CooBoo

Všetko je tak, ako má byť – Nina LaCour

Najlepšia tínedžerská kniha roka 2018! Tak takýmto prívlastkom sa môže pýšiť kniha mladej americkej spisovateľky Niny LaCour Všetko je tak, ako má byť. Knihu som prečítala takpovediac na jeden dych a dlho som nad ňou rozmýšľala. Čím je výnimočná, že dokázala tak veľmi zaujať? Väčšina čitateľov, hlavne tých mladších, najradšej číta o šťastných ľuďoch, o naplnených láskach, o pekných zážitkoch a živote plnom zábavy. Kniha Niny LaCour je však o smrti, o samote, o bolesti, o strate a o hľadaní. Hlavná postava Marin po nečakanej smrti svojho dedka, jediného príbuzného, opúšťa rodné mesto a odchádza na druhý koniec sveta. Z hodiny na hodinu, len s mobilom, dokladmi, bankomatovou kartou a fotkou svojej nebohej mamy začína nový život v stiesnenej izbe vysokoškolského internátu. Smútok a spomienky však v rodnom meste nezostali a po príchode jej najlepšej kamarátky Mabel sa s nimi hlavná hrdinka musí postupne vyrovnávať. Autorka nám jemným spôsobom odhaľuje zákutia zo života Marin, vysvetľuje pohnútky jej konania a objasňuje dôvod jej najväčšieho smútku – osamelosť. Možno vás prekvapí, no autorka nespravila z Marin obetného baránka. V knihe sa píše, že keď chceš dostať list, musíš ho napísať, a keď chceš mať priateľa, musíš ním byť. Marin sa však v očakávaní ďalšieho sklamania v ľuďoch stiahne a je presvedčená, že všetko zvládne sama. Práve v tomto môže byť kniha pre mladého človeka, ktorý sa v tínedžerskom veku hľadá, prínosná. Niekedy je to práve mladý človek, ktorý odmieta pomoc iných a zaťato si myslí, že všetko je len o ňom. Marin v závere knihy prichádza na to, že prijať pomocnú ruku a priznať sa so svojimi pocitmi nemusí byť na škodu a že aj malými krokmi v medziľudských vzťahoch sa dokáže pohnúť vpred. Ako som už spomínala, kniha sa číta rýchlo. Hoci je dej dynamický, chýba mu nejakú vážnejšia zápletka – odhalenie Marininej sexuálnej orientácie či smrť jej dedka sa dali ľahko predpokladať a neprekvapili ma. Kniha Všetko je tak, ako ma byť je o krehkosti ľudskej duše, o reakciách človeka na samotu a na bolesť a o sile medziľudských vzťahov. Je to dobrá kniha a po jej dočítaní si uvedomíte, že naozaj nie ste takí osamelí, ako si myslíte, a že aj zlé udalosti nás dokážu posunúť vpred. Lebo všetko je tak, ako má byť. V knihách aj v ľudských životoch.

vinlit.sk, 25.3.2019

Nimona- Noelle Stevenson

ND Stevenson

Ahojte! Dnes vám predstavím komiks, ktorý sa v slovenskom jazyku dostal von na začiatku marca. Jedná sa o komiks Nimona od autorky Noelle Stevenson. Takže sa pohodlne usaďte a čítajte... Anotácia: Nimona má poriadne podrezaný jazyk, dvakrát reže a ani raz nemeria a ešte je aj tvaromenička. Jednoducho chodiaca katastrofa. Jedného krásneho dňa sa rozhodne, že najväčší zloduch v kráľovstve lord Ballister Blackheart potrebuje jej pomoc. A pohroma epických rozmerov je na svete. Nenechajte sa popliesť tým, že vyzerá milo, či možno trochu nevinne. Pripravte sa na skvelý humor, vtipy o smrti a podobné brutality. Komiksy u mňa nie sú zvykom a nie som zbehlá v tomto odvetí literatúry. Možno práve pre to som sa na Nimonu tešila ešte viac. Som veľmi vďačná, že zostala ponechaná pôvodná obálka, ktorá je nádherná. Zostala som dosť prekvapená z toho, aká ťažká kniha je. Nimona bola úžasná spoločníčka po celú knihu. Sympatická, zábavná, bláznivá...takto si predstavujem hlavnú hrdinku v takýchto knihách. Ballister Blackheart bol citlivý drsňák, ktorý je snáď v každej knihe. K ostatným postavám som si nevytvorila nejaké puto, ale bolo naozaj pekné sa pozerať ako sa charaktery postáv vyvíjajú za celkom krátku dobu. Komiks vám zaberie len chvíľku. Nebudete sa vedieť odvrátiť, pretože každá strana vás totálne pohltí. Nikdy by som nedúfala, že práve takýto žáner ma tak chytí. Štýl písania som si veľmi obľúbila. Okrem toho, celý ten dej bol jednoducho úžasný. Malo to v sebe nádych z fantasy, kúsok dobrodružstva a obrovskú dávku napätia. Po grafickej stránke to bolo magické. Prenádherné ilustrácie, ktoré v knihe nájdete sú úchvatné. Taktiež by som nikdy nepovedala, že ma komiks rozplače. Ale ten koniec sa nedal prežiť bez plaču. Veď to bolo tak krásne spravené! Konečne sa mi do ruky dostal príbeh, ktorý by som mohla čítať aj stokrát a nikdy by som ho nemala dosť. Všetkým vám to odporúčam a prosím, nenechajte si újsť tak dokonalý príbeh. Určite sa to na mojom pomyselnom rebríčku zaradí do TOP kníh, aké sa mi tento rok dostali do rúk. Dávam tomu 5*/5*. Úžasné, úžasné, úžasné...

