CooBoo

Temnota

Nepochybujem, že ste o tejto knihe už zo zahraničia počuli. Príbeh o drsnej princeznej, ktorá si nedáva servítku pred ústa zaujal množstvo čitateľov a mal veľa protichodných názorov. Ako Lada Draculea zaujala mňa? Autorka nás vhodila do príbehu plného kontroverzných postáv, ktoré si svojím spôsobom zamilujete všetky. Hlavná hrdinka Lada zďaleka nebola typická princezná. Nebudem vám klamať, Lada bola monštrum. Ako dieťa neustále robila zle, provokovala, bila sa a ubližovala. Ako staršia robila úplne to isté, len brutálnejšie. Radu bol zase úplný opak Lady, bol to milý, zlatý dobrý chlapec, ktorý nikdy neriskoval, vždy bol utláčaný svojou sestrou, dokonca občas aj obeťou svojej sestry. Lenže aj napriek týmto rozdielnym povahám, Lada a Radu mali medzi sebou neskutočnú chémiu, fantastickú súrodeneckú lásku a vedeli, že jeden bez druhého sú slabší. Takže zároveň ako autorka spravila z Lady monštrum, tak na nej ukázala aj neskutočnú ľudskosť v niektorých situáciách. Lenže ako sa tak zamerala na hlavné postavy, tak zabudla na tie vedľajšie a taký Mehmed alebo Bogdan boli pre mňa len figúrky v pozadí - bez osobnosti, bez nejakého charakteru. Áno, Mehmed bol dôležitý, ale na tak dôležitú postavu bol hrozne plytko spracovaný a nevedel si sám s ničím pomôcť a poradiť. Ostatné postavy však boli neskutočne rôznorodé a nikdy ste nevedeli, kto na akej strane stojí a kto aké tajné plány kuje. Veľkým plusom celého príbehu je, že fantasticky vidíme vývoj postáv. Kniha je spracovaná tak, že sme s postavami viacmenej odmalička až po súčasnosť. Tým pádom čitateľ vidí dôvody, prečo sa tie postavy stali takými, aké sú. Vidí minulosť a aj to, čo sa z nich teraz stalo, vidí aj krásy Valašska a Ladinu lásku k vlastnej krajine. Neskôr sme preskočili o rok-dva dopredu a videli sme, ako ich zmenilo prostredie mesta. Pre mňa to bolo ohromne zaujímavé sledovať. Samotný dej bol dynamický, čítanie išlo veľmi rýchlo, keďže sa tam neustále niečo dialo. Bolo tam kopu akčných scén, ale autorka sa zamerala aj na také pokojnejšie a tiež sa dosť zamerala na tému náboženstva. Ukázala, ako sa človek dokáže nájsť aj v inej kultúre, ako vo svojej, iných tradíciách a zvykoch a nájsť domov aj tam, kde by to najmenej čakal. Samozrejme, že veľkú časť zaberali boje a tréningy, pretože pomaly ale isto sa schyľovalo k viacerým vojnám, ktoré toho veľmi veľa ovplyvnili. Ako to už býva zvykom, veľa času zabrali hradné intrigy - všetko ohováranie, všetky tajomstvá a špinavé hry. Mne osobne sa páčilo, ako autorka poukázala na podceňovanie žien a podrývanie ich autority. A ako z Lady spravila práve tú výnimku, ktorá sa nevzdá. Pretože vždy ju nejaký chlap urazil, vždy sa nad ňu postavil, povedal jej, že to nedokáže, ale to len prilial olej do ohňa. Pretože ona si povedala, že to dokáže, len preto, aby práve takýmto ľuďom ukázala, že na to má. Takže hľadáte niečo na typ Trónu zo skla, len brutálnejšie a hrdinkou, ktorá nemá len silné reči, ale aj to všetko dodrží? Tak potom vitajte, pretože Lada je obrazom práve tejto hrdinky. Nechýba jej brutalita a hnev, skrýva v sebe však aj neskutočnú ľudskosť a úžasný humor. Temnota je kniha so skvelým historickým nádychom o dobývaní miest, trónov a podobných vecí. Nikto si tu nemôže byť ničím istý a každý spriada svoje vlastné plány. Ja som toto od tejto knihy vôbec nečakala, ale za mňa rozhodne áno.

World of Books, 29.10.2018

Nájsť si svoje miesto > Plameň v Hmle

Je len málo autorov, ktorí si pred napísaním knihy urobia poriadny výskum a ktorí sa ho držia. Našťastie, k takým autorom patrí René Ahdieh, ktorá vo svojej novej duológii prešla ešte viac na východ ako naposledy- tentoraz priamo do lesov Japonska. Samuraji, mytológia a ázijské prostredie sa v knihách ešte stále tak často nevyskytujú, a preto som už po prečítnaí obsahu vedela, že toto bude niečo iné, do istej miery originálne. Predsa len to chvíľu porovnávali s Mulan, tak to už musí niečo vypovedať o kvalite, nie? // Writing: Keďže som sa ešte doteraz nedostala k autorkinej sérii The Wrath and the Dawn, netušila som, čo očakávať od tejto. Myslím, že to je v niektorých dielach najpodstatnejšie- ponoriť sa do nich bez zbytočných očakávaní. Kniha je vyrozprávaná v tretej osobe a rozprávač, ktorý nás po celý čas sprevádza vytvára magické prostredie aj vo chvíľach, kedy by to človek vôbec nečakal. Veľmi sa mi páčila atmosféra, ktorá v knihe panovala. Konečne som si po toľkých prečítaných knihách mohla s úsnmevom povedať "Páni!" Ak neviete, či sa do knihy pustiť, určite jej dajte šancu, pretože pre mňa znamenala čerstvý vánok po niekoľkých sklamaniach. Každopádne, nemôže byť všetko zlato čo sa blyští a aj v tomto príbehu sa našli muchy, ktoré ma z času na čas vyrušili. Japonské mená u nás nie sú veľmi časté, a preto som mala problém zapamätať si kto je koho otec, syn, dcéra, babka... (istotne chápete) Nepomohlo ani časté striedanie pohľadov, ktoré spôsobili, že som bola chvíľu zmätená, kedy hovorí jej brat a kedy budúci cisár. Moje hodnotenie: 4/5* // Characters: Myslím, že pri tejto knihe som sa nesústredila ani tak na jeho zápletku ako na hlavné postavy, ktoré sa v ňom objavili. Mariko, po tom, čo prežije útok na svoj konvoj, sa vrhá do nebezpečenstva, keď chce zistiť, prečo sa ju pokúšali zabiť. Tvrdohlavo chce dokázať, že nie je obyčajné dievča, ktorej ruku môžu len tak niekomu prisľúbiť. Musím sa priznať, že nie vždy som sa s Mariko zhodla na niektorých názoroch, ale aj tak sa mi veľmi páčila. Vo všetkom hľadala logiku, prichádzala s novými nápadmi a nenechala sa ničím odradiť. Nakoľko sa v prevleku za chlapca Takea ocitá v Čiernom Klane, čitateľovi sa do uší dostane veľa nových mien a hlavne... veľa postáv. Bolo zaujímavé sledovať, aký vťah k nej mali ako ku chlapcovi ostatní, hlavne čo sa Čierneho klanu týka. Nebola predsa žiadnym búchačom, ktorý by rukami lámal polená, to v žiadnom prípade. Najviac ma ale zaujal druhý najdôležitejší člen klanu- Ókami. Jeho prvotná nezainteresovanosť vo mne vzbudzovala protichodné pocity, no ako som sa dostávala hlbšie do príbehu, obľúbila som si ho. Je to vskutku komplexná postava, pretože aj keď ho niektorí vnímajú ako záporáka a ďalší zas za hrdinu, sám tuší, že bude predstavovať zlo. Ja ho tak síce nevidím, ale vďaka jeho sebareflexii sa mi pod kožu dostal ešte viac. Moje hodnotenie: 5/5* // Plot: Keď som si prechádzala názory iných čitateľov, uvedomila som si, že väčšine sa nepáčilo to, že sa im nedostalo toľko akcie, koľko očakávali. Ako dobre, že nepatrím medzi ľudí, ktorí maú od príbehu veľké očakávania. Namiesto toho sa radšej nechávam vtiahnuť do príbehu nevediac, čoho sa dočkám. Ako som spomínala vyššie, táto kniha je hlavne o spoznávaní a učení sa a ja, ako správny knihomoľ a nerd, som bola uchvátená. Páčila sa mi hĺbka myšlienok, do ktorej sa autorka nebála ponoriť. Do detailov sa vyhrala s myšlienkami postáv, ktoré vďaka tomu neboli ploché, aj keď mali častokrát čierno-biely pohľad na svet. o incidente, v ktorom mala Mariko zomrieť, sa dievčina ocitá v lese, poháňaná túžbou zistiť pravdu a pomstiť sa. Jej motívy sa počas celej knihy menili, bojovali v jej mysli a bolo zaujímavé sledovať, ako sa dokázala zmeniť a čo to naučiť. Vďaka viacerým pohľadom sa čitateľ ale pozrel aj na cisársky palác a ľudí, ktorí v ňom žijú. Autorka pomaly odkrýva jednotlivé tajomstvá vytvárajúce dokonalú pavučinu, ktorá sa ešte v druhej časti istotne zväčší. Neviem sa dočkať, čo má s Renéev pláne, pretože zatiaľ čo v jednotke sa okrajovo stretneme s mágiou, dvojka si ju priam žiada. Moje hodnotenie: 4.5/5* // Summary: Tajomné Japonsko, dôveryhodné postavy, premyslený svet... To všetko dokázala autorka spojiť do jednej, pre mňa nezabudnuteľnej, knihy, ktorá sa radí medzi TOP knihy roku 2018. Mariko je reálnou postavou, ktorá to nemá jednoduché, rozhodujú o nej druhí, avšak ako v živote, tak aj v tejto knihe prichádza zlom, kedy sa zaprie a rozhodne sa bojovať sama za seba.

Perlasworldofstories.blog.cz, 29.10.2018

14 – 14 (Priateľstvo naprieč storočiami)

Silene Edgarová, Paul Beorn

Nebudem vám klamať, toto je jedna z tých kníh, ktoré ma zaujali najmä svojou obálkou. Aj keď cieli na (podstatne) mladšieho čitateľa, hneď sa mi zapáčila jej modernosť a hravosť. Takúto knižku skrátka chcem mať na poličke, aj keby to mala byť úplná blbosť. Našťastie nebola. Už podľa popisu knihy to vyzeralo celkom originálne. Dvaja mladí chalani, Hadrien a Adrien, jeden žije v roku 2014 a druhý v roku 1914. Neviem síce, ako v roku 2014 mama prinútila svojho syna, aby napísal a poštou poslal pohľadnicu (!) bratrancovi (!!), ale takéto otázky si budú klásť len pragmatickí dospeláci. Nie je to žiadne fantasy, obaja chalani žijú svoju dobu – chodia do školy, majú problémy s babami i doma a tešia sa zo vzájomného priateľstva. Keď prídu na to, že ich delí celé storočie, nejako magicky to neprežívajú: deťom skrátka takéto informácie pripadajú úplne normálne. Povedala som deťom? Lebo áno, toto je viac detská ako tínedžerská kniha. Alebo niečo medzi tým. Obaja chalani majú síce 13 rokov, ale celé je to také jednoduché, čisté, výchovné, až som mala pocit, že by to dnešných puberťákov ani nebavilo. Fascinácia iným storočím trvá iba dovtedy, kým Adrien nezistí, že Hadrienovi a jeho rodine hrozí nebezpečenstvo v podobe 1. svetovej vojny (na konci knihy sa dozviete, že vznikla pri príležitosti jej 100. výročia) a logicky sa ho snaží varovať. Do toho ešte riešia záležitosť chorého súrodenca a napäté vzťahy… Deje sa tu toho naozaj veľa a ak si postavy v jednom odseku naplánujú, že niekam pôjdu a niečo urobia, v ďalšom odseku už sú tam – žiadne strácanie času siahodlhými vnútornými monológmi či náladovými opismi (občas ani logikou, ehm). Nebudem vás nimi trápiť ani ja: 14 – 14 je skrátka podarený príbeh, miestami trošku kostrbato detský, ale plný pozitívnych príkladov. Mohol by to byť napríklad darček pre nejakého 10 – 13-ročného chalana, ktorý ešte „nedorástol“ do young adult. Dospeláci túto oddychovú jednohubku zvládnu za 1 večer.

Monicqa.sk, 27.10.2018

Viac o knihe

Tri temné koruny (Recenzia)

Kendare Blakeová

Rozbieha sa nám nová fantasy séria, ktorá svojou anotáciou a v neposlednom rade aj krásnou obálkou priláka určite množstvo čitateľov. Zatiaľ sú pripravované štyri diely, tak som zvedavá, pri koľkých to nakoniec skončí. U mňa to vyzerá tak, že čím viac ich bude, tým lepšie, pretože kniha si ma získala aj napriek tomu, že mala svoje nedostatky a už teraz sa teším na jej pokračovania. Samotný nápad je podľa môjho názoru celkom originálny a myslím, že v takejto forme som sa s ním ešte nestretla. Kráľovstvo, kde sa narodia vždy tri nasledovníčky obdarené každá iným druhom schopností. Vládnuť však môže iba jedna, takže sa rozpútava boj o trón, v ktorom ide doslova o život. Tá, ktorá zabije zvyšné dve totiž získa korunu. Prvá dedička Katharine je vychovávaná na Panstve Efeméra. Na starosť ju dostala jedna z najschopnejších travičiek Natalia z rodu Aaronovcov. Už veľa rokov tento rod vládne a považuje sa za najsilnejší vďaka tomu, že svojimi jedmi sa im ich nepriateľov podarí vždy nenápadne otráviť. Nielenže majú nadanie na ich prípravu, sami ich konzumujú a tým ukazujú svoju moc. S Katharine však niečo nie je v poriadku. Jej organizmus sa s jedmi nevie vysporiadať, schopnosť im odolávať sa u nej zatiaľ vôbec neprejavila a čas sa neúprosne kráti. Druhá dedička Arsinoe žije vo Vlčom Prameni, kde už roky vládnu Milonovci. Jules je jej opatrovateľka, učiteľka a v neposlednom rade kamarátka. Arsinoe má veľa priateľov, ale taktiež má spomedzi sestier aj najvýbušnejšiu a najodvážnejšiu povahu. Rovnako ako aj Katharine, aj Arsinoe stále čaká na deň, kedy sa jej schopnosti prebudia a ona bude môcť ovládnuť zvieratá, a dokáže prinútiť rastliny dozrieť. Keďže jej dochádza čas, uchyľuje sa k nízkej mágii, ktorá je veľmi nevyspytateľná a nielenže jej môže priniesť úžitok, veľmi ľahko sa môže obrátiť proti nej. Tretiu dedičku Mirabellu považujú za najsilnejšiu a takmer všetci sú si istí, že v boji o korunu zvíťazí. Jej schopnosti sú silné a radí sa medzi najsilnejších elementalistov. Žije v Rolante spolu s ostatnými zástupcami elementalistov z rodu Westwoodovcov. Nepáči sa jej spôsob, akým by mala získať korunu a snaží sa vymyslieť spôsob, ako svoje sestry nezabiť. Nevyrastali spolu dlho, odtrhli ich od seba ešte keď boli malé, ale ona k nim napriek tomu cíti sesterské puto a snaží sa robiť všetko preto, aby sa ich smrti vyhla. Príbeh je vyrozprávaný striedaním kapitol jednotlivých sestier. Každá má svoj vlastný život, žije v inej časti kráľovstva, pričom každá z nich funguje svojím vlastným spôsobom. Odohrávajú sa tu tak vlastne tri samostatné príbehy, ktoré sa čím ďalej, tým viac prelínajú. Keďže každá z dedičiek má svoj vlastný dvor, iných priateľov, radcov a vychovávateľov sme vhodení do víru miest, postáv a mien, v ktorom som mala zo začiatku veľký problém sa orientovať. Mnoho mien bolo podobných a tým, že sa striedali až tri príbehy, častokrát sa mi stávalo, že som pri treťom zabudla, čo bolo v prvom a dokonca ešte aj na konci som musela vynaložiť veľké úsilie a sústredenie, aby som postavy správne priradila k jednotlivým dedičkám a rodom. Veľmi by mi pomohlo, ak by k príbehu bola doplnená mapka kráľovstva a súhrn postáv priradených k jednotlivým kráľovnám aspoň tak, ako som ich zobrazila na obrázkoch. Autorka mala príbeh pekne premyslený a mnohými situáciami ma vedela prekvapiť a zaskočiť. Rozbeh bol síce pomalší, ale koniec tak vygradovala, že neverím, že je tu niekto, kto by už netrpezlivo neočakával pokračovanie. :) Striedanie kapitol s jednotlivými postavami príbeh rýchlo posúval dopredu, zároveň však spôsobil, že som si nikoho nestihla nejako výrazne obľúbiť. Ale ak by som si mala vybrať, po tomto prvom dieli mi bola najsympatickejšia asi Arsinoe. Bola nespútaná, rebelantská, rázna a nenechala sa ničím odradiť. Katharine bola naklonená k intrigám, čo mi veľmi sympatické nebolo a celkovo mi pripadala pomerne nevýrazná. Mirabella mala ľahké postavenie tým, že bola krásna a mocná, a to bolo niekedy dosť otravné. Ešte viac ako príbeh hlavných postáv ma bavili spletité vzťahy medzi tými vedľajšími. Bola pekne rozvinutá aj romantická linka, čo príbehu prinieslo zasa niečo iné a nové. Kniha ako celok sa mi páčila a ako prvý diel bola príjemným uvedením do deja. Očakávam však, že s každým pribúdajúcim dielom to bude už len lepšie a lepšie. Autorka nasadila latku celkom vysoko, ale určite je aj čo zlepšovať, takže verím, že je na čo sa tešiť.

elliesbookverse.blogspot.cz/2018/, 22.10.2018

Viac o knihe

Majka Danihelová - V znamení ametystu

Majka Danihelová

Koncom septembra vyšla v CooBoo úplne super YA fantasy novinka - a dokonca od mladej slovenskej autorky! Viac sa dozviete napríklad v tomto rozhovore, dnes sa vám pokúsim vysvetliť, prečo VZA stojí za prečítanie. Meggie má sedemnásť a nikdy nebola úplne normálna - jej vlasy sa správajú divne, dokáže človeku omylom zlomiť nos a jej mladší bratranec je presvedčený, že má čo dočinenia s mimozemšťanmi. Napriek tomu rozhodne neráta s tým, že sa nad ňou z ničoho nič objavia čudesné fialové vlny a zamerajú sa na