Alice Broadwayová je začínajúca autorka, ktorej meno vám možno nič nehovorí, ale keď siahnete po tejto knižke, rozhodne si vás získa. Jej debutová kniha Tinta (z anglického originálu Ink) je naozaj pútavá, na čo vás upozorní hlavne krásne spracovaná obálka. Ale pekne poporiadku!
Príbeh vás uvedie do spoločnosti mesta Saintstone, kde žijú tzv. ,,Označenci“ (v knihe sa uvádzajú len Neoznačenci, a názov tohto spoločenstva chýba, a tak si ich aspoň teraz nazveme Označenci), fanatická skupina ľudí, ktorí si nechávajú doslova celý svoj život vytetovať, a to od narodenia, cez jednotlivé povýšenia v práci či svadbu, až po smrť. Po vašej smrti vám stiahnu kožu a spravia z nej knihu, ktorú odovzdajú vašej rodine, aby sa na vás nezabudlo, pričom majú celý váš život na dosah ruky. Môže sa to zdať mimoriadne morbídne, no zároveň je to aj účelové. Ak totiž spáchate zločin, vytetujú vám to na kožu a vie o tom celá vaša rodina.
Ako teda vidíte, kniha ponúka kvalitu aj pri téme. A aj keď sa príbeh začína smutne, keďže hlavnej hrdinke Leore umrie otec, preto ju trápia depresie, ponúkne vám oveľa viac rôznych emócií, ktoré by vám mali priniesť nezabudnuteľný čitateľský zážitok. Viem, že táto smutná pasáž mala prepojiť naše pocity s hlavnou hrdinkou, ale, bohužiaľ, akosi to nefungovalo. Leorinho otca sme skoro nepoznali, nevieme si k nemu vybudovať puto, a navracanie sa do detských čias hlavnej hrdinky, ktoré si skladáme z rôznych neforemných útržkov, tiež neplní svoj účel. Kým sa Leora spolu s mamou pripravuje na ceremoniál, pri ktorom má byť otcovi stiahnutá koža a odovzdaná rodine, je toto hektické obdobie poznačené aj ťažkými skúškami v škole, ktoré rozhodnú o jej budúcnosti a vyberú jej povolanie. Na jednom mieste sa tak nahromadí priveľa negatívnych vecí, ktorých pochmúrnosť umocňuje stále ďalší a ďalší problém. A práve zameranie sa autorkou len na to zlé, môže čitateľa časom odradiť.
Leora chce byť tatérkou, pretože veľmi rada kreslí. Keď sa ale vyberie na nákup potravín, zbadá, že sa koná tzv. Verejné tetovanie. Je to prakticky úplne to isté, čím boli v stredoveku verejné popravy. Ich poslaním bolo usmerniť ľud, ukázať mu, ktorým smerom sa vydať, starať sa o jeho dobro a dobré mravy, poučiť ho. Alebo vlastne docieliť úplný opak, ak by ste chceli skončiť ako ten chudák na špaľku (v tomto prípade v tetovacom kresle). Danému odsúdencovi udelili najvyšší možný trest a to zabudnutie. Pri zabudnutí je trest extra krutý. Vytetujú vám na temeno hlavy vranu, označia si vás. A aj keď sa môžete stále pohybovať medi ľuďmi, po smrti vašu knihu (pokožku) hodia nemilosrdne do ohňa a jednoducho sa na vás zabudne. A aj vaše meno je tabu, nikto ho nesmie vysloviť. Pri tomto výjave si Leora spomenie na jednu dôležitú vec... Túto istú vranu mal vytetovanú na temene aj jej otec. A od toho momentu sa začína súboj s časom, pričom Leora odrazu nevie, komu má veriť.
Mimoriadnym plusom knihy je samotná jej obálka. Jej dizajn knihu predáva sám. Pochváliť musím aj prekladateľku Katarínu Slivkovú, ktorá knihu preložila výborne (z deja ma pomerne nemilosrdne vie vytrhnúť pravopisná chyba, a tých v poslednom čase býva v knihách akosi veľa). V tomto prípade Tinta vyhrala na plnej čiare! Vytknúť však musím jednu vec, a tou je gradácia príbehu. Keď sa konečne deje niečo napínavé, odrazu príde koniec. Rýchly, nepremyslený, umelý, zbytočný. Nie, kniha nie je nudná, to vôbec nie. Len je každému odrazu jasné, že si necháva rozuzlenie všetkého, čo sa navôkol hlavnej hrdinky deje, pre ďalšiu časť, čo ale nemusí byť dobrým marketingovým ťahom. Aj keď zámerom spisovateľky je motivácia čitateľa pre kúpu ďalšej knihy, je potrebné, hlavne pri dlhších sériách, aby jednotlivé príbehy odohrávajúce sa v jednotlivých častiach boli aspoň sčasti uzatvorené. Nech čitateľovi niečo odovzdajú, niečo ho naučia, alebo mu jednoducho normálne prerozprávajú jednu z mnohých zaujímavých príhod. Ale, čo si povieme? Trochu toho marketingu občas nezaškodí.
Som rád, že vydavateľstvo Albatros - CooBoo vydáva aj menej známe tituly, čo v tomto prípade nie je vôbec naškodu. Síce možno na prvý pohľad pôsobí Tinta tak, že je určená hlavne pre čitateľské publikum nežnejšieho pohlavia, z vlastnej skúsenosti viem, že rovnako efektívne vie osloviť aj to mužské. Stačí sa začítať do anotácie a každý pochopí, prečo.
Fantasy-svet.sk, 9.5.2019