Jedna malá knihomoľka, 20.3.2019

Viac o knihe

Toto je celá pravda

Lygia Day Penaflorová

Ahojte! Začiatkom februára sa na pulty kníhkupectiev dostala novinka Toto je celá pravda od Lygie Day Penaflor. Mne sa hrozne zapáčila obálka a anotácia vyzerala super tiež, tak som si povedala "prečo nie?" a išla som do nej. Takže sa pohodlne usaďte a prečítajte si recenziu... Anotácia (upravená): V knihe sa zoznamujeme so štyrmi kamarátmi Miri, Soleil, Penny a Jonahom. Tí sa stretnú so svojou najobľúbenejšou spisovateľkou a stanú sa z nich nerozlučiteľní priatelia. Teda aspoň do chvíle, kým sa ich najtajnejšie tajomstvá neocitnú v novej knihe Fatimy Ro. A to bude mať katastrofálne následky! Musím sa priznať, že kniha ma zaujala najmä obálkou. Veľmi milo som prekvapená, že my ako Slováci máme krajšiu obálku v zahraničí. Keď som bola cez jarné prázdniny v Bratislave, obkukávala som anglickú verziu a tú by som si pravdepodobne nikdy nekúpila :D. Čo ma ešte mega potešilo bola oriezka. Na nej môžeme vidieť 2 odkazy: „POVEDZ MI VŠETKO“ a „NIKOMU TO NEVIEM“. Takže, som na ľudí z CooBoo veľmi hrdá, že si dali prácu s novou obálkou a krásnou oriezkou (tú oriezku nemajú ani v zahraničí). A myslím, že tu s pochvalou asi, bohužiaľ, končím. Keď som si čítala anotáciu, v hlave som mala myšlienku typu „toto si musíš prečítať“, „je to niečo nové“ alebo „také niečo si ešte nečítala“. Naozaj kniha mala veľký potenciál. Ten nápad bol strašne super. Tešila som sa, že príde konečne niečo nové. Samozrejme, s niečím takým prichádzajú aj určité očakávania. A ja som po prečítaní knihy zostala sklamaná. Celá kniha mi prišla akoby sa tam nič nedialo. Dej proste zastal na jednom bode, aj keď sa tam dialo kopu vecí. Neviem to ani vysvetliť, proste ako keby bola kniha na jednom mŕtvom bode. Mnoho pasáží bolo v knihe úplne nepodstatných. Určite by som sa s tým ešte viac pohrala a vyškrtla niektoré slová alebo zopár (dosť) viet, lebo tam boli nanič. Čo sa mi naopak páčilo, bolo to, ako kniha bola písaná. Boli to jednoducho rôzne rozhovory, články, textové správy, maily alebo aj úryvky z tej knihy, ktorú „napísala“ Fatima Ro. Najviac ma však mrzelo, že som si k žiadnej postave nevytvorila žiaden „vzťah“. Najviac sa mi pozdávala Soleil, tá bola čistá frajerka a mala som ju veľmi rada. Penny bola taká neutrálna osoba, že ak by tam nebola, tak by mi ani nechýbala. Až na konci sa s ňou začalo niečo riešiť, ale mne to už bolo jedno, lebo ma to až tak nebavilo. Miri bola tak hlúpa, že ak by som bola pri nej, tak sa neudržím a asi ju prefackám nech sa zobudí. Fatima Ro išla teda absolútne mimo mňa a Jonah sa mi páčil iba po určitú časť (pochopíte, ak si prečítate, pretože prišiel asi prvý a posledný obrat v deji). Podľa mňa tam boli veľmi zle vykreslené emócie, pretože mne nebolo napríklad nikoho ľúto (ak by to bolo lepšie vykreslené, tak by som v niektorých pasážiach asi aj plakala alebo bola nejako šokovaná). Miestami mi to prišlo dosť chaotické a zmätené. No a ten koniec radšej nekomentujem, lebo to je kapitola sama o sebe ako zle spravené to bolo. Kniha bola ťažký priemer a hodnotím ju na 3*/5*. Ako oddychovka to je celkom fajn, ale nemajte veľké očakávania.

