CooBoo

Smrteľné stroje - Philip Reeve

Philip Reeve

Smrteľné stroje sú prvým dielom novej steampunkovej série z pera Philipa Reeva. O autorovi som pred tým nič nepočula, ani som ho nepoznala, no jeho kniha ma hneď po prečítaní anotácie zaujala, keďže mi pripomenula série ako Divergencia či Hry o život. Musím sa priznať, že v poslednej dobe až tak tento žáner nevyhľadávam, no v tomto prípade som si povedala, že po dlhšom čase dám šancu aj takémuto príbehu. Okrem toho som sa tesne po vydaní dozvedela, že sa dočkáme aj filmového spracovania a o to viac som bola zvedavá, čo príbeh prinesie. Svet už nie je miesto, akým kedysi býval. Míňajú sa prírodné zdroje, potraviny a mesta sa začali navzájom napádať. Niektoré technológie vôbec nefungujú, hľadajú sa počítače, snažia sa získať čo najviac uhlia, dreva, všetkého, čo by nejakým spôsobom mohli využiť. Všetko zničila vojna, ktorá trvala iba 60 minút. V tomto zničenom svete sa zrazu stretávame s dvomi deťmi. Sú to siroty, ktorých úlohou je zachrániť svet pred šialeným vedcom, ktorý sa ho snaží celý ovládnuť. Prvá myšlienka, ktorá vám možno teraz napadne je, že sa jedná o klišé. Že takýchto detí, ktoré sa snažia zachrániť všetkých a všetko bolo už priveľa. Priznám sa, že aj ja som sa trochu bála, či dokáže Philip priniesť niečo nové, čo tu ešte nebolo, keďže popri tom množstve kníh, ktoré už z tohto žánru vyšlo, je to naozaj ťažké. Aj napriek tomu ma však milo prekvapil. Obe hlavné postavy boli veľmi vyspelé, povedala by som, že na svoj vek možno až príliš. Od začiatku som sa s nimi vedela stotožniť, vžiť sa do ich kože a prežívať s nimi všetko, čo sa dialo. Akcia nechýbala hneď od začiatku. Autor si nedáva príliš veľký rozbeh a po pár stranách sa vrhá rovno do príbehu. Nestíhala som ani sledovať, čo všetko sa mi deje pred očami. Bol to však skvelý ťah, keďže sa mi stránky v rukách otáčali samé. Okrem toho všetko, čo bolo potrebné, sa vysvetľovalo postupne v príbehu. Nebol potrebný žiadny siahodlhý začiatok, stačila skvelá autorova technika písania. Páčilo sa mi ako akciu striedali vysvetľujúce pasáže. Najväčšiu poklonu si Philip zaslúži za svoju fantáziu a predstavivosť. To, čo dokázal vymyslieť sa podľa mňa vymyká bežnému rozumu. Každé miesto bolo vymyslené do úplných detailov. Tak isto sa nezameral iba na prostredie, ale aj na postavy, kultúru a spoločnosť. Jeho príbeh je naozaj všestranný a zameraný na rôzne oblasti. Zo začiatku to možno vyzerá, že pôjde o poriadne klišé, no už po krátkom čase sa ukáže, že je to prepracovaný, dobre sa čítajúci príbeh. Vôbec by som nepovedala, že je to autorov debut. Vyhol sa všetkým začiatočníckym chybám a ja som si jeho knihu užila. Film som ešte nevidela, nechcela som, aby mi pokazil môj objektívny názor, ale po prečítaní mu pravdepodobne dám šancu. Moja predstavivosť pracovala naplno s tou autorovou a som zvedavá, či sa v niečom zhodnem s režisérom a s tým, ako príbeh poňali oni. V podstate nemám vôbec čo vytknúť. Dej bol zaujímavý, zamotaný, nechýbala akcia. Postavy boli sympatické, aj keď ma trošku prekvapilo, koľko z nich zomrelo. Philip sa pravdepodobne nechal inšpirovať J. R. R. Tolkienom, ktorý svoje postavy tiež veľmi rád zabíja. Smrteľné stroje sú len prvým dielom a my sa môžeme tešiť aj na ďalšie pokračovania. Kniha síce skončila pomerne uzavreto, ale vidím aj možnosti, ktorými by sa mohla rozvíjať. Jediné čo môžem udeliť je 5 lajkov. Aj napriek tomu, že moje očakávania neboli extra vysoké, dostala som oveľa viac ako som čakala. Pokiaľ máte chuť na steampunkovú sériu, určite dajte šancu tomuto titulu.

Fans of Books, 28.2.2019

Viac o knihe

Krutý princ 1 – Krutý princ (Holly Black

Kniha Krutý princ je o svete víl do ktorého sa dostane mladučká Jude, ktorá mala len sedem rokov keď niekto zavraždil jej rodičov. Do sveta víl sa dostáva spolu s jej dvomi sestrami. Dej knihy sa odohráva po desiatich rokoch. Jude chce aby oficiálne patrila k dvoru víl, aj napriek jej smrteľnosti, na ktorom žije už desať rokov. Na jej ceste ju čaká veľa prekážok – najmä najmladší syn kráľa, princ Cardan, ktorý pohŕda smrteľníkmi. Aby si Jude vybojovala svoje miesto na dvore musí mu vzdorovať a neskôr sa vysporiadať s následkami tohto vzdoru. Na svojej ceste sa zapletie do intríg a podvodov paláca, pričom objavuje svoju vlastnú schopnosť krviprelievania. V blížiacej sa občianskej vojne bude musieť Jude riskovať vlastný život, aby mohla zachrániť nielen svoje sestry, ale aj samotný svet víl. Na túto knihu som počula nejednu chválu, preto sa nieje čomu čudovať, že som od nej čakala veľmi veľa. A veľmi veľa som aj dostala. Krutý princ je presne ten typ knihy, ktoré mam rada. Nájdete v nej všetko, čo má dobrá fantasy kniha obsahovať – prepracovaný svet, v ktorom žijú postavy, intrigy, klamstvá, nesplnené sľuby, boj, napätie a možno aj trošku romantiky, ale tej je tu len minimálne. Veľmi sa mi páčil spôsob akým Holly Black spracovala víly, pretože z nich nespravila presladené, vyčačkané bytosti plné lásky a nadšenia. Práve naopak, víly v tejto knihe sú temné, neľútostné, krvilačné bytosti, ktoré sa nezastavia pred ničím. Dej knihy je výborný napínavý a vystupňovaný na tých správnych miestach. V podstate celý príbeh je jedno veľké napätie a ak ho raz začnete čítať, budete ho chcieť dočítať až do úplného konca.

