CooBoo

Moje skutočné meno je Hanna

Ak máte radi vojnové príbehy, určite ste už čítali mnohé, odohrávajúce sa najmä v Nemecku alebo Poľsku. Tento bol pre mňa výnimočný už len tým, že bol zasadený do (aspoň pre mňa) nezvyčajného prostredia Ukrajiny. Vďaka tomu som nahliadla do ťažkého života tamojších ukrajinských židov. Dozvedela som sa veľa zaujímavostí zo židovskej kultúry a spoznala vtedajší ukrajinský život. Hanna rozpráva príbeh a spomína. Na to, aká bola jej rodina šťastná a spokojná pred vojnou a na to, ako sa jej život zmenil keď vojna prišla aj do ich dediny. Ako silne veriaca židovská rodina, nemala Hanna veľkú šancu prežiť. Avšak s pomocou dobrých ľudí a odvahou nielen jej, ale celej rodiny, dokázali to, čo sa väčšine Židom nepodarilo. Vďaka pomoci si pripravili zásoby a odišli v pravý čas do hôr. Tam prežili zimu, ale čím bolo teplejšie, tým viac vojakov v lese pátralo po skrývajúcich sa Židoch a partizánoch. Boli nútení ukryť sa v jaskyniach a tam žiť v úplnej tme, bez slnečných lúčov, na blate a v zime. Postupne ubúdalo zásob a pribúdali choroby a ťažkosti. Napriek tomu, že kniha vôbec nie je hrubá, zobrazuje v podstate celé obdobie 2. svetovej vojny a prináša nám síce krátky, ale o to výnimočnejší príbeh jednej židovskej ukrajinskej rodiny. Sledujeme, ako ich zasiahla vojna, ako sa postupne vkrádala do ich života, čo museli kvôli nej podstúpiť a čoho všetkého sa museli vzdať. Samotný príbeh bol pre mňa veľmi inšpiratívny a aj keď z neho bolo cítiť, že je primárne určený pre mladšiu generáciu, určite má čo ponúknuť každému, kto je ochotný si tieto hrôzy pripomínať. Vždy som uvažovala nad tým, či nebolo možné pred tými strašnými udalosťami, ktoré zasiahli toľko miliónov ľudí, niekam utiecť. Skryť sa a zotrvať, hoci aj v ťažkých podmienkach. Tento príbeh mi dal na moje úvahy odpoveď. Nemeckí vojaci boli úplne všade, nenechali neprehľadané ani jedno miesto. Vyhladenie židov muselo byť dôkladné a bolo naozaj ťažké pred ním uniknúť. Zrejme sa to podarilo naozaj len hŕstke ľudí, a tí nám teraz môžu rozprávať svoje spomienky. Pre nás sú to teraz "len" príbehy, ale pre nich to bola krutá skutočnosť. Niekedy stačí na dobrý príbeh vyrozprávať len obyčajnú pravdu. Ako aj autorka píše na konci svojej knihy, postavy v knihe sú vymyslené, ale inšpirovala sa skutočnými. Ľudia naozaj prežili niekoľko stoviek dní pod zemou, ukrytí pred vojnou, živorili, hladovali, ale dýchali. Boli spolu a nevzdávali sa. Stále mali nádej na lepší zajtrajšok. Veľmi sa páči posledná časť v knihe, ktorá obsahuje historické poznámky. Autorka v nej vyjadrila krásne prianie, ktoré určite mnohí z nás, venujúci sa aj takejto tvorbe, zdieľajú: "Snívam o dni, keď už nebudeme potrebovať príbehy z čias holokaustu, aby nám pripomenuli, nech sme k sebe milí a nech si dávame pozor na tých, čo nie sú." (str. 228) Knihu odporúčam každej vekovej kategórii. Obsahuje krásne myšlienky, ktoré by ste si najradšej farebne zvýrazňovali, aj keď neznášate týmto spôsobom knihy znehodnocovať. Je písaná jednoduchým štýlom, ktorí si určite získa aj veľmi mladých čitateľov. Je rozdelená do troch častí, ktoré sa na moje prekvapenie nedelia na kapitoly, ale obsahujú súvislý text členený na väčšie odseky. Napriek tomu čítanie ubieha rýchlo a knihu pokojne prečítate za jedno voľné popoludnie. Myslím si, že autorka právom získala mnohé ocenenia a teším sa na jej ďalšiu tvorbu. Píše s rozumom, citom a hlavne srdcom ??.

elliesbookverse.blogspot.cz/2018/, 26.8.2019

Viac o knihe

Moje skutočné meno je Hanna

Tara Lynn Masih

Príbehy z 2. sv. vojny obzvlášť zbožňujem a preto som veľmi rada, že @albatrosmedia.sk / @cooboo.sk vydalo túto knižku. "Hana je moje skutočné meno" mi natoľko učaroval, že som sa od neho nedokázala odtrhnúť, až kým som ho celý neprečítala (už dávno som neprečítala knihu za 1 deň??). Konkrétne tento smutný príbeh rozpráva o 14 ročnej Hanke a jej rodine, ktorá sa musela pred Nemcami ukrývať v lese. Je začiatok 2. svetovej vojny a život všetkých ľudí sa začína meniť. Židovské deti už nesmú chodiť do školy, bývalí kamaráti sa od nich odvracajú, na ulici na nich pokrikujú alebo im rôznymi spôsobmi dávajú najavo ich "podradnosť". Ako nemecké vojská hlbšie postupujú do vnútrozemia, židia sú čoraz viac utláčaní. Hanka s rodinou sa najprv ukrývajú v lese v opustenej chatke, kde každý deň živoria a bojujú o prežitie. Ako sa vojna predlžuje a Nemci sú čoraz drzejší, už im nie je úkrytom ani dovtedy bezpečný les a tak sa musia uchýliť do jaskyne.... Je to naozaj silný príbeh o strachu, bolesti, nádeji a predovšetkým ľudskosti tých ktorým bolo najviac ublížené. Ale ktorí sa aj napriek tomu dokázali správať šľachetne voči tým, ktorí im ublížili. Tieto príbehy by mali byť čítané, pretože nám ukazujú, ako kedysi trpeli kvôli mocenskym bojom práve tí nevinní a najzraniteľnejší (a stále sa ľudstvo nepoučilo!). Moc, peniaze, majetok, sláva... to všetko je nepodstatné. Dôležité je len zdravie, vernosť a láska (keď máme toto, máme všetko)??.

zuzanaa8, 24.8.2019

Viac o knihe

Moje skutočné meno je Hanna

Tara Lynn Masih

Nikdy sa nevzdávajte! Nikdy nestrácajte chuť žiť. Na svete sa dejú veci, ktoré nedokážeme vysvetliť či naplánovať. Všetky naše činy však vedú k niečomu inému. Mala len štrnásť rokov, keď do jej malebnej dedinky Kwasóva na Ukrajine vtrhne Hitlerová armáda. NKVD im skonfiškovala koberce, oblečenie, kožuchy a knihy. Armáda Wehrmacht znásobila počet vojakov, robia „čistky“, prebiehajú transporty. Židia majú zakázané opustiť Európu. Hanna sleduje, ako nacisti odvážajú vyčerpaných Židov do pracovných táborov a get. Je svedkom toho, ako ľuďom berú dobytok, jedlo a ako ničia domy, obchody. Celá rodina žije v ustavičnom strachu, no prídu aj horšie časy. V októbri 1942 s trochou jedla a niekoľkými kusmi oblečenia utekajú do lesa, aby sa skryli pred Nemcami. No čoskoro ani les nie je bezpečný a sú nútení utiecť a uchýliť sa do podzemných jaskýň, kde zažívajú peklo a bojujú o holý život. Moje skutočné meno je Hanna je príbeh, ktorý osloví čitateľov, ktorí prahnú po románoch z druhej svetovej vojny. Tara Lynn Masihová v svojom príbehu nazrela pod pokrievku jednej židovskej rodiny. Ústrednou postavou je štrnásťročná Hanna, ktorá sa stáva tichým pozorovateľom toho, ako sa jej život zo dňa na deň mení na peklo. S nepochopením sleduje, ako Nemci pustošia jej dedinu, ako zabíjajú nevinných ľudí. Obchody zívajú prázdnotou, miznú židovskí obchodníci, miestna polícia rozdáva kartičky s prídelmi aj na to málo jedla, čo je k dispozícií. Hanna vidí veci, ktoré vidieť nechce, no ak chce prežiť, nemá na výber. Autorka stavila príbeh do citlivej roviny, snaží sa u čitateľa vyvolať nepokoj a pocit strachu. Už po prečítaní prvých strán je jasné, že sa jej to podarilo. Román je však písaný veľmi jednoducho, vyrozprávaný očami dospievajúceho dievčaťa. Dej sa od začiatku nesie na vlne napätia, ktorú prebíja všadeprítomný strach a bezmocnosť. Text je plynulý, Masihovej štýl je čistý a priamy. Doslova chytí čitateľa za srdce. Tak ako mnoho iných autorov aj Tara Lynn Masihová načrela do dejín druhej svetovej vojny a verne zachytáva šokujúce udalosti vtedajšej doby. Poukazuje na nezmyselnosť vojny a jej následky. Je vidieť, že si perfektne naštudovala históriu poľských Židov. Aj tu nájdete okrem holokaustu všetky informácie o zvykoch Židov, o ich utláčaní, deportovaní, vraždení, o hanobení ich cti, či zverstvá, ktoré nacisti páchali na nevinných ľuďoch. Tara Lynn Masihová ich však podáva s veľkým citom, veľkú úlohu v príbehu zohráva ľudskosť a ochota pomôcť. Text sa číta rýchlo, dej nie je rozvláčny či hutný, autorka sa vyhla zbytočným opisom a sústreďuje sa skôr na pocitovú stránku hlavnej postavy. Popritom nezabúda ani na plynulosť či chronológiu príbehu. Aj keď je to román o holokauste, autorka má ten výnimočný dar, že dokáže aj desivú minulosť presvietiť lúčmi slnka. Opisy prostredia a prírody malebného Kwasóva na vás zapôsobia svojou neopakovateľnou atmosférou. Moje skutočné meno je Hanna nie je vôbec žiadny prvoplánový príbeh. Tara Lynn Masihová dôsledne poukazuje na Hannin život a jej rodinné pomery či náboženské presvedčenie ako aj na odvrátenú tvár vojny, no predovšetkým upriamuje pozornosť na spolupatričnosť rodiny, nádej na prežitie a vieru v lepší život. Ešte vždy sa nájdu dobrí ľudia, ktorí aj za cenu vlastného života pomáhajú Hanne a jej rodine. Aj keď sa modlia k odlišným Bohom, modlia sa za to isté. Viac emócií z vás vyžmýka časť s názvom Les. Desať ľudí sa ukrýva v neľudských podmienkach v polorozpadnutej chatrči. Nemci im ukradli nielen zvyky, ale aj slobodu. Hladujú, prežívajú zo dňa na deň. Tieto texty čitateľa viac emočne vyšťavia, rozprávanie štrnásťročného dievčaťa je v súlade s jej myslením a konaním. Snaží sa pochopiť, prečo Nemci nenávidia Židov. Prečo musia zomierať nevinní ľudia. Čo zapríčinilo, že stratili ľudskosť. Ako môžu byť takí bezohľadní voči ľudskému utrpeniu. Autorka tu len okrajovo spomína dôsledky vojny, vynecháva zverstvá, zato viac inklinuje k desiatim ľuďom, ktorí sa snažia prežiť. V poslednej časti Jaskyne čelí čitateľ čiernej temnote, v ktorej sa štyri rodiny učia v tme existovať. Na publikum sadá ešte väčší smútok a bezmocnosť. Z každej strany kričí zúfalstvo a strach o vlastný život. Život v jaskyni je poznačený hladom, tmou, plačom, bolesťou, chorobami a príbehmi, ktoré sa vryjú do vášho srdca. Obyvatelia jaskyne netušia, čo sa deje vonku. Nevedia, aké prúdy či vlny vyslané nemeckou armádou narúšajú pokojnú hladinu ich životov, ale aj všetkých ostatných, ktorí musia čeliť nacistickému peklu. Moje skutočné meno je Hanna je emotívny a citlivý príbeh o obrovskej sile a vôli prežiť. Dramatický a dojímavý román o veľkom odhodlaní, nezištnej pomoci a spolupatričnosti rodiny. Moje skutočné meno je Hanna je príbeh o nádeji a o nezlomnej viere žiť. Knihu odporúčam predovšetkým mladšej generácii, ktorí chcú nazrieť do zákulisia druhej svetovej vojny. Zaujme aj tých čitateľov, ktorí obľubujú vojnové príbehy, no stránia sa zverstiev, krviprelievania a brutality.

Literárna lekáreň u Simony, 24.8.2019

Viac o knihe

Eliza a more príšer

Francesca Zappia

Ach Eliza, totálne si mi učarovala... ?? Táto knižka je rozkošná. Je v nej toľko emócii, jednoducho ju nemôžete čítať s kamennou tvárou. Takmer celý čas som sa prihlúplo usmievala a zopárkrát mi aj slza ukápla. Je to ľahké čítanie, no pútavé a obsahuje omnoho hlbšie myšlienky ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Eliza je v skratke divná, no verím, že veľa ľudí sa v nej nájde - ako napríklad aj ja. Má problém nadväzovať kamarátstva, neustále ju strašia úzkosti a jej inšpiráciou sú postavy z príbehov. Ale snaží sa, bojuje a učí sa. ??V knižke nájdete aj útržky Elizinho komiksu, kresby a veľmi veľa zmienok o jeho príbehu a ľuďoch, ktorý ho milujú. Zlaté, emocionálne a najmä reálne. Ja som knižku zhltla za deň a naozaj vám ju odporúčam.

Čaro kníh, 21.8.2019

Viac o knihe

Mali by ste si prečítať Elizu..?

Francesca Zappia

Nedávno vďaka CooBoo vyšla v slovenskom preklade úžasná fandomovská YA contemporary Eliza a more príšer (Francesca Zappia). Určite ste už zachytili nejaké nadšené reakcie, ale možno stále váhate - je to tá pravá kniha pre vás? Mali by ste si ju prečítať? Čo ak pochybujete o autorkiných schopnostiach? Práve pre vás je tento prehľadný článok, ktorý v bodoch zodpovie všetky vaše otázky. Mali by ste si knihu prečítať, ak... ...ste nadšeným fanúšikom čohokoľvek? ÁNO. Autorka totiž skvele rozumie fungovaniu fandomov, ich svetlým i tienistým stránkam a v knihe sa určite nájde každý fanúšik. ...milujete kreativitu a tvorenie? ÁNO. Hlavná hrdinka je autorkou populárneho webkomiksu a z textu priam srší láska k príbehom, kresleniu a vôbec k tvorivému procesu. Ak sa teda akokoľvek kreatívne sebarealizujete, dávka inšpirácie a povzbudenia je zaručená. ...ste introvert a spoločenské interakcie sú pre vás utrpenie? ÁNO. V istých bodoch si poviete "presne" a v iných si vydýchnete, že na tom nie ste až tak zle ako hlavná hrdinka... ...nespadáte ani do jednej z kategórií a s Elizou sa určite nestotožníte? ÁNO. Veď knihy nám majú rozšíriť obzory a naučiť nás pozerať sa na veci inak. Nemusíte sa s Elizou stotožniť, no skúste ju a jej problémy aspoň pochopiť. Určite to bude prospešné pre ďalšieho "podivína", ktorého stretnete. ...považujete duševné zdravie za dôležité tému? ÁNO. Autorka s touto témou pracuje veľmi citlivo a vysiela do sveta tie správne odkazy. ...máte radi príbehy v príbehoch? ÁNO. V knihe sa nachádzajú úryvky z Elizinho komiksu aj z jeho textového prepisu a More príšer je proste super! Dúfam, že sa raz dočkáme celého príbehu. ...nemáte radi príbehy v príbehoch? ÁNO. Jednotlivé ukážky z Mora príšer nie sú zbytočne rozsiahle a i ľudia, ktorým sa toto nepáčilo vo Fangirl, pri Elize neprotestovali. ...máte radi romantiku? ÁNO. Máme tu veľmi pomalé, milé a svojské zaláskovanie sa. ...vám romantika nestačí? ÁNO. V Elize sa rieši nielen láska, ale tiež rodina, škola, fandom, mentálne zdravie... Proste život. ...ste si obľúbili autorkinu prvú knihu Vymyslela som si ťa? ÁNO. Eliza je kvalitatívne ešte o niekoľko úrovní vyššie. ...sa vám autorkina prvá kniha Vymyslela som si ťa vôbec nepáčila? ÁNO. Zdá sa, že sa Francesca poučila zo svojich chýb a svoju druhú knižku napísala úplne inak - tisíckrát lepšie a premyslenejšie. ...máte radi jednodielne príbehy? ÁNO. Po Elize už nič ďalšie čítať nemusíte. ...zbožňujete bonusy k čítaniu? ÁNO. Možno niečo ďalšie budete chcieť čítať a v tom prípade vás na autorkinom wattpade čakajú extra ukážky z Mora príšer či Elizina obľúbená fiktívna séria. Inými slovami, ide o naozaj jedinečné dielo, ktoré oslavuje nielen fandomy, ale aj tínedžerov, a ktoré by si mal prečítať každý - buď budete nadšene pišťať "chápem" alebo dostanete príležitosť nazrieť do hlavy niekomu, kto je iný ako vy.

The Bookland, 20.8.2019

Viac o knihe

Eliza a more príšer

Francesca Zappia

Keď bola Eliza vypustená medzi čitateľov, ľudia ju začali prirovnávať k Fangirl od Rainbow Rowell. Niektorí dokonca tvrdili, že ju prekonala. Eliza s jej príšerami sa stala fenoménom v priebehu niekoľkých dní od vydania. Každý ju chcel čítať, každý ju chcel vlastniť. Lenže je naozaj taká, ako sa o nej hovorí? Ako to už v týchto príbehoch býva, Eliza je introvertka s veľkým tajomstvom - kreslí komiks, ktorý pozná celý svet. Keď sa v dnešnej dobe povie introvert, predstavíte si človeka, ktorý nemá rád spoločnosť. Čo je podľa môjho názoru omylné, pretože práve v tejto knižke autorka ukázala, aké je to byť introvertom. Eliza bola tichučká, utiahnutá, ponorená vo vlastnom svete, nerada rozprávala pred ľuďmi, nerada sa s nimi stýkala a vlastne najradšej by bola zatvorená v izbe a kreslila a kreslila a kreslila. Na jednej strane to bolo fantastické zobrazenie hlavnej hrdinky, na druhej strane mi však neuveriteľne vadilo, ako sa uzatvárala do seba, dokonca aj pred vlastnou rodinou, nezaujímala sa o nich a vlastne ich ani poriadne nepoznala. Potom sa tu stretávame so sympatickým Wallacom, ktorý si taktiež stráži vlastné tajomstvo a s Elizinou rodinou. Jej bratia boli skvelí, od prvej strany si ich zamilujete. Jej rodičia však boli krásnym príkladom rodičov, ktorí sa zasekli v minulosti a nedokážu pochopiť decká dnešnej doby, jednoducho z nich spravia závislých od technológií a nič viac ich nezaujíma, aj keď si tam to dieťa rozvíja talent. Ešte stále celkom neviem, čo si o tomto príbehu myslím. Bolo to napísané veľmi pútavo, autorka vedela zaujať a čítalo sa to neuveriteľne rýchlo. Autorka nám ponúkla náhľad od Elizinho života, do všetkých jej problémov a ako sa s nimi musela vyrovnať. Eliza ako hrdinka je skvelou ukážkou toho, ako občas človek musí prekonať svoje vlastné hranice na úkor toho, aby niekomu pomohol alebo bojoval za to, čo je správne. Alebo taktiež toho, ako prekonať svoj strach, minimálne sa o to snažiť, pretože vždy môžete byť lepším človekom a niekoho priateľom. Táto knižka ponúkla obrovské množstvo pohľadov na rozličné situácie, a hlavne to, ako sa s nimi dá vyrovnať, ako sa vyrovnať aj s nátlakom okolia a ako sa napokon naučiť mať rád samého seba a dať prednosť sebe pred ostatnými, pretože niekedy je to potrebné, ako o sebe prestať pochybovať, pretože tie pochybnosti vás dokážu stiahnuť dole a práve kvôli nim častokrát človek nespraví to, čo by sám chcel a čo ho robí šťastným. Eliza sa taktiež musela v niektorých momentoch vyrovnať s nepochopením okolia, s tým, ako ju ľudia nútili do toho, čo nechcela a preto môže človek začať nenávidieť to, čo predtým miloval. Autorka ukázala, akí sú priatelia dôležití, aká je podpora (aj keď je maličká) dôležitá pre to, aby sa človek nebál a aby dokázal to, o čom pochyboval. Takisto ponúkla náhľad ako sa človek dokáže zmeniť keď chce a keď sa snaží a hlavne keď si uvedomí, že niečo spravil zle voči iným a že mnohokrát je to nebadateľné, pretože sa sústredí na niečo iné. Eliza a more príšer je v mnohých smeroch veľmi výnimočná kniha, pretože autorka dáva možnosti vidieť svet očami niekoho, pre koho život nie je ľahký ako pre iných. Rozhodla sa rýpať do viacerých tém, ktorým sa spoločnosť vyhýba a ktoré sú častokrát tabuizované, pretože by si z nich ľudia mohli zobrať "zlý" príklad, aj keď by sa o nich malo hovoriť, lebo ľudia si z nich vezmú hlavne ponaučenie a to, že nie vždy je všetko také čierne, ako to niektorí vidíme a vždy tú budú ľudia, ktorí za vami budú stáť. A taktiež tu, samozrejme, vidíme nástrahy a vplyv internetu, kde je kyberšikana úplne bežnou vecou a ako môže vplývať na ľudskú psychiku. Ako som už povedala, veľmi veľa tém, o ktorých sa oplatí čítať. Neviem, či táto knižka sadne každému, pretože Eliza nie je dokonalou hrdinkou a niekedy budete mať chuť jej otrieskať hlavu o stenu, lenže tu nejde o to, aká je ona, ale o to, čo sa autorka snaží touto knižkou povedať. Navyše, Eliza sa na svoj vek správa veľmi adekvátne, pretože puberta sa nehrala s nikým z nás. Táto knižka je však plná iných a hodnotnejších vecí, na ktoré sa budete sústrediť, pretože autorka zaťala do živého a vy sa spolu s Elizou budete vyrovnávať so všetkými problémami, ktoré sa zdajú byť malicherné, ale pre niekoho sú kľúčové. Pre mňa bola Eliza a more príšer úžasným zážitkom, ale aj knižkou na zamyslenie, ktorá ponúkala humor, ale aj vážne témy, a hlavne dokázala čitateľa ohúriť a prekvapiť z mnohých strán.

World of Books, 16.8.2019

Viac o knihe

Ukázať sa svetu

Francesca Zappia

Francescu Zappiu som na knižnej scéne registrovala vďaka jej debutu Vymyslela som si ťa, ktorý som dávnejšie aj rozčítala, avšak nikdy ma nezaujal natoľko, aby som ho dokončila. Potom prišla Eliza a more príšer. Toto, skoro štyristo stranové dielo, si získa nejedného čitateľa. Francesca Zappia totiž nevytvorila len jeden príbeh, to nie. Eliza a more príšer je súbor hneď niekoľkých diel, ktoré dúfam, že si raz všetci prečítajú. Pozor pri čítaní by si mali dať najmä tí, ktorí sú citliví na témy ako úzkosť, depresia, čí myšlienky na samovraždu. / WRITING / Writing Už dlho sa mi nestalo, aby ma kniha dokázala vtiahnuť do deja hneď na prvej strane. Väčšina autorov sa snaží v knihách znieť buď príliš poeticky, alebo komplikovane, čím zbytočne strácajú na dôveryhodnosti. Ako dobre, že to nie je prípad Francescy Zappie. Tá sa s ničím zbytočne nenaťahovala a od začiatku išla k veci. Jej štýl si ma získal svojou ľahkosťou a hlavne reálnym opisom ako postáv, tak každodenného života. V diele striedala dve dejové línie- hlavnú, ktorou hrdinkou bola Eliza, a vedľajšiu- komiks, ktorý publikovala online. Knihy, ktoré v sebe ukrývajú viac než len jeden príbeh ma vždy čímsi priťahovali. Je zaujímavé sledovať, ako ich autor dokáže prepliesť a v istom čase dokonca poukázať na rovnakú tému, len inak spracovanú. Čo bolo ešte lepšie, než možnosť čítať dva príbehy bol fakt, že jeden z nich bol komiks, a tak sa v knihe objavilo viacero obrázkov. Celkovo si autorka za svoj štýl zaslúži päť hviezdičiek, no za tú grafickú stránku jej musím prirátať ďalších päť, pretože to bolo úžasné a na konci som mala priam husiu kožu. Moje hodnotenie: 5/5* / CHARACTERS / Postavy tohto diela sú ako perly. Skryté, no hodné každého čakania, každej otočenej strany. Hlavnou postavou diela je Eliza Mirková, ktorú považuje väčšina školy za čudáčku, nehodnú ich času. Netušia totiž, že Elize to tak úplne vyhovuje, pretože všetok svoj čas sústredí na online komiks s názvom More Príšer. Myslím, že je nemožné nezamilovať si Elizu. Je to ten typ dievčaťa, ktoré sa zbytočne nepretvaruje, že niekam patrí, a nebojí sa ísť si svojou, pre iných netradičnou, cestou. Veľmi som si ju obľúbila, a hlavne preto, že som ju dokázala pochopiť. Jej strach so stretnutí, neistota... Akoby som sa dívala na seba. Utiahnutosť je predsa jedna z hlavných znakov introvertov, avšak Eliza bola utiahnutá v škole. V online svete žala úspech. Všetka jej rutina sa ale začala meniť vo chvíli, keď na miestnu školu prišiel nový študent- Wallace. Jeho postava si v diele tiež všeličím prešla a hoci mi pre neho v jednej chvíli krvácalo srdce, v druhej som ním mala sto chutí poriadne zatriasť. Samozrejme, neexistujú dokonalé postavy. Ak aj áno, nie sú skutočné, pretože ľudia... Nie sme dokonalí. Veľkú časť príbehu tvorili aj Eliziny rodičia, ktorí aj napriek dobrým úmyslom neraz napáchali viac škody. Aj preto som ďakovala autorke za Churcha a Sullyho- Eliziných bratov. Boli síce mladší, ale v mnohom sa nakoniec ukázali ako tí najvyspelejší. Na jednej strane boli ako typickí bratia, ktorí si zo svojej staršej sestry radi uťahovali, no keď išlo do tuhého, držali spolu. Pomáhali si. A čo bolo úplne najviac- vedeli o jej komikse viac, než si Eliza myslela. Moje hodnotenie: 5/5* / PLOT / Ako som už spomínala, Eliza je autorkou online komiksu, ktorý žne v komunite veľký úspech. Všetci ju na internete poznajú ako LadyConstellation, autorku Mora príšer. Jej fanúšikovia sa snažia zistiť jej identitu, zatiaľ čo ona rada ostáva v anonymite. K úspechu pristupuje s pokorou a nerobí z toho veľké haló. Aj preto si ma získala už na začiatku. Nebola ako niektorí autori, ktorí sa zo svojej slávy snažili akurát tak vyťažiť. Nie, ona sa venovala kresleniu, pretože ju to napĺňalo. Pretože nedokázala robiť nič iné. Ani nemusela. Celý jej svet bol v podstate tvorený jej postavami. Alebo to tak zo začiatku vyzeralo. Všetko sa začalo meniť, keď do jej triedy prišiel nový študent- Wallace. Chlapec, ktorý podobne ako Eliza, sa javil utiahnuto. Nemal záujem o konverzáciu s inými študentmi, pretože v jednom kuse písal. A bol v tom dobrý. Na internete ho totiž všetci poznali ako používateľa rainmaker- najznámejšieho autora fanficie k Moru príšer. Čos a teda stane, keď sa stretne autorka s jej najväčším fanúšikom? Veľakrát som sa počas príbehu prichytila, ako sa uškŕňam na stránku, pretože jednotlivé dialógy boli cutové natoľko, že sa to inak nedalo. Dynamika medzi postavami bola skvelá, a všetko sa krásne preplietalo s jej internetovým dielom. Nebola to len ELiza a Wallace, ktorý mi prirástli k srdcu. Boli to aj jej postavy, ktoré sa snažili nájsť svoje šťastie v Orkuse (vymyslený svet, kde sa odohráva komiks). Moje hodnotenie: 5/5* Eliza a more príšer je jemne vyrozprávaný príbeh, v ktorom sa dokáže nájsť každý, kto kedykoľvek vďaka niečomu vyčnieval z davu. Autorka opatrne pracuje s psychikou postáv, aby nakoniec vierohodne zobrazila to, čo sa možno niektorým aspoň raz prehnalo mysľou. Ukazuje nám, že nie je dôležité byť neustále v poriadku. Z času na čas o sebe môžeme pochybovať, môžeme zakopnúť a spadnúť. Môžeme sa dokonca stať svojimi vlastnými príšerami. Dôležité ale je, aby sme nimi neostali.

Perlasworldofstories.blog.cz, 11.8.2019

Viac o knihe

Philip Reeve: Smrteľné stroje

Philip Reeve

Steampunkový román Smrteľné stroje od Philipa Reeva je úžasným autorským počinom, o čom sa, nakoniec, presvedčíte aj sami! Príbeh je zasadený do poapokalyptického sveta, v ktorom sú mestá nútené vysadnúť na obrovské pásy, poháňané masívnymi motormi, a pohybovať sa po celom svete. Problém je ale v tom, že ak sa chcú tieto mestá niekam premiestniť, potrebujú na to špeciálnu pohonnú hmotu. Tú väčšina aktívnejších obyvateľov takýchto mestských gigantov nachádza práve pri menších mestských jednotkách. Tie sa jednoducho rozoberú a spália, aby sa mohli dať ťažšie stroje do pochodu. Čo, logicky, znamená iba to, že väčšie mesto zje to menšie. A keďže je v Európe jedným z najväčších miest práve Londýn... Týmto surovým systémom prežitia, v knihe nazývaným ako urbanistický darvinizmus, sa avšak neriadia všetky mestá na svete. Najväčším odporcom tejto ideológie je Antimobilistická liga, ktorá pokrýva celé územie Ázie. Tento zarytý odporca „nútenej správy dominantných miest“ predstavuje hybnú silu dejovej zápletky, ktorú nám Philip Reeve vo svojom knižnom debute pre násťročných ponúka. Hlavným hrdinom je Tom Natsworthy, obyvateľ Londýna, ktorého sa boj o prežitie vôbec netýka. Pracuje v múzeu pod slávnym historikom Valentinom. To všetko sa avšak zmení, keď Londýn ,,zje“ malé banícke mestečko, v ktorom sa nachádza Hester Shawová, dievča, ktoré sa Valentine pokúsil zabiť, avšak zlyhal. A tak jej zmrzačil aspoň tvár. Hester sa pokúsi Valentina zabiť, avšak Tom ju zastaví, a to sa Hester vôbec nepáči. Keďže Tom vedel, čo Valentine urobil, Valentine sa mu rozhodol, pochopiteľne, pomstiť. Touto na prvý pohľad trošku komplikovanou zápletkou sa začína boj o prežitie a hon za pravdou, ktorý zmení úplne všetko. Philip Reeve je pôvodom Brit. Povolaním sa radí k autorom a ilustrátorom detských kníh (Hrôzostrašná história, vydavateľstvo Slovart), čo je tak trošku paradoxné, keďže jeho knižný debut z roku 2001 predstavuje práve žánrovo rozmanitá kniha pre násťročných alebo náročných čitateľov všetkého fantastického. Jeho Smrteľné stroje sa radia k zaujímavej knižnej série, tematicky aj príbehovo zasadenej do futuristického sveta, ktorý sa potýka s problémom masívneho nedostatku obnoviteľných zdrojov. Bez možnosti obnovenia pohonných látok sú jeho obyvatelia nútení improvizovať. A keďže Philip Reeve má rád teatrálnosť aj knižné trendy, ktoré rady ničia hlavné mestá, rozhodne sa uštedriť mestu Londýn smrteľnú ranu. A to nejednu! Smrteľné stroje pozostávajú zo štyroch základných kníh a niekoľkých knižných dodatkov v podobe kratších noviel či ilustrovaných sprievodcov, a to nielen knižným svetom. Nakoniec, prvá časť sa dočkala v minulom roku svojho filmového spracovania, pod ktoré sa podpísal sám režisérsky velikán Peter Jackson. A čím sa táto aj YA literatúra vymyká spod všedného priemeru? Jednoznačne sa mi najviac na knihe páčilo to chladné steampunkové prostredie. Na každej stránke bola cítiť úplne úžasná atmosféra, ktorá len svedčí o tom, že autor dokáže úžasne vytvoriť prostredie a tým aj celú chladnú steampunkovú odyseu prebrať k životu tak, aby si ju čitateľ do sýta užil. Dielo má neskutočnú hĺbku, a komplexné postavy, pobaví vás aj to, že v sebe ukrýva odkaz na divadelnú hru od Williama Shakespeara Othello. Avšak jednoznačne najlepšie vykreslená bola postava mechanického vraha Krutohlava, ktorého príbeh dojme nejedného čitateľa. Od knihy som zo začiatku nečakal veľa, pretože sa navôkol nej urobila jedna veľká reklamná bublina a film, po pravde, fanúšikov Philipa Reeva neohúril. Ostal som však príjemne prekvapený, pretože univerzum, do ktorého s hlavnými postavami vstupujeme, je premyslené od prvej súčiastky po spoločensko-politické zázemie, s ktorým musia jednotlivé postavy bojovať. Jediné mínus, ktoré sa tu predsa len nájde, sa nieslo v podobe predvídateľnosti príbehu. Ten bol taký trochu priamočiary, a to napriek tomu, že sa hlavne vo vzťahoch začal nepekne zamotávať. To, že som ako čitateľ vedel, ako sa bude príbeh ďalej vyvíjať a že sa skutočne nedostaví žiadny zvrat, ktorý by ho niečím okorenil, kazilo trochu dojem z knihy, ktorá mohla byť takmer dokonalá! Napriek tomu si dovolím dať prvej časti celých sto percent, pretože tempo je skutočne vraždené a druhý diel vydalo vydavateľstvo Albatros iba nedávno. Tak trochu si koledoval o to, aby som po ňom ihneď siahol a začítal sa doň. Či splní očakávania, ktoré do pokračovania vkladám, ukáže čas a predstavivosť Brita, ktorý dobyl svet steampunku pre násťročných.

Fantasy-svet.sk, 23.7.2019

Viac o knihe

Toto leto patrí nám - Jenny Han

Očakávané pokračovanie sladkej ľahkej letnej série Povedz, že ma miluješ je tu! Keď som nedávno dostala otázku, ktorému zo súrodencov Fisherových držím palce, moja prvá myšlienka bola... chcete to vedieť? ... hneď mi napadlo: ,,Jere je tak sladký.", no povedala som sí, že nebudem zbrklá a trošku nad tým popremýšľam. Moje myšlienky však lietali od jedného k druhému až som si povedala, že by som kľudne vsadila na Cona, aj keď momentálne Belly objímala Jeremiaha. Prečo? Máme predsa pred sebou ešte celú knihu. Čo sa asi tak môže stať? Druhý diel tejto série skončil nádherne a na roztrhanie. Nevedeli sme, aký bol záver, pretože z posledných slov Belly sme nevedli, či myslí na Cona alebo na Jeremiaha, keďže s Conom sa rozišla a Jere jej práve vyznal, že ju ľúbi. Bola som taká rozcítená, že som si vravela: ,,Ber aj Jeremiaha!", no v duchu som dúfala, že pobeží za Conradom a posledná knižka bude ich budúcnosťou. Tu vám však trošku prezradím, že som sa mýlila. Nemala som pravdu, pretože Belly našla niekoho, kto ju pozná, kto jej rozumie, kto ju ľúbi. No a hlavne niekoho, kto neuteká. Suzannah už jej neporadí a Belly trápi, že ju nikdy neuvidí tešiť sa z jej detí alebo plakať na jej svadbe. Nebude jej môcť predstaviť svojho priateľa. Neustále sopmína a vybavuje si rôzne momenty z Cousins. V predchádzajúcich knižkách ma tieto retrospektívy štvali, avšak v tejto knižke všetko zrazu dávalo zmysel a všetko do seba krásne zapadlo. Nielen Conrad a Jeremiah patria k tejto knižke. Dozvedáme sa tu o vzťahu Belly s Taylor, o zložitých vzťahov medzi matkou a dcérou, o komplikáciách v priateľstve či vzťahu, o dôležitosti týchto krehkých medziľudských väzieb. Táto knižka nám ponúka nenútené slová, ktorým je ľahké porozumieť. Jazyk je ako ušitý pre tínedžerov. V knižke sa nachádza veľa slangov a familiárnych slov, čo knižke dodáva autentický a uveriteľný nádych. Celá knižka sa nesie v jemnom vánku, ktorý im neustále šepká, aby na Suzannah nezabudli. Smútok a slzy však v tejto knižke nespoznáte. Autorka sa v tejto sérii pohrala s postavami, s príbehmi, s ich zážitkami, no a tu celý tento mix vybuchol a dej ubiehal nenormálne rýchlo. Ani som nevedela ako, a už som bola na konci. Pri tejto knižke som strávila čarokrásny deň. Nechcela som ju pustiť z ruky. Kvôli tomuto záveru sa ozaj oplatí prečkať aj tie menej záživné dve knižky predtým. Samozrejme, neboli nudné, avšak TLPN bola z nich troch najlepšia. Kapitoly nie sú dlhočizné a štýl písania nevyžaduje priveľmi pozornosti, a preto tieto knižky považujem za ideál do tohto horúceho počasia, kedy sa nám nič nechce. Prázdniny, slniečko a príjemné čítanie. Šarmantní chlapci, pláž a horúce noci. Musím sa priznať, že Belly som si časom obľúbila. Považovala som ju za naivné dievča s detskými snami a víziami reality, avšak aj ona vyrástla a stala sa z nej hrdá slečna, ktorá bojuje za svoje rozhodnutia a neskrýva sa. Túto autorku som zo začiatku moc nemusela, no ako som sa dostala k týmto trom kráskam, asi svoj názor prehodnotím :D Táto knižka vo mne zachovala pokoj a príjemný nádych nádeje a viery v šťastný koniec, krásnu vôňu leta a odštartovala moje prázdniny. Aj napriek môjmu presladenému opisu v knižke nájdete krik, hnev, hádky, komplikácie a bolesť. No všetko má svoj čas, a možno aj tento príbeh má šancu skončiť sa rozprávkovo. Knižku vám odporúčam na cesty, na dovolenky, na letný oddych. Prajem vám úžasné čítanie.

nakridlachknih.blogspot.cz, 30.6.2019

Tam, kde realita končí

Milujem Disney rozprávky! Ak by som však mala túto knihu prirovnať k nejakej Disney-ovke, jednoznačne si vyberiem Mulan, ktorú zbožňujem už od detstva. Plameň v hmle som ani nemala v pláne čítať. No moja knižná kamarátka Perla (jej blog nájdete TU) mi o nej tak náruživo rozprávala, že som neodolala a vrhla sa na ňu. Očakávania som nemala vysoké, ale spoliehala som sa na Perlu. A lepšie rozhodnutie ako prečítať si Plameň v hmle som spraviť nemohla! Mariko je súdené, vydať sa za princa. Na ceste do hlavného mesta skupina zločincov prepadne konvoj, v ktorom sa vezie aj Mariko. Volajú Čierny klan. Majú jediný cieľ- zabiť Mariko! Dievčaťu sa však podarí prežiť. A neskôr sa ona sama pridáva k Čiernemu klanu. Nie ako Mariko, ale ako niekto úplne iný. A nie ako žena, ale ako muž. Pokúša sa zistiť kto a prečo ju dali zabiť. Dozvedá sa však oveľa viac a stále viac ju pokúša okúsiť chlapca, ktorý stratil vieru v dobro. Ak si myslíte, že už viete ako kniha skončí, tak ste na veľkom omyle. Ja som si na začiatku myslela, že odhadnem všetky zápletky, pretože už z anotácie sa dozvedáme veľa vecí. No na konci som pochopila, že nie stále je tomu tak a veľa zápletok a akcií som absolútne nečakala. Dokonca som ani neodhadla ako to skončí. Kniha je nadupaná akciou, dokonca jednou aj začína. Štýl písania autorky som si obľúbila od prvej vety. Hltala som každé slovo a stále som nemala dosť. Kniha ma prekvapovala každou stranou viac a viac. Okrem toho som sa zamilovala do hlavnej hrdinky, ktorá bola vykreslená úžasne. Jej nebojácnosť, vrúcne srdce a statočnosť mi dočerpali neskutočné množstvo energie. Ostatné postavy mi tiež prirástli k srdcu a bolo ťažké sa s nimi rozlúčiť. To ako je kniha odlišná od všetkých YA fantasy dokazuje aj prostredie v ktorom sa dej odohráva. Máme tu kúsok z reálneho sveta, z japonskej kultúry, aj z fantázie autorky. Spojiť tieto 3 veci dokopy bol najlepší nápad na svete. K deju by som povedala, len toľko, že začiatok bol pomalší, no ani na jednej strane som sa nenudila a potrebovala som vedieť ako to bude pokračovať ďalej. Veľký bonus bol, že v knihe sa vyskytovali aj japonské slová a vzadu ste mali slovník, aby ste sa nestratili a nezabudli na niečo. Príde mi, že všetky knihy, ktoré nám ponúkajú pulty kníhkupectiev v sekcii YA, už poznám. Táto kniha ma svojou orginálnosťou jednoducho dostala. Príbeh milujem a musím vedieť ako sa koniec z jednotky vyvinie ďalej. Musím sa priznať, že ten koniec bol od autorky veľký kopanec do brucha. Nič tejto knihe okrem pomalého začiatku nemôžem vytknúť. Plameň v hmle je kniha plná akcie, neočakávaných scien, krásnej romantickej linke, ktorá je v úzadí a o sile, ktorú v sebe máme všetci z nás. Dávam jej 5*/5* a vrelo vám ju odporúčam! CooBoo sa však rozhodlo nevydať druhý (záverečný!) diel tejto duológie, kvôli nízkej čítateľnosti Plameňa v hmle. Prosím prečítajte si tento skvost, lebo podľa mňa je to jedna z najlepších kníh aké ponúka YA fantasy sekcia. Ak si knihu rozhodnete prečítať, nezabudnite označovať na Instagrame vydavateľstvo CooBoo (@cooboo.sk) alebo mňa ako @jednamalaknihomolka.

Jedna malá knihomoľka, 10.6.2019

Recenzia médii