Jedna malá knihomoľka, 11.3.2019

Viac o knihe

Zámok v oblakoch - Kerstin Gier

Kerstin Gier

Kerstin Gier je jedna z mojich najobľúbenejších autoriek. Talentovaná spisovateľka, ktorú všetci spoznali vďaka jej sérii Drahokamy. Pokiaľ je tu niekto taký, kto túto sériu nečítal, odporúčam mu hneď sa do nej pustiť. Netrpezlivo som čakala na každú jednu knihu, ktorá sa mi od nej dostane do ruky. Tentokrát je to Zámok v oblakoch. Ako prvé ma zaujala nádherná obálka. Nevyberám si knihy podľa obálky, ale keďže majú silný psychologický vplyv, je to niečo, čo si čitateľ ako prvé všimne. V tomto prípade si myslím, že vás zaujme hneď a neprejde okolo nej v kníhkupectve bez povšimnutia. Po prečítaní anotácie ma ako prvá napadla kniha Dom na piatej avenue od C. Bushnell, keďže námet je veľmi podobný. Musím však uznať, že Zámok v oblakoch bol napísaný oveľa lepšie. Fanny je obyčajné sedemnásťročné dievča, ktoré neurobilo v škole ročník a rozhodlo sa zo školy odísť. Začala pracovať ako praktikantka v prestížnom hoteli v horách. Jej práca zahŕňala všetko cez upratovanie, žehlenie, staranie o welness, ale aj o deti hostí. Práca jej stále pribúda, pretože sa blížia Vianoce a Silvester a hotel sa zapĺňa špeciálnymi, významnými hosťami. Všetko sa začne komplikovať, pretože jednotliví hostia skrývajú tajomstvá. Fanny mi bola sympatická, aj keď ma sprvu prekvapilo, ako ľahko sa so všetkým vysporiadala. Na to, že má iba sedemnásť rokov, ju skoro vôbec netrápilo, že je ďaleko od svojej rodiny, priateľov, že nevie ako bude bez školy vyzerať jej budúcnosť. V podstate sa nad ničím príliš nezamýšľala, ani si z toho nerobila ťažkú hlavu. Oceňujem pluralitu postáv. V knihe sa ich vyskytlo naozaj mnoho a bolo zaujímavé sledovať, aká je každá z nich iná. Najviac som si však obľúbila Tristana. Čo si budeme nahovárať, Kerstin proste vie, ako vytvoriť mužských hrdinov a ulahodiť ženským srdciam. Čo ma však sklamalo bolo, že autorka v tomto prípade siahla po ľúbostnom trojuholníkom. Nebol nejaký výrazný, no prišiel mi úplne zbytočný. Námet knihy bol veľmi originálny. Každú chvíľu sa niečo dialo a to aj napriek tomu, že to nie je žiadna napínavá kniha. Kerstin má dar od Boha, že dokáže urobiť dokonalý príbeh v podstate z hocičoho. Jej čaro spočíva najmä v tom, ako píše. Získa si vás od prvej strany každou vetou, odsekom, kapitolou, ktorú napíše. Zámok v oblakoch by sme mohli zahrnúť skôr medzi oddychové čítanie, no aj napriek tomu sa od nej neviete odtrhnúť, ako keby ste čítali nejaké dramatické severské krimi. Veľkým plusom je aj humor. Pokiaľ ste od Kerstin už niečo čítali, určite viete, že do svojich kníh veľmi rada zapája aj vtip. Často som sa pristihla, ako sa len tak smejem popod nos. Keby ma niekto videl, pravdepodobne by si myslel, že som závislá na nejakej halucinogénnej droge. Ďalším plusom je aj vianočné obdobie. Celý dej sa totiž odohráva počas Vianoc, ktoré ešte viac pridávajú na atmosfére. Ja som sa k nej síce dostala až vo februári, ale opäť som sa vďaka nej cítila ako keby boli Vianoce. Zo začiatku som sa trošku obávala, či už nie som na tento typ kníh stará, keďže mám predsa len o niečo viac rokov ako naša hlavná hrdinka. Kerstin však tak krásne a chytľavo píše, že mi to vôbec neprekážalo a ani som si pri čítaní neuvedomovala, že už nie som cieľová skupina. Myslím si, že Kerstin by kľudne mohla dávať nejaké lekcie písania, keďže sa vyvarovala všetkým základným chybám, ktoré spisovatelia často robia. Nebyť toho trošku sileného ľúbostného trojuholníka, vychválila by som túto knihu až do nebies. Aj napriek tomu však nemám absolútne čo vytknúť. Ak hľadáte nejakú ľahkú, dobre napísanú oddychovku, určite dajte šancu tomuto titulu. Námet knihy bol veľmi originálny. Každú chvíľu sa niečo dialo a to aj napriek tomu, že to nie je žiadna napínavá kniha. Kerstin má dar od Boha, že dokáže urobiť dokonalý príbeh v podstate z hocičoho. Jej čaro spočíva najmä v tom, ako píše. Získa si vás od prvej strany každou vetou, odsekom, kapitolou, ktorú napíše. Zámok v oblakoch by sme mohli zahrnúť skôr medzi oddychové čítanie, no aj napriek tomu sa od nej neviete odtrhnúť, ako keby ste čítali nejaké dramatické severské krimi. Veľkým plusom je aj humor. Pokiaľ ste od Kerstin už niečo čítali, určite viete, že do svojich kníh veľmi rada zapája aj vtip. Často som sa pristihla, ako sa len tak smejem popod nos. Keby ma niekto videl, pravdepodobne by si myslel, že som závislá na nejakej halucinogénnej droge. Ďalším plusom je aj vianočné obdobie. Celý dej sa totiž odohráva počas Vianoc, ktoré ešte viac pridávajú na atmosfére. Ja som sa k nej síce dostala až vo februári, ale opäť som sa vďaka nej cítila ako keby boli Vianoce. Zo začiatku som sa trošku obávala, či už nie som na tento typ kníh stará, keďže mám predsa len o niečo viac rokov ako naša hlavná hrdinka. Kerstin však tak krásne a chytľavo píše, že mi to vôbec neprekážalo a ani som si pri čítaní neuvedomovala, že už nie som cieľová skupina. Myslím si, že Kerstin by kľudne mohla dávať nejaké lekcie písania, keďže sa vyvarovala všetkým základným chybám, ktoré spisovatelia často robia. Nebyť toho trošku sileného ľúbostného trojuholníka, vychválila by som túto knihu až do nebies. Aj napriek tomu však nemám absolútne čo vytknúť. Ak hľadáte nejakú ľahkú, dobre napísanú oddychovku, určite dajte šancu tomuto titulu.

Fans of Books, 2.3.2019

Viac o knihe

Zvíře zrozené z noci - Tochi Onyebuchi

Zvíře zrozené z noci vyšlo vo vydavateľstve CooBoo pomerne nedávno. Priznám sa, že som sa s podobným námetom ešte nestretla. Fantasy knihy sú naozaj veľmi obľúbeným a v súčasnosti aj často vydávaným žánrom, a preto sa vždy teším, keď sa objaví nejaký nový príbeh, niečo, čím ešte nie je knižný trh presýtený. Sem môžme zaradiť aj pojedačov hriechov. Keďže autora nepoznám, chcela som si nechať čistý štít, a preto som si na knihu nehľadala recenzie, ani som si o nej nič nezisťovala. Každý z nás má nejaké hriech. Niektoré ho ťažia viac, iné menej. V tomto prípade sú však hriechy akýmisi temnými zvieratami, ktoré z vnútra požierajú svojho vinníka. Preto existujú ľudia, ktorí sa živia tým, že tieto hriechy pojedajú a tým ich zbavujú vinníka. Nie je to vôbec jednoduché, pretože po každom zhltnutom hriechu sa vytvárajú na koži tetovania. A buď človeka zabije to, že nemá miesto na nové tetovanie, alebo už neznesie váhu toľkých hriechov. Nie je to práve najluxusnejšia práca, no za to je veľmi dobre platená. Taj je jedným z najlepších, a preto je povolaný, aby zbavil hriechu samotného kráľa. Na tom nebolo nič také zlé, až kým ho toto rozhodnutie nezatiahlo do kolobehu udalostí, ktoré nejde len tak ľahko zastaviť. Zo začiatku som mala veľký problém sa začítať. Všetko sa mi zdalo príliš komplikované, párkrát som sa musela vrátiť aj naspäť a prečítať si nejakú stranu ešte raz. Po istom čase sa to našťastie zlepšilo a čítanie už nebolo také ťažké. Celý čas som rozmýšľala nad tým, v akej krajine alebo kultúre sa vlastne príbeh odohráva, keďže mi to prišlo ako mix východných kultúr. Bolo zaujímavé sledovať príbeh, ktorý nie je zasadený do Anglicka, Ameriky, či typických európskych krajín. Veľmi málo autorov vystúpi z komfortnej zóny a rozhodne sa ísť takýmto smerom. Čo mi však robilo tiež problém, bolo množstvo cudzích slov. Vo fantasy knihách je veľmi časté, že si autori sami vymýšľajú slová, aby príbeh oživili a čo najviac priblížili čitateľovi dej. Okrem toho je celkom prirodzené, že s novým svetom, novou kultúrou príde aj nová slovná zásoba. V tomto prípade by však nezaškodili vysvetlivky alebo menší slovník, pretože ich tu bolo toľko, že som sa miestami strácala. Čo však najviac oceňujem, bolo využitie motívu hriechov. To, čo človek spôsobil, nezasiahlo len jeho, ale malo vplyv aj na celú spoločnosť. Autor sa práve snažil poukázať na to, že niekedy to, čo robíme, môže ublížiť mnohým ľuďom a mnoho ovplyvniť. Kniha mala naozaj silnú, morálnu hodnotu, ktorá bola doplnená o dramatické a napínavé scény. Námet je rozhodne skvelý a dá sa využiť mnohými smermi. Na pozadí toho všetkého sa odohráva aj romantická zápletka. Nebola silená a pekne zapadla do celkového vyznenia. Bála som sa, aby sa na ňu autor príliš nesústredil a aby celá akcia nezapadla prachom, našťastie však téma hriechov stále ostala na prvom mieste. Na jednej strane tu bol skvelý nápad, napínavý príbeh, na druhej komplikovaný slovník a občas príliš zamotaný príbeh. Niekedy som mala pocit, že aj sám autor sa stráca v tom, čo píše. Bolo trošku cítiť, že autor ešte nie je vypísaný. Pár klišé, občas nejaká nelogická postupnosť a zmätená pasáže. Ako som už spomínala, hlavná idea bola perfektná, mám však pocit, že ju Tochi nevyužil naplno. Príliš tlačil na pílu a nie darmo sa hovorí, že menej je niekedy viac. Na koniec by som ešte rada spomenula, že na svoje si prídu aj fanúšikovia mytológie. Páčilo sa mi, ako nenápadne ju autor zakomponoval do príbehu. Rozhodla som sa pre tri lajky. Boli tu plusy aj mínusy a celkovo toto dielko hodnotím ako priemerné. Pevne verím, že sa autor zo svojich chýb poučí a my sa dočkáme perfektného pokračovania. Bol by hriech takýto nápad zahodiť.

Fans of Books, 1.3.2019

Smrteľné stroje - Philip Reeve

Philip Reeve

Smrteľné stroje sú prvým dielom novej steampunkovej série z pera Philipa Reeva. O autorovi som pred tým nič nepočula, ani som ho nepoznala, no jeho kniha ma hneď po prečítaní anotácie zaujala, keďže mi pripomenula série ako Divergencia či Hry o život. Musím sa priznať, že v poslednej dobe až tak tento žáner nevyhľadávam, no v tomto prípade som si povedala, že po dlhšom čase dám šancu aj takémuto príbehu. Okrem toho som sa tesne po vydaní dozvedela, že sa dočkáme aj filmového spracovania a o to viac som bola zvedavá, čo príbeh prinesie. Svet už nie je miesto, akým kedysi býval. Míňajú sa prírodné zdroje, potraviny a mesta sa začali navzájom napádať. Niektoré technológie vôbec nefungujú, hľadajú sa počítače, snažia sa získať čo najviac uhlia, dreva, všetkého, čo by nejakým spôsobom mohli využiť. Všetko zničila vojna, ktorá trvala iba 60 minút. V tomto zničenom svete sa zrazu stretávame s dvomi deťmi. Sú to siroty, ktorých úlohou je zachrániť svet pred šialeným vedcom, ktorý sa ho snaží celý ovládnuť. Prvá myšlienka, ktorá vám možno teraz napadne je, že sa jedná o klišé. Že takýchto detí, ktoré sa snažia zachrániť všetkých a všetko bolo už priveľa. Priznám sa, že aj ja som sa trochu bála, či dokáže Philip priniesť niečo nové, čo tu ešte nebolo, keďže popri tom množstve kníh, ktoré už z tohto žánru vyšlo, je to naozaj ťažké. Aj napriek tomu ma však milo prekvapil. Obe hlavné postavy boli veľmi vyspelé, povedala by som, že na svoj vek možno až príliš. Od začiatku som sa s nimi vedela stotožniť, vžiť sa do ich kože a prežívať s nimi všetko, čo sa dialo. Akcia nechýbala hneď od začiatku. Autor si nedáva príliš veľký rozbeh a po pár stranách sa vrhá rovno do príbehu. Nestíhala som ani sledovať, čo všetko sa mi deje pred očami. Bol to však skvelý ťah, keďže sa mi stránky v rukách otáčali samé. Okrem toho všetko, čo bolo potrebné, sa vysvetľovalo postupne v príbehu. Nebol potrebný žiadny siahodlhý začiatok, stačila skvelá autorova technika písania. Páčilo sa mi ako akciu striedali vysvetľujúce pasáže. Najväčšiu poklonu si Philip zaslúži za svoju fantáziu a predstavivosť. To, čo dokázal vymyslieť sa podľa mňa vymyká bežnému rozumu. Každé miesto bolo vymyslené do úplných detailov. Tak isto sa nezameral iba na prostredie, ale aj na postavy, kultúru a spoločnosť. Jeho príbeh je naozaj všestranný a zameraný na rôzne oblasti. Zo začiatku to možno vyzerá, že pôjde o poriadne klišé, no už po krátkom čase sa ukáže, že je to prepracovaný, dobre sa čítajúci príbeh. Vôbec by som nepovedala, že je to autorov debut. Vyhol sa všetkým začiatočníckym chybám a ja som si jeho knihu užila. Film som ešte nevidela, nechcela som, aby mi pokazil môj objektívny názor, ale po prečítaní mu pravdepodobne dám šancu. Moja predstavivosť pracovala naplno s tou autorovou a som zvedavá, či sa v niečom zhodnem s režisérom a s tým, ako príbeh poňali oni. V podstate nemám vôbec čo vytknúť. Dej bol zaujímavý, zamotaný, nechýbala akcia. Postavy boli sympatické, aj keď ma trošku prekvapilo, koľko z nich zomrelo. Philip sa pravdepodobne nechal inšpirovať J. R. R. Tolkienom, ktorý svoje postavy tiež veľmi rád zabíja. Smrteľné stroje sú len prvým dielom a my sa môžeme tešiť aj na ďalšie pokračovania. Kniha síce skončila pomerne uzavreto, ale vidím aj možnosti, ktorými by sa mohla rozvíjať. Jediné čo môžem udeliť je 5 lajkov. Aj napriek tomu, že moje očakávania neboli extra vysoké, dostala som oveľa viac ako som čakala. Pokiaľ máte chuť na steampunkovú sériu, určite dajte šancu tomuto titulu.

Fans of Books, 28.2.2019

Viac o knihe

Krutý princ 1 – Krutý princ (Holly Black

Kniha Krutý princ je o svete víl do ktorého sa dostane mladučká Jude, ktorá mala len sedem rokov keď niekto zavraždil jej rodičov. Do sveta víl sa dostáva spolu s jej dvomi sestrami. Dej knihy sa odohráva po desiatich rokoch. Jude chce aby oficiálne patrila k dvoru víl, aj napriek jej smrteľnosti, na ktorom žije už desať rokov. Na jej ceste ju čaká veľa prekážok – najmä najmladší syn kráľa, princ Cardan, ktorý pohŕda smrteľníkmi. Aby si Jude vybojovala svoje miesto na dvore musí mu vzdorovať a neskôr sa vysporiadať s následkami tohto vzdoru. Na svojej ceste sa zapletie do intríg a podvodov paláca, pričom objavuje svoju vlastnú schopnosť krviprelievania. V blížiacej sa občianskej vojne bude musieť Jude riskovať vlastný život, aby mohla zachrániť nielen svoje sestry, ale aj samotný svet víl. Na túto knihu som počula nejednu chválu, preto sa nieje čomu čudovať, že som od nej čakala veľmi veľa. A veľmi veľa som aj dostala. Krutý princ je presne ten typ knihy, ktoré mam rada. Nájdete v nej všetko, čo má dobrá fantasy kniha obsahovať – prepracovaný svet, v ktorom žijú postavy, intrigy, klamstvá, nesplnené sľuby, boj, napätie a možno aj trošku romantiky, ale tej je tu len minimálne. Veľmi sa mi páčil spôsob akým Holly Black spracovala víly, pretože z nich nespravila presladené, vyčačkané bytosti plné lásky a nadšenia. Práve naopak, víly v tejto knihe sú temné, neľútostné, krvilačné bytosti, ktoré sa nezastavia pred ničím. Dej knihy je výborný napínavý a vystupňovaný na tých správnych miestach. V podstate celý príbeh je jedno veľké napätie a ak ho raz začnete čítať, budete ho chcieť dočítať až do úplného konca.

Fantaztika, 27.2.2019

Recenzia knihy Petr a Lucie

Kniha Petr a Lucie je klasika, ktorá nikdy nestarne. S knihou som sa prvý raz stretla na strednej škole, kde sme ju mali ako povinné čítanie na hodinách literatúry. Už v tej dobe sa mi veľmi páčila a to som klasiky nemala v obľube, no táto mi skrátka učarovala. A ten koniec… Možno aj preto som cítila potrebu sa k nej znovu vrátiť. Opäť sa ponoriť do sveta na konci prvej svetovej vojny. Nahliadnuť do života dvoch mladých ľudí, ktorí sa stratili vo svete svojej lásky. Do sveta v ktorom zúrila vojna, no oni sa pred ňou skrývali vo svojom ružovom obláčiku lásky a túžby. Na to, že má kniha len necelých 100 strán som ju čítala tri dni. Prečo? Možno preto, lebo som si ju chcela vychutnať. Možno preto, že sa čítala trošku ťažkopádnejšie. Neviem. V každom prípade som si príbeh užila do poslednej stránky. Nechcela som, aby kniha skončila, pretože som vedela, ako skončí. A nechcela som to. Na svete je len málo kníh, ktoré dokážu v človeku vyvolať také hlboké city. Petr a Lucie patrí medzi tú hŕstku, na ktoré sa skrátka zabudnúť nedá.

Fantaztika, 27.2.2019

Mary E. Pearsonová - Temná krása

Temná krása je tretím dielom série Kroniky pozostalých. Fantasy séria s romantickou zápletkou ma zaujala hneď od začiatku a bola som zvedavá, ako nakoniec príbeh dopadne. Je vidieť, že autorka si na poslednom dieli dala naozaj záležať, keďže kniha má vyše 500 strán. Na jednej strane som mala obavy, aby dej nebol príliš natiahnutý, na druhej som dúfala vo veľkolepé uzavretie celej série. Moje očakávania boli, pravdaže, vysoké a bola som zvedavá, či budú aj naplnené. A čo som nakoniec dostala? Kroniky pozostalých je séria, ktorá sa odohráva v stredoveku. Prvé dva diely okrem fantasy a historickej línie vo veľkej miere rozvíjali aj líniu romantickú. V tomto prípade som mala pocit, že romantika ustupuje na bok a priestor skôr dostal zápas o kráľovstvá, intrigy, pravda a získanie dôvery i priateľov. Musím uznať, že hlavná bitka, ktorej sme od začiatku súčasťou, ma trošku sklamala. Čakala som niečo parádne, silné, čo ma zdvihne zo stoličky a pričom si poviem, že lepšie ukončenie by som ani sama nevymyslela. Nič také sa však nestalo. Nemôžem povedať, že by bol príbeh napísaný zle. Bavila som sa od začiatku do konca, dokonca mi ani neprišlo, že má kniha vyše 500 strán. Tak isto ma autorka prekvapila v tom, do akej miery ešte dokázala príbeh rozvinúť. Záverečné diely sérií bývajú zväčša zhrnutím a už sa v nich spravidla neudeje toľko, ako v predošlých dieloch. V tomto prípade si však Mary nechala skoro všetky tromfy až na poslednú chvíľu, všetky esá na nás vytiahla a my sme len mohli sledovať, kde sa v nej zrazu objavili všetky tie skvelé nápady. O to viac ma sklamalo, že takto perfektne rozbehnutý dej nedostal ukončenie, aké by si bol zaslúžil. Za pozitívum však rozhodne považuje odklon od romantickej línie. Aj napriek tomu, že som romantická duša, ktorá ľúbostné príbehy vyhľadáva, v tomto prípade som sa už nevedela dočkať akcie. Moje čakanie sa rozhodne vyplatilo a od stránok som sa nevedela odtrhnúť. Za najväčšie pozitívum považujem aj definitívne rozuzlenie ľúbostného trojuholníka. Pokiaľ sledujete môj blog už dlhšie, určite viete, že ľúbostné trojuholníky považujem za jeden z najhorších a najviac klišé spôsobov ako si získať pozornosť čitateľa. Aj v tomto prípade som len čakala na to, kedy sa dozvieme, kto je ten pravý. Všetky postavy prešli od začiatku veľkými zmenami a vývinom osobnosti. Našťastie k lepšiemu. Už to boli rozumnejšie, vyspelejšie postavy, ktoré vedeli, čo prináša život. Občas síce spravili niečo s čím som sa úplne nestotožnila, neboli to však nejaké silné momenty. Celkovo je to podľa mňa veľmi kvalitné ukončenie série. Nechýbala akcia, dramatické chvíľky, ale aj sila priateľstva a lásky. Nebyť slabo napísaného záverečného boja a konca knihy, dala by som aj plné hodnotenie. Veľmi ma prekvapila už spomínaná hrúbka knihy a to, že si Mary dala záležať. Vôbec by mi neprekážalo, keby sme sa dočkali ešte nejakého pokračovania tejto série, keďže potenciál na jej rozvinutie tu určite je. Nakoniec by som udelila štyri lajky. Dlhšie som váhala, aké hodnotenie nakoniec udeliť, ale pre dôvody spomenuté vyššie zvíťazili štyri lajky. Pokiaľ máte radi fantasy a prvky histórie, určite dajte šancu tomuto titulu. Verím, že vás nesklame.

Fans of Books, 26.2.2019

Thorgal – dieťa, ktoré prišlo z hviezd

Poznáte ten pocit, že ste práve na mieste, na ktoré nepatríte? Niekto to každý deň zažíva v práci… a Thorgal medzi Vikingami. Vyrastal medzi nimi, ale nikdy nebol stopercentne jedným z nich. Neakceptovali ho ako člena svojej drsnej rodiny. No dovolili mu s nimi žiť a časom sa mu dokonca podarilo získať srdce odvážnej vikingskej princeznej. Aaricii sa na ňom od prvej chvíle páčilo, že je chrabrý, čestný a statočný. Učaroval jej tým, že na rozdiel od Vikingov násilie používa len v najnevyhnutejších prípadoch a ani vtedy sa v ňom nevyžíval. Napriek tomu je dobrým bojovníkom a výborným lukostrelcom. Ale nechce bojovať. Túži prežiť tichý, skromný a pokojný život so ženou, ktorú miluje, a s deťmi, ktoré časom prídu. Lenže bohovia mu pod nohy neustále hádžu nové prekážky. Osud ho často zavedie ďaleko od domova. Do nebezpečných a exotických končín, v ktorých naňho na každom kroku číhajú smrť a problémy. Ani po narodení syna Jolana a dcéry Vlčice sa jeho život neupokojí. Kedy sa to skončí? Skončí sa to vôbec niekedy? Hoci ide o poriadne masívnu a početnú ságu, ako to už u slávnych diel niekedy býva, začiatky tomu absolútne nezodpovedali. Duchovní otcovia Thorgala, belgický scenárista Jean van Hamme a poľský ilustrátor Gregorz Rosiński, často a s obľubou spomínajú (obaja stále žijú, Jean sa narodil v roku 1939 a Gregorz 1941), že pôvodne malo ísť o jednorazovú spoluprácu a potom sa už nikdy viac nemali stretnúť. Je síce pravdou, že prvý diel, Zrazená čarodějka, mal otvorený koniec, ale sami autori sa neskôr často zaprisahávali, že to bola len neškodná srandička a skutočne šlo iba o experiment, ktorý sa nikdy nemal dočkať sequelu. Na našom, resp. vtedy ešte česko-slovenskom, trhu sa prvý Thorgal objavil v roku 1990. Konkrétne šlo o zošit Dítě z hvězd (obsahujúci tri príbehy: Ztracený drakar, Talisman a Kov, který neexistoval). Náklad bol neskutočných 100-tisíc (!) kusov, cena jedného 20 Kčs a paradoxne nešlo o prvý diel ságy, ale až o siedmy v oficiálnom poradí. Neviem, podľa čoho vydavateľ S.Press vybral práve Dítě z hvězd, ale aj po desaťročiach môžem smelo potvrdiť, že asi nemohol siahnuť po vydarenejšom kúsku. Dítě z hvězd dodnes spoľahlivo ostáva jednou z najlepších thorgaloviek vôbec. Ide o výstavný kus obsahujúci presne to, čo by každá správna thorgalovka obsahovať mala. Veci, pre ktoré si fanúšikovia thorgalovky zamilovali. S.Press poslal Dítě z hvězd na trh spolu s Funkym Kovalom – diametrálne odlišným, ale v konečnom efekte rovnako úžasným komiksom. Oba zošity sa ku mne dostali, ešte keď som bol malý. Kúpili mi ich rodičia na našej dovolenke v Prahe od pouličného kolportéra, dodnes mi to utkvelo v pamäti. Thorgal a Funky Koval mi pomáhali formovať názor na svet komiksu. Všeobecne boli 90. roky u nás komiksovo geniálne. Slovenský Semic-Slovart vydával množstvo peciek (Spider-Mana, Fantóma, G.I. Joe, Transformers, Conana Barbara…), boli tu, samozrejme, kultové Bublinky, z detských spomeňme Duck Tales (neskôr premenovaný na Mickey Mouse a ešte neskôr na Káčera Donalda). S Thorgalom to, bohužiaľ, S.Press brutálne rýchlo vzdal. Už nikdy žiadneho nevydal. Ani Funkyho Kovala, pričom sa ale práve na jeho konci nachádzala reklama na nového Thorgala – „Příště: Thorgal Alinoë fantasy horror“. Po dlhoročnej prestávke sa odvážny Poloviking často vracal na náš trh. A veľa menil vydavateľstvá. Každý zošit sa mohol pochváliť prekrásnou, fantáziu čitateľa povzbudzujúcou a inšpiratívnou obálkou. Zoradené vedľa seba to ozaj vyzerá ako veľmi pekná, hodnotná a kvalitná zbierka. Thorgalov svet Na Thorgalovi je úžasných viacero vecí. Napríklad to, že ide o plnohodnotné pokračovania. Nie v tom zmysle, že napr. hrozba zo zošita A sa dostane do zošita B (hoci boli zaznamenané i také prípady). Skôr preto, že sledujeme Thorgala od mladého muža. A neskôr prišlo aj pár prequelov, čiže sme ho videli tiež ako bábätko, malého chlapca a puberťáka. Videli sme, ako sa tento sympatický vydedenec snažil nájsť si miesto pod slnkom. Boli sme pri ňom, keď stretol Aariciu a zamilovali sa do seba. Boli sme s nimi pri ich prvých problémoch. Aj keď sa narodil Jolan (a neskôr jeho vysnená sestrička Vlčica). Ďalšou úžasnou vecou je prepracovaná, podmanivá, unikátna vizuálna stránka. Mimoriadne sa mi páči, čo predviedol Rosiński. Pestré, hravé a originálne prostredia. Nekonečné moria a púšte, husté lesy, ešte hustejšie džungle, kde na každom kroku číha obrovský krokodíl, a chladný, mrazivý vesmír. Thorgal zavítal skutočne všelikde, a to vrátane miest pripomínajúcich Južnú Ameriku (cyklus o „zemi Qaa“) a temnú Európu (Sluneční meč). Thorgal ako postava nie je žiadne béčko, ale rozhodne nejde o krvilačného vojaka ani o skúseného stratéga, ako je Conan. Keď treba, vie použiť hrubú silu. Ale do poslednej chvíle sa tomu bráni. Nehľadá nebezpečenstvo. Ono si však vždy nájde jeho. Poľudšťuje ho aj to, že nie vždy vyhrá. Často býva porazený, oklamaný, uväznený. Nakoniec sa z toho ale vždy dostane, lebo hoci na bohov nadáva, v skutočnosti sa zdá, že niektorí nad ním po celý čas držia ochrannú ruku a pomáhajú mu. Priamo bohovia tu však nevystupujú. Často sa o nich hovorí, predsa len ide o „poverčivých“ Vikingov. A sú prítomné rôzne mytologické, povedzme rozprávkové bytosti. Ale samotní bohovia nie. Ak za nich teda nepokladáme to, čo spomínam dole v spoileroch. V Thorgalových príbehoch sa bežne stretávajú normálni ľudia, šialení panovníci a čisto nadprirodzené bytosti zo severských (ale aj iných) legiend a bájí. Škriatkovia, trpaslíci, obri, obludy, gigantické plazy, hadonetopieri (áno, vyzerajú presne tak, ako si myslíte). To je ďalšia úžasná vec na Thorgalovi – krásna žánrová roztatárenosť. Toto totiž vonkoncom nie sú len nejaké vikingské tanečky. Toto je tiež plnokrvná fantasy a dokonalé, ukážkové sci-fi. Je to zároveň svet kruto realistický, kde sa umiera a zabíja. Nie extrémne krvavo, ale občas zahliadnete šíp v hlave. Je tu možné navštíviť pani Smrť osobne a vyjednať u nej návrat mŕtveho späť do sveta živých. Zároveň je tu aj erotika, síce veľmi decentná, ale je. Napr. obľúbená Strážkyňa kľúčov je kočka, ktorá nech hosťuje v ktorejkoľvek thorgalovke (a že ich pár bolo), vždy je komplet nahá. Ozaj. Kto z vás to povedal, že chce spoilery? No dobre, nepriznávate sa. Nevadí. Ja vaše prianie každopádne vypočujem. Pri niektorých komiksoch je jedno, v akom poradí ich čítate. Dokonca aj to, ak niektoré albumy vynecháte. U Thorgala nie. Niektoré albumy stoja v sérii akoby samostatne a nie je pri nich vyslovene nutné poznať minulosť ságy. Thorgal v nich často (či už sám, alebo so svojou rodinou, priateľmi a spolubojovníkmi) putuje krajinou a dostane sa do „jednorazového“ nebezpečenstva, ktoré je na konci úspešne a plnohodnotne zakončené (Vládca hôr, Vlčica, Alinoë). Pri iných zošitoch síce nemusíte poznať minulosť, ale fanúšikovia vedia, že tieto odkazujú na niečo významné, čo sa v histórii ságy odohralo. V samotnej sérii sa nachádza viacero nazvime to „voľných cyklov“, kde na seba niektoré zošity priamo nadväzujú (napr. tetralógia pozostávajúca z dielov Zem Qaa, Tanatlokove oči, Mesto strateného boha a Medzi nebom a zemou). Ani to však nie je čistá pravda, pretože napr. pred Zemou Qaa sa nachádza zošit Lukostrelci. Je to presne ten typ thorgalovky, ktorú môžete čítať bez znalosti série. Na strane druhej, už v Lukostrelcoch sa nachádzajú motívy a postavy, ktoré neskôr rozpracovala práve uznávaná a cenená tetralógia o Zemi Qaa. Tak a buďte z toho múdri. Alebo prvé dva diely: Zradená čarodejnica a Ostrov v ľadových moriach. Súvisia spolu a je dobre ich poznať. Súvisia spolu aj Čierna galéra, V ríši tieňov a Pád Brek Zarithu. V množstve albumov sa rieši práve Thorgalova minulosť (Dieťa z hviezd, Zradená čarodejnica + Ostrov v ľadových moriach), prípadne v niektorých albumoch Thorgal prenecháva priestor iným postavám (zošit Aaricia venovaný jeho životnej láske). Alebo v albume č. 3 (Nad jezerem beze dna) sa vyskytne Strážkyňa kľúčov. Ide o epizódnu postavu. Nakoniec sa ale ukázalo, že zas až takou epizódnou nebola a objavila sa nielen v V ríši stínů, ale tiež v zošite, ktorý sa rovno volal po nej – Strážkyně klíčů. V tom sa pre zmenu objavili aj postavy z príbehu Kov, který neexistoval z albumu Dítě z hvězd. Čiže sami vidíte, že situácia je značne komplikovaná a problémová a najlepšie urobíte, ak budete Thorgala čítať od jednotky postupne tak, ako išiel, zošit za zošitom. Toto je epilóg článku, ale dúfajme, že to nie je epilóg vychádzania Thorgala v našich končinách. Dlho to vyzeralo na to, že Thorgal v našich zemepisných končinách svoju púť ukončil minulý rok na jar, keď bol vydaný v poradí 18. album, Sluneční meč. Mysleli sme si, že to je posledný raz, čo sa s Thorgalom stretávame. O to príjemnejšie bolo prekvapenie, ktoré pre nás vydavateľstvo Albatros nachystalo v januári 2019. Vtedy totiž vyšiel 256-stranový omnibus Thorgal – Neviditelná pevnost. Plynulo nadväzuje na Sluneční meč a my, fanúšikovia, veríme, že sa v budúcnosti dočkáme ďalších prekladov fenomenálneho, kultového a legendárneho európskeho komiksu.

Multiverzum, 20.2.2019

Recenzia médii