Fantaztika, 27.2.2019

Recenzia knihy Petr a Lucie

Kniha Petr a Lucie je klasika, ktorá nikdy nestarne. S knihou som sa prvý raz stretla na strednej škole, kde sme ju mali ako povinné čítanie na hodinách literatúry. Už v tej dobe sa mi veľmi páčila a to som klasiky nemala v obľube, no táto mi skrátka učarovala. A ten koniec… Možno aj preto som cítila potrebu sa k nej znovu vrátiť. Opäť sa ponoriť do sveta na konci prvej svetovej vojny. Nahliadnuť do života dvoch mladých ľudí, ktorí sa stratili vo svete svojej lásky. Do sveta v ktorom zúrila vojna, no oni sa pred ňou skrývali vo svojom ružovom obláčiku lásky a túžby. Na to, že má kniha len necelých 100 strán som ju čítala tri dni. Prečo? Možno preto, lebo som si ju chcela vychutnať. Možno preto, že sa čítala trošku ťažkopádnejšie. Neviem. V každom prípade som si príbeh užila do poslednej stránky. Nechcela som, aby kniha skončila, pretože som vedela, ako skončí. A nechcela som to. Na svete je len málo kníh, ktoré dokážu v človeku vyvolať také hlboké city. Petr a Lucie patrí medzi tú hŕstku, na ktoré sa skrátka zabudnúť nedá.

Fantaztika, 27.2.2019

Mary E. Pearsonová - Temná krása

Temná krása je tretím dielom série Kroniky pozostalých. Fantasy séria s romantickou zápletkou ma zaujala hneď od začiatku a bola som zvedavá, ako nakoniec príbeh dopadne. Je vidieť, že autorka si na poslednom dieli dala naozaj záležať, keďže kniha má vyše 500 strán. Na jednej strane som mala obavy, aby dej nebol príliš natiahnutý, na druhej som dúfala vo veľkolepé uzavretie celej série. Moje očakávania boli, pravdaže, vysoké a bola som zvedavá, či budú aj naplnené. A čo som nakoniec dostala? Kroniky pozostalých je séria, ktorá sa odohráva v stredoveku. Prvé dva diely okrem fantasy a historickej línie vo veľkej miere rozvíjali aj líniu romantickú. V tomto prípade som mala pocit, že romantika ustupuje na bok a priestor skôr dostal zápas o kráľovstvá, intrigy, pravda a získanie dôvery i priateľov. Musím uznať, že hlavná bitka, ktorej sme od začiatku súčasťou, ma trošku sklamala. Čakala som niečo parádne, silné, čo ma zdvihne zo stoličky a pričom si poviem, že lepšie ukončenie by som ani sama nevymyslela. Nič také sa však nestalo. Nemôžem povedať, že by bol príbeh napísaný zle. Bavila som sa od začiatku do konca, dokonca mi ani neprišlo, že má kniha vyše 500 strán. Tak isto ma autorka prekvapila v tom, do akej miery ešte dokázala príbeh rozvinúť. Záverečné diely sérií bývajú zväčša zhrnutím a už sa v nich spravidla neudeje toľko, ako v predošlých dieloch. V tomto prípade si však Mary nechala skoro všetky tromfy až na poslednú chvíľu, všetky esá na nás vytiahla a my sme len mohli sledovať, kde sa v nej zrazu objavili všetky tie skvelé nápady. O to viac ma sklamalo, že takto perfektne rozbehnutý dej nedostal ukončenie, aké by si bol zaslúžil. Za pozitívum však rozhodne považuje odklon od romantickej línie. Aj napriek tomu, že som romantická duša, ktorá ľúbostné príbehy vyhľadáva, v tomto prípade som sa už nevedela dočkať akcie. Moje čakanie sa rozhodne vyplatilo a od stránok som sa nevedela odtrhnúť. Za najväčšie pozitívum považujem aj definitívne rozuzlenie ľúbostného trojuholníka. Pokiaľ sledujete môj blog už dlhšie, určite viete, že ľúbostné trojuholníky považujem za jeden z najhorších a najviac klišé spôsobov ako si získať pozornosť čitateľa. Aj v tomto prípade som len čakala na to, kedy sa dozvieme, kto je ten pravý. Všetky postavy prešli od začiatku veľkými zmenami a vývinom osobnosti. Našťastie k lepšiemu. Už to boli rozumnejšie, vyspelejšie postavy, ktoré vedeli, čo prináša život. Občas síce spravili niečo s čím som sa úplne nestotožnila, neboli to však nejaké silné momenty. Celkovo je to podľa mňa veľmi kvalitné ukončenie série. Nechýbala akcia, dramatické chvíľky, ale aj sila priateľstva a lásky. Nebyť slabo napísaného záverečného boja a konca knihy, dala by som aj plné hodnotenie. Veľmi ma prekvapila už spomínaná hrúbka knihy a to, že si Mary dala záležať. Vôbec by mi neprekážalo, keby sme sa dočkali ešte nejakého pokračovania tejto série, keďže potenciál na jej rozvinutie tu určite je. Nakoniec by som udelila štyri lajky. Dlhšie som váhala, aké hodnotenie nakoniec udeliť, ale pre dôvody spomenuté vyššie zvíťazili štyri lajky. Pokiaľ máte radi fantasy a prvky histórie, určite dajte šancu tomuto titulu. Verím, že vás nesklame.

Fans of Books, 26.2.2019

Thorgal – dieťa, ktoré prišlo z hviezd

Poznáte ten pocit, že ste práve na mieste, na ktoré nepatríte? Niekto to každý deň zažíva v práci… a Thorgal medzi Vikingami. Vyrastal medzi nimi, ale nikdy nebol stopercentne jedným z nich. Neakceptovali ho ako člena svojej drsnej rodiny. No dovolili mu s nimi žiť a časom sa mu dokonca podarilo získať srdce odvážnej vikingskej princeznej. Aaricii sa na ňom od prvej chvíle páčilo, že je chrabrý, čestný a statočný. Učaroval jej tým, že na rozdiel od Vikingov násilie používa len v najnevyhnutejších prípadoch a ani vtedy sa v ňom nevyžíval. Napriek tomu je dobrým bojovníkom a výborným lukostrelcom. Ale nechce bojovať. Túži prežiť tichý, skromný a pokojný život so ženou, ktorú miluje, a s deťmi, ktoré časom prídu. Lenže bohovia mu pod nohy neustále hádžu nové prekážky. Osud ho často zavedie ďaleko od domova. Do nebezpečných a exotických končín, v ktorých naňho na každom kroku číhajú smrť a problémy. Ani po narodení syna Jolana a dcéry Vlčice sa jeho život neupokojí. Kedy sa to skončí? Skončí sa to vôbec niekedy? Hoci ide o poriadne masívnu a početnú ságu, ako to už u slávnych diel niekedy býva, začiatky tomu absolútne nezodpovedali. Duchovní otcovia Thorgala, belgický scenárista Jean van Hamme a poľský ilustrátor Gregorz Rosiński, často a s obľubou spomínajú (obaja stále žijú, Jean sa narodil v roku 1939 a Gregorz 1941), že pôvodne malo ísť o jednorazovú spoluprácu a potom sa už nikdy viac nemali stretnúť. Je síce pravdou, že prvý diel, Zrazená čarodějka, mal otvorený koniec, ale sami autori sa neskôr často zaprisahávali, že to bola len neškodná srandička a skutočne šlo iba o experiment, ktorý sa nikdy nemal dočkať sequelu. Na našom, resp. vtedy ešte česko-slovenskom, trhu sa prvý Thorgal objavil v roku 1990. Konkrétne šlo o zošit Dítě z hvězd (obsahujúci tri príbehy: Ztracený drakar, Talisman a Kov, který neexistoval). Náklad bol neskutočných 100-tisíc (!) kusov, cena jedného 20 Kčs a paradoxne nešlo o prvý diel ságy, ale až o siedmy v oficiálnom poradí. Neviem, podľa čoho vydavateľ S.Press vybral práve Dítě z hvězd, ale aj po desaťročiach môžem smelo potvrdiť, že asi nemohol siahnuť po vydarenejšom kúsku. Dítě z hvězd dodnes spoľahlivo ostáva jednou z najlepších thorgaloviek vôbec. Ide o výstavný kus obsahujúci presne to, čo by každá správna thorgalovka obsahovať mala. Veci, pre ktoré si fanúšikovia thorgalovky zamilovali. S.Press poslal Dítě z hvězd na trh spolu s Funkym Kovalom – diametrálne odlišným, ale v konečnom efekte rovnako úžasným komiksom. Oba zošity sa ku mne dostali, ešte keď som bol malý. Kúpili mi ich rodičia na našej dovolenke v Prahe od pouličného kolportéra, dodnes mi to utkvelo v pamäti. Thorgal a Funky Koval mi pomáhali formovať názor na svet komiksu. Všeobecne boli 90. roky u nás komiksovo geniálne. Slovenský Semic-Slovart vydával množstvo peciek (Spider-Mana, Fantóma, G.I. Joe, Transformers, Conana Barbara…), boli tu, samozrejme, kultové Bublinky, z detských spomeňme Duck Tales (neskôr premenovaný na Mickey Mouse a ešte neskôr na Káčera Donalda). S Thorgalom to, bohužiaľ, S.Press brutálne rýchlo vzdal. Už nikdy žiadneho nevydal. Ani Funkyho Kovala, pričom sa ale práve na jeho konci nachádzala reklama na nového Thorgala – „Příště: Thorgal Alinoë fantasy horror“. Po dlhoročnej prestávke sa odvážny Poloviking často vracal na náš trh. A veľa menil vydavateľstvá. Každý zošit sa mohol pochváliť prekrásnou, fantáziu čitateľa povzbudzujúcou a inšpiratívnou obálkou. Zoradené vedľa seba to ozaj vyzerá ako veľmi pekná, hodnotná a kvalitná zbierka. Thorgalov svet Na Thorgalovi je úžasných viacero vecí. Napríklad to, že ide o plnohodnotné pokračovania. Nie v tom zmysle, že napr. hrozba zo zošita A sa dostane do zošita B (hoci boli zaznamenané i také prípady). Skôr preto, že sledujeme Thorgala od mladého muža. A neskôr prišlo aj pár prequelov, čiže sme ho videli tiež ako bábätko, malého chlapca a puberťáka. Videli sme, ako sa tento sympatický vydedenec snažil nájsť si miesto pod slnkom. Boli sme pri ňom, keď stretol Aariciu a zamilovali sa do seba. Boli sme s nimi pri ich prvých problémoch. Aj keď sa narodil Jolan (a neskôr jeho vysnená sestrička Vlčica). Ďalšou úžasnou vecou je prepracovaná, podmanivá, unikátna vizuálna stránka. Mimoriadne sa mi páči, čo predviedol Rosiński. Pestré, hravé a originálne prostredia. Nekonečné moria a púšte, husté lesy, ešte hustejšie džungle, kde na každom kroku číha obrovský krokodíl, a chladný, mrazivý vesmír. Thorgal zavítal skutočne všelikde, a to vrátane miest pripomínajúcich Južnú Ameriku (cyklus o „zemi Qaa“) a temnú Európu (Sluneční meč). Thorgal ako postava nie je žiadne béčko, ale rozhodne nejde o krvilačného vojaka ani o skúseného stratéga, ako je Conan. Keď treba, vie použiť hrubú silu. Ale do poslednej chvíle sa tomu bráni. Nehľadá nebezpečenstvo. Ono si však vždy nájde jeho. Poľudšťuje ho aj to, že nie vždy vyhrá. Často býva porazený, oklamaný, uväznený. Nakoniec sa z toho ale vždy dostane, lebo hoci na bohov nadáva, v skutočnosti sa zdá, že niektorí nad ním po celý čas držia ochrannú ruku a pomáhajú mu. Priamo bohovia tu však nevystupujú. Často sa o nich hovorí, predsa len ide o „poverčivých“ Vikingov. A sú prítomné rôzne mytologické, povedzme rozprávkové bytosti. Ale samotní bohovia nie. Ak za nich teda nepokladáme to, čo spomínam dole v spoileroch. V Thorgalových príbehoch sa bežne stretávajú normálni ľudia, šialení panovníci a čisto nadprirodzené bytosti zo severských (ale aj iných) legiend a bájí. Škriatkovia, trpaslíci, obri, obludy, gigantické plazy, hadonetopieri (áno, vyzerajú presne tak, ako si myslíte). To je ďalšia úžasná vec na Thorgalovi – krásna žánrová roztatárenosť. Toto totiž vonkoncom nie sú len nejaké vikingské tanečky. Toto je tiež plnokrvná fantasy a dokonalé, ukážkové sci-fi. Je to zároveň svet kruto realistický, kde sa umiera a zabíja. Nie extrémne krvavo, ale občas zahliadnete šíp v hlave. Je tu možné navštíviť pani Smrť osobne a vyjednať u nej návrat mŕtveho späť do sveta živých. Zároveň je tu aj erotika, síce veľmi decentná, ale je. Napr. obľúbená Strážkyňa kľúčov je kočka, ktorá nech hosťuje v ktorejkoľvek thorgalovke (a že ich pár bolo), vždy je komplet nahá. Ozaj. Kto z vás to povedal, že chce spoilery? No dobre, nepriznávate sa. Nevadí. Ja vaše prianie každopádne vypočujem. Pri niektorých komiksoch je jedno, v akom poradí ich čítate. Dokonca aj to, ak niektoré albumy vynecháte. U Thorgala nie. Niektoré albumy stoja v sérii akoby samostatne a nie je pri nich vyslovene nutné poznať minulosť ságy. Thorgal v nich často (či už sám, alebo so svojou rodinou, priateľmi a spolubojovníkmi) putuje krajinou a dostane sa do „jednorazového“ nebezpečenstva, ktoré je na konci úspešne a plnohodnotne zakončené (Vládca hôr, Vlčica, Alinoë). Pri iných zošitoch síce nemusíte poznať minulosť, ale fanúšikovia vedia, že tieto odkazujú na niečo významné, čo sa v histórii ságy odohralo. V samotnej sérii sa nachádza viacero nazvime to „voľných cyklov“, kde na seba niektoré zošity priamo nadväzujú (napr. tetralógia pozostávajúca z dielov Zem Qaa, Tanatlokove oči, Mesto strateného boha a Medzi nebom a zemou). Ani to však nie je čistá pravda, pretože napr. pred Zemou Qaa sa nachádza zošit Lukostrelci. Je to presne ten typ thorgalovky, ktorú môžete čítať bez znalosti série. Na strane druhej, už v Lukostrelcoch sa nachádzajú motívy a postavy, ktoré neskôr rozpracovala práve uznávaná a cenená tetralógia o Zemi Qaa. Tak a buďte z toho múdri. Alebo prvé dva diely: Zradená čarodejnica a Ostrov v ľadových moriach. Súvisia spolu a je dobre ich poznať. Súvisia spolu aj Čierna galéra, V ríši tieňov a Pád Brek Zarithu. V množstve albumov sa rieši práve Thorgalova minulosť (Dieťa z hviezd, Zradená čarodejnica + Ostrov v ľadových moriach), prípadne v niektorých albumoch Thorgal prenecháva priestor iným postavám (zošit Aaricia venovaný jeho životnej láske). Alebo v albume č. 3 (Nad jezerem beze dna) sa vyskytne Strážkyňa kľúčov. Ide o epizódnu postavu. Nakoniec sa ale ukázalo, že zas až takou epizódnou nebola a objavila sa nielen v V ríši stínů, ale tiež v zošite, ktorý sa rovno volal po nej – Strážkyně klíčů. V tom sa pre zmenu objavili aj postavy z príbehu Kov, který neexistoval z albumu Dítě z hvězd. Čiže sami vidíte, že situácia je značne komplikovaná a problémová a najlepšie urobíte, ak budete Thorgala čítať od jednotky postupne tak, ako išiel, zošit za zošitom. Toto je epilóg článku, ale dúfajme, že to nie je epilóg vychádzania Thorgala v našich končinách. Dlho to vyzeralo na to, že Thorgal v našich zemepisných končinách svoju púť ukončil minulý rok na jar, keď bol vydaný v poradí 18. album, Sluneční meč. Mysleli sme si, že to je posledný raz, čo sa s Thorgalom stretávame. O to príjemnejšie bolo prekvapenie, ktoré pre nás vydavateľstvo Albatros nachystalo v januári 2019. Vtedy totiž vyšiel 256-stranový omnibus Thorgal – Neviditelná pevnost. Plynulo nadväzuje na Sluneční meč a my, fanúšikovia, veríme, že sa v budúcnosti dočkáme ďalších prekladov fenomenálneho, kultového a legendárneho európskeho komiksu.

Multiverzum, 20.2.2019

Krutý princ - Holly Black (recenzia)

Dnes vám predstavím knižku s nádhernou obálkou. Myslím, že ste o nej už určite niekde čítali, počuli a viete, čo je zač. Knižka má naozaj naozaj naozaj nádhernú obálku. Hneď si ju všimnete. Nie je možné, aby ste ju v kníhkupectve prehliadli. Podivné zelené lienky, konáriky a koruna. Hneď viete, že máte pred očami neobyčajný príbeh. Začiatok každej kapitoly zdobí roztomilý obrázok kvietok s včielkami. Prečo? Pretože v tejto knižke zabudnite na všetko, o čom ste kedy počuli a žite len pre tento svet. Svet víl. V tomto svete funguje všetko inak. Hlavné postavy si zamilujete. Či už ide o Jude a jej nezastaviteľne prudkú povahu a chuť do všetkého, čo sa vyostruje, alebo o Cardana, ktorý sa na stotisíc percent stane vašim zlatíčkom už na začiatku, hneď predsa vieme, na akú pozíciu sa neskôr dostane,... Taryn je tiež veľmi milá a dobrosrrdečná, skromná, utiahnutá, ale celá tá zápletka okolo jej osoby ma len utvrdila v tom, že ju až tak nemusím. Za to Vivi, to je hviezda. Sto bodov pre Vivi!! Mnoho ďalších postáv v knižke, prevažne ide viac menej len o víly, často vstupovali do deja a ovplyvňovali Judine prudké výpady, drzé slová a odpor. Vššetky tie víly, ktoré sa každá svojim spôsobom snažia byť na najlepšom mieste. Pri moci. A spravia preto čokoľvek. Knižka je svojská, pretože sa tu odohrávajú situácie, ktoré nie sú ľahko chápateľné. Autorkin štýl písania je málo prehĺbený a veľmi z rýchlika. Často som sa zamýšľala nad tým, čo sa odohralo, alebo som sa dokonca vracala pár stránok dozadu, aby som si okolnosti ozrejmila, pretože celý tento svet je jedna veľká farebná a šialená prevrátená ponožka. Knižka skrýva mnoho kúziel, mnoho tajomstiev, mnoho mágie. Jarabina a soľ Jude slúžia, aby ju víly nemohli očarovať. Ďalej tiež sama mieša rôzne zázračné ,,lektvary". Tento svet prečarojeovaný. Kúzlo číha na každom kroku. A teraz to, čo by ste možno ani nečakali... mňa príbeh až tak nenadchol. Ak ste čakali víliu romance tak na to ihneď zabudnite. Žiadne vzrúšo. Taktiež mi svet víl prišiel pomerne... detský? Nedomyslený? Nepochopiteľný? Čo ma však dostalo, bola taká tá vnútorná atmosféra, ktorú knižka mala. Taký ten pocit vo vašej hlave, že ju nesmiete ani na moment pustiť z rúk. Taktiež postavy úplne milujem. Pri premýšľaní o ohodnotení tejto knižky sama neviem, či som pre alebo vyslovene proti. Príbeh mi prišiel fajn premyslený, hlavná postava je svojská a sympatická, ale na to prostredie sa ťažko zvyká a nie každého zaujme. Jednoznačne vám však môžem prezradiť, že aj keď nie som jednoznačná fanúšička tejto vílej ságy, veľmi sa teším, čo prinesie pokračovanie, pretože všetky tie zvraty a odbočky, ktoré táto knižka poúka ma fakt chytili a musím sa dozvedieť, čo sa stane ďalej. Možno sa do knižiek konečne zamilujem. Kto vie? Toto je príbeh o vzdore proti názorom a pohŕdaniu. Je to pekný príklad toho, ako treba vstať z prachu a s hrdo vztýčenou hlavou kráčať vpred. Avšak neviem, čo z tohto vílieho čaorvného magického prostredia, kde sa vozia na žabách ako na koňoch môže vyznieť ešte motivačne a povzbudivo. Podobá sa viac detskej knižke o princeznách, ako o novdobej fantasy a myslím, že nespadám do cieľovej skupiny. Každopádne bol príbeh ako celok príjemný na čítanie. Napínavý a nútil ma premýšľať a veľa vecísi pamätať. Už po tretíkrát vám spomeniem, ako veľmi sa mi páčili postavy... ich charaktery; to, že každá bolá iná a jedinečná, že si každá šla za tým svojim, že rebelovali a stáli bokom, že utekali a skrývali sa, že prijímalil bolesť aj že používali päste. Boli jednoducho všestranní no :D Čo sa týka môjho finálneho dojmu, tak určite siahnem po druhej časti, pretože napätie knižočke rozhodne nechýbalo.

nakridlachknih.blogspot.cz, 19.2.2019

Naším nebom bol oceán - Patrick Ness

Meno Patrick Ness nie je vôbec neznáme. Svojimi knihami vás vie vtiahnuť okamžite do deja, vytvoriť absurdne reálny svet, získať si vaše srdcia a dokonca miestami aj rozplakať. Naším nebom bol oceán je krásna ilustrovaná kniha, ktorá ponúka príbeh veľryby Batšeby, ktorý síce miestami príde až absurdný, ale zároveň keď pochopíte jeho posolstvo, tak vám príde až príliš reálny. Batšeba je veľryba, ktorá nesie svoj žiaľ, a bojuje po boku svojej kapitánky Alexandry. Nie vždy súhlasí s jej názormi a podľa nej príbeh o mužovi, ktorý vraždí veľryby, je iba mýtus, legenda. Avšak jej kapitánka tomu verí, a tak sa vyberú tohto muža (Toby Wicka) hľadať. Čo však nájdu? O čom je vlastne tento príbeh? O bolesti? O smrti? O súcite? O boji? * Áno, tento príbeh je poriadne zamotaný, zvláštny, ale zároveň autor nám ponúka pohľad na svet. Pohľad ľudí a pohľad veľrýb. Začnete si uvedomovať, že aj keď je táto kniha vymyslená, tak niečo na tých názoroch, ktoré nám autor sprostredkuje, bude. Celá kniha je súzvukom nepokojov, bojov, smrti a zároveň akejsi nádeje a zachovania si rozumu. Ukazuje na silu ducha, potrebu bojovať až do konca, aby bol lepší svet. Nielenže zobrazuje "zlé stránky" ľudí, ale zároveň poukazuje na to, že nie všetci sú tí zlí (veľmi záleží na tom, čo ľudia robia). Ako aj nie všetky veľryby sú pomstychtivé. Príbeh je ako rozprávka pre dospelých, ktorá nám má niečo odkázať, upozorniť nás na naše chyby, zmýšľanie, byť lepšími ľuďmi, bojovať za svoje túžby, nevzdávať sa, ale pritom ostať človekom, ktorý má city. Myšlienka toho, že medzi sebou bojujú veľryby a ľudia je skvele zakomponovaná do príbehu a keď ju pochopíte, tak vám celá kniha príde omnoho lepšia a vzácnejšia. Ilustrácie krásne dopĺňajú text a vy sa počas čítania ocitne na mori, ale aj pod morom. Akoby nám čitateľom ponúkali lepší citový zážitok a lepšiu predstavu celého príbehu. Ak ste čítali Nessovu knihu Sedem minút po polnoci, tak viete, že ilustrácie v jeho knihách musia byť/sú magické. Často možno budete mať aj pocit akoby si žili svoj vlastný príbeh a vy akoby ste zachytávali každú emóciu dvakrát. Raz z príbehu, raz z ilustrácie. Knihu rozhodne odporúčam každému fanúšikovi Nessovej tvorby, všetkým dospelým, ktorí milujú rozprávky s veľkým významom a radi hľadajú skryté náznaky, ale hlavne všetkým, ktorí milujú ilustrované knihy a chcú nájsť trošku povzbudenia a prečítať si niečo naozaj výnimočné.

nakridlachknih.blogspot.cz, 17.2.2019

Patrick Ness: Naším nebom bol oceán

Patrick Ness – nepopierateľne jeden z najlepších autorov young adult literatúry dnešnej doby – nám priniesol vizuálne pútavú novinku Naším nebom bol oceán, tentoraz pod vydavateľstvom CooBoo Slovensko. Je to jeho už ôsma YA kniha za 10 rokov, čo znamená, že približne každý rok vydá jednu. Aj medzi skalnými fanúšikmi sa začínajú objavovať pochybovači, ktorí by boli najradšej, aby Patrick v tvorbe trochu zvoľnil. Podľa nich totiž upadol do produkovania kvantity na úkor kvality. Prvé takéto ohlasy sa objavili s knihou Najdlhší deň Adama T. (orig. Release) a my sa v recenzii jeho najčerstvejšej novinky pozrieme, koľko je pravdy na tejto kritike. Svet pod morskou hladinou je kráľovstvom veľrýb, ktoré sú vo večnej vojne s človečenstvom. Zasvätili tomu celú svoju existenciu a spor siaha ďalej, než si spomínajú aj tí najstarší z velerybích rodov. Človek je zlá, krutá a sebecká bytosť, berie a nevracia, zabíja zbytočne, privlastňuje si, čo mu nepatrí. A veľryby nemajú z ničoho väčšiu radosť než z jeho kynoženia. Pravdou je, že sa veľryby za tie storočia toho od ľudí veľa naučili. Mnohé z ich vynálezov boli inšpirované práve tými ľudskými, no prisahali si využiť ich na zabíjanie suchozemcov. Tí vôbec nerozumejú životu pod vodou, rozsiahlosti a pestrosti podmorského sveta. Veľryby vytvárajú spoločenstvá – budujú mestá – hlboko v oceánoch. Majú silné rodinné väzby, no aj pevnú hierarchiu, najmä medzi lovcami, ktorých náplň života je prenasledovanie a zabíjanie ľudí. Človeka považujú za slabého tvora, jeho koža by sa pod vodou rozpustila, zadržať dych vie len na chvíľku a jeho kosti sa lámu, akoby boli z papiera. Jedinou, no zásadnou nevýhodou veľrýb je, že sa raz za čas musia ísť nadýchnuť k spenenej hladine Priepasti, kde na nich môže číhať to najhoršie nebezpečenstvo – človek. Batšeba, aj keď sa to na každú veľrybu patrí, nebola o dráhe lovkyne presvedčená, no nemala na výber. Jeden prelomový moment stačil na to, aby zabíjanie začala milovať. Ako učnica sa dostala pod vedenie obávanej kapitánky. Spolu s ďalšími dvoma učnicami, harpúnami a loďou s plavčíkmi, ktorú kapitánka ťahala, sa vydali na ďalší lov… kde narazili na stopu Tobbyho Wicka. Ľudského diabla, ktorého sa desia všetky veľryby. Vstúpil do ich mytológie a pevne sa v nej zakliesnil ako ten najpodlejší z ich nepriateľov. Na svoju loď veľryby vezmú ľudského rukojemníka Demetria, aby sa od neho dozvedeli viac. Toto je príbeh prerozprávaný Batšebou a pohľad z prvej osoby je preň zásadný. Kapitánkin oddiel sa vydáva na zbesilú honbu za mýtom či možno skutočným diablom, na ktorej konci sa všetko ukáže v pravom svetle. Okrem toho, že Batšeba počas tejto cesty prichádza o svoju nenávisť k človeku, s ktorým sa neustále rozpráva, je to aj púť za sebauvedomením. Veľryby budú nútené priznať si svoje chyby tiež a pochopiť, že nenávisť plodí len ďalšiu nenávisť. Toto nie je detská kniha. Nedávno som ju videla v kníhkupectve veľmi nešťastne zaradenú v kategórii Chlapci (čo mi samo o sebe dosť prekáža, rozdeľovať literatúru na chlapčenskú a dievčenskú). Som presvedčená o tom, že to nie je príbeh pre mládež. Je surový, je smutný, je bolestivý a plný násilia. Tento príbeh má byť pre všetky hlúpe sebastredné dospelé bytosti, či už ľudí, alebo veľryby, aby sa nad sebou zamysleli. V odlišnosti sa dajú nachádzať podobnosti a prepojenie sveta nad hladinou a toho opačného pod ňou je prehĺbené fantastickými prvkami v živote morských velikánov. Fantastické sú preto, lebo harpúna v plutve veľryby je absurdná. Práve táto zložka, pre Nessa tak typický všadeprítomný presah do fantastiky, minimálne okrajovo, sa pri tomto príbehu nestretla s veľkým pochopením. A skutočne, čitateľovi trvá dlho, kým si zvykne a dokáže si predstaviť všetky tie na prvý pohľad nezmyselné motívy. Ako drží veľryba harpúnu? Ako si stavia loď? Ako manipuluje s maličkým človekom? Ness prekročil hranicu, za ktorou si už fantastiku nevieme spájať s realitou, a preto ju prijímame s neochotou. Pretože beletria a kvalitné postavy sú najmä o schopnosti autora poskytnúť priestor na čitateľovo stotožnenie sa s nimi. Priznám sa, v tomto prípade to bolo ťažké. S veľrybami som nesúcitila tak, ako som chcela. Na druhej strane je obrátený svet fascinujúci a neraz som sa prichytila, ako som položila knihu a premýšľala, ako by mohlo to či ono fungovať. Platí však, že menej je niekedy viac a v mojich očiach to knihe uškodilo. Čím ma Ness za tie roky rozmaznal, sú aj veľmi silné záverečné pointy. Samozrejme, aj v knihe Naším nebom bol oceán pointu s posolstvom nájdeme, ale ani zďaleka nie je taká dychberúca ako v predchádzajúcich jeho knihách. Pripisujem to aj rozsahu, na takom malom priestore nevystaval Ness očakávanie a tragédiu do takej miery, aby to zarezonovalo. A či je rozsah obeťou deadlinov alebo autorským skutočným zámerom, to sa neodvážim odhadovať. Čím však táto kniha prekonáva všetky doterajšie Nessovky (a knihe Sedem minút po polnoci sa vyrovnáva) je vizuálne spracovanie. Túto nádheru má na svedomí Rovina Cai, vynikajúca austrálska umelkyňa a ilustrátorka. Svojimi jedinečnými ilustráciami vdýchla tejto knihe život. Každá ilustrovaná strana v sebe skrýva nálož emócií a v tomto prípade naozaj platí – raz vidieť je lepšie ako 100x počuť. Jej sugestívne podmorské obrazy ladené v tmavomodrej a prevažne červenej farbe si budete chcieť listovať stále dookola. https://www.instagram.com/p/Bt0RnPpAfUv/ Najmä pri komiksoch zastávam názor, že vizuálna stránka môže prekričať alebo zachrániť tú textovú. A myslím si to aj v tomto prípade. Je to jedna z najkrajších kníh mojej knižnice a pokojne ju môžeme považovať za grafický príbeh, pretože vizuál a text sú v tomto ohľade neodlúčiteľné. Celkový dizajn knihy ma ohúril a je zárukou toho, že si knihu určite ešte niekoľkokrát prečítam a prelistujem. Napriek tomu, že som o tom nechcela ani počuť, musím priznať, že Patrick Ness už svoj vrchol mal – napríklad pri trilógii Chaos alebo pri knihe Niečo viac. Ja však veľmi dúfam, že nebol posledný a jeho kariéra bude krivka, ktorá je teraz na zostupnej ceste, ale vystrelí opäť do výšin. Pri knihe Naším nebom bol oceán väčšinu zásluh pripisujem Rovine, ale na druhej strane, ani jej ilustrácie by nevznikli bez textu, ktorý ju inšpiroval. A aj keď Ness v tejto knihe nedosahuje svoje vlastné kvality, stále prevyšuje iných autorov. Neostáva nič iné, len túžobne očakávať jeho novú knihu – ktorú už, prosím pekne, rozpísal. Dúfajme, že to opäť nie je na novú tvorbu príliš skoro a – neverím, že to hovorím – že ju nevydá rovno tento rok. Patrick, nechaj si na to dostatok času!

Multiverzum, 15.2.2019

Na konci naozaj obaja umrú

Adam Silvera

Ako som už spomínala v mesačnom zhrnutí, knihy od Adama Silveru som plánovala čítať už veľmi dlhú dobu. O to viac som sa potešila, že sa slovenské CooBoo rozhodlo vydať túto knižku. V prvom momente chcem podotknúť, všimli ste si tú nádhernú obálku? Je prevzatá z originálu a musím uznať, grafici sa na nej veľmi vyhrali - tá smrtka z ich tieňu? Fakt veľmi originálne premyslené. Na konci naozaj obaja umrú. Príbeh odohrávajúci sa v blízkej budúcnosti, alternatívnom svete, kde ľudia v deň svojej smrti dostanú telefonát. A nedá sa s tým nič robiť, je to proste nevyvrátiteľný fakt - v ten deň zomrú. Je iba na nich, ako tento svoj posledný deň prežijú. Je mi jasné, čo Vás ako prvé napadne pri tomto popise - depresia. Nie je to ale tak. Táto kniha vôbec nie je depresívna, aspoň nie z veľkej časti. Hlavní hrdinovia, Mateo a Rufus sa s touto správou vyrovnávajú každý inak. Mateo je zúfalý, bojí sa opustiť svoj vlastný domov, nechce aby si preňho smrť prišla skôr, ako neskôr. Rufus, naopak je nebojácny a je odhodlaný poriadne prežiť svoj posledný deň so svojími kamarátmi. Bohužiaľ, človek mieni, osud mení a všetko nakoniec skončí inak. Adam Silvera nie je novým autorom na Young Adult contemporary scéne ale napriek tomu je aj veľmi originálnym autorom a jeho knihy sa zakaždým líšia a sú veľmi svojské a originálne. Svoje postavy má prepracované, a hoci sa veľmi často zaoberá čoraz populárnejšou (ale aj nepopulárnejšou) LGBTQ komunitou, nie je to vyslovene tak, že toto je aspekt príbehu, ktorý ho má predať. Adamov príbeh má kopu iných stránok, ktorý mu robia oveľa lepšiu reklamu. Viem, že niektorým čitateľom už môže všade spomínaná táto téma liezť na nervy, keďže už skoro v každej knihe sa niečo také musí nachádzať, ale nebojte sa - vôbec to tu nie je niečo neprirodzené, práve naopak, celkom to tam sadlo a neprišlo mi to tam iba nasilo dať. Ako som už spomínala, Na konci naozaj obaja umrú je kniha napísaná z dvoch pohľadov. Mateo a Rufus boli veľmi dobre prepracovaný hlavní hrdinovia, a aj keby som nečítala názvy kapitol a nevedela by som, z koho pohľadu čítam - vlastne by som to veľmi ľahko vedela rozoznať na základe toho, ako autor veľmi dobre a rozlišne napísal obe postavy. Asi ani nestojí za spomenutie autorovho štýlu písania. Knihu som si mierne prelistovala už na bibliotéke tento rok, prečítala pár strán a už na základe toho som vedela, že sa od knihy určite nebudem vedieť odlepiť. Adam Silvera píše naozaj veľmi jednoducho a ľahko a takisto CooBoo vybralo aj dobrú prekladateľku, ktorá tento príbeh vôbec neskazila a nenarazila som na žiadne prekladateľské omyly (čiže určite chvála patrí aj editorom a ostatním ľuďom, ktorý sa podielali na tvorbe tejto knižky. Adam Silvera vo svojom contemporary Young adult príbehu rozoberá veľmi ťažkú tému, umierania mladých ľudí. Rozhodne to nepatrí medzi jednoduché témy, ktorým sa autor môže venovať v knihe, ale rozhodne je to jedna z tých tém, o ktorých sa musí hovoriť. Autor príbeh nepodáva depresívne, ale naopak, snaží sa pozerať na túto tému ako-tak pozitívne a hlavne sa sústredí na posolstvo toho, aby sme prežili každý moment naplno. A presne to je dôležité posolstvo tejto knihy - prežiť každý jeden deň ako keby bol náš posledný.

Never Trust a Duck, 15.2.2019

Viac o knihe

Podmanivé poučenie o mieri

Patrick Ness sa v priebehu niekoľkých rokov stal pojmom, ktorý poznajú aj tí, čo práve nesiahajú po knihách určeným mladým dospelým. Z vlastnej skúsenosti však môžem povedať, že napriek cieľovej skupine Nessa čítajú aj skôr narodení. Jeho diela sa totiž vyznačujú tromi prvkami, ktoré zakaždým pritiahnu pozornosť obrovského množstva fanúšikov - fantastiku, všeľudské problémy a apel na morálnu stránku. To všetko - a navyše odkaz na slávny román klasickej literatúry - možno nájsť aj v nezvyčajnej knihe Naším nebom bol oceán. Hrdinkou je síce mladá veľryba, ale ako obvykle ide u autora o alegóriu, ktorá reflektuje dianie v spoločnosti a presahuje rámec strán. Na tomto titule nie je bežné nič - každá zložka sa pohráva so zaužívanými stereotypmi a vďaka tomu vznikla krásna a hodnotná publikácia. "V skratke, naučila som sa lov milovať, nielen pre lov samotný, ale aj pre jeho históriu, pretože bol súčasťou mojej identity. A naozaj som ho milovala. Mala som už aj vtedy svoje vlastné, osobné dôvody, no aký ďalší dôvod než ten, že nás ľudia odnepamäti lovia a my im to oplácame rovnako, mladá veľryba potrebuje? Bola to moja povinnosť, aj keby nebola predpovedaná, a ja som neváhala." (str. 15) Biela veľryba je román, ktorý preveril čas. Melville a jeho boj s prírodou inšpiroval mnohých umelcov a Patrick Ness nie je výnimkou. Súboj človeka a obyvateľa morí však vyrozprával z pohľadu veľryby, ktorá sa s ďalšími dvoma učnicami a kapitánkou Alexandrou vydávajú v ústrety najväčšiemu lovu v ich dejinách - poraziť legendami opradeného nepriateľa Tobyho Wicka. Výzva na boj s diablom v ľudskej koži im môže buď priniesť nehynúcu slávu, alebo ich pripísať na nekonečný zoznam jeho trofejí. Veľryba Batšeba sa však nechce len bezhlavo vrhnúť do nebezpečenstva, najmä keď ich ženie hlavne túžba naplniť akési proroctvo. A to aj napriek tomu, že ju samu ľudia pripravili lovom o matku. Je rozvážna a morálna, a to i vo vzťahu k ľudskému zajatcovi, vďaka ktorému si uvedomuje, že aj ľudia majú city a nie každý z nich sa rodí s harpúnou v ruke. Lenže ako môže ona sama presvedčiť ostrieľanú kapitánku, že ich výprava sa nemusí skončiť úspešne, ba dokonca, že napokon nemusí mať vôbec žiadny zmysel...? "Tvoríme diablov až príliš dychtivo. Je to len otázka času, kým znova vypukne vojna? Takže vás prosím. Vezmite si meno Batšeba. Vezmite si ho a spojte ho s proroctvom, že sa nevydáte touto cestou. Vezmite si moje meno ako varovanie pred tým, kam nás môže doviesť strach, ako nás diabli, ktorých stvoríme, všetkých zničia. Alebo si ho vezmite ako príklad toho, čo sa môže stať, keď sa veľryba dozvie meno človeka a on sa dozvie to jej. A že veľryba môže smrť človeka oplakať. Ak je možné toto, čo všetko iné môže byť možné?" (str. 158) Bolo pre mňa ťažké predstaviť si oceánske prostredie, pretože bol situovaný hore nohami, ale dosť mi pritom pomohli bohaté ilustrácie. Tie sa nesú hlavne v modrých, sivých, bielych farbách, na ktorých červená krv pôsobí oveľa výraznejšie. Obrázky tvoria podstatnú a nedeliteľnú súčasť knihy, podnecujú fantáziu a vyvolávajú skvelú atmosféru. Ich autorke Rovine Cai sa podarilo dokonale vystihnúť tiesnivé pocity zo síce rozľahlého, ale predsa temného a pohlcujúceho oceána. Knihu Naším nebom bol oceán prečítate vďaka veľkému písmu raz-dva, ale dojem z nej pretrvá omnoho dlhšie. Batšeba je múdrejšia než väčšina jej súputníčok a dovolím si tvrdiť, že aj viac ako mnohí ľudia. Záverečný monológ o mieri a diabloch, ktorým my sami dávame priveľký (a nezaslúžený) význam, by mal byť vytesaný do kameňa. Povrchní čitatelia dostanú pekne zaobalený príbeh o veľrybej výprave za človekom, tí vnímavejší analýzu nesmrteľnej témy vojny a mieru. Patrickovi Nessovi sa prvenstvo medzi autormi young adult rozhodne nedá uprieť.

marekzakopcan.sk, 8.2.2019

Recenzia médii