akcia nezapadla prachom, našťastie však téma hriechov stále ostala na prvom mieste. Na jednej strane tu bol skvelý nápad, napínavý príbeh, na druhej komplikovaný slovník a občas príliš zamotaný príbeh. Niekedy som mala pocit, že aj sám autor sa stráca v tom, čo píše. Bolo trošku cítiť, že autor ešte nie je vypísaný. Pár klišé, občas nejaká nelogická postupnosť a zmätená pasáže. Ako som už spomínala, hlavná idea bola perfektná, mám však pocit, že ju Tochi nevyužil naplno. Príliš tlačil na pílu a nie darmo sa hovorí, že menej je niekedy viac. Na koniec by som ešte rada spomenula, že na svoje si prídu aj fanúšikovia mytológie. Páčilo sa mi, ako nenápadne ju autor zakomponoval do príbehu. Rozhodla som sa pre tri lajky. Boli tu plusy aj mínusy a celkovo toto dielko hodnotím ako priemerné. Pevne verím, že sa autor zo svojich chýb poučí a my sa dočkáme perfektného pokračovania. Bol by hriech takýto nápad zahodiť.

Fans of Books, 1.3.2019

Recenzia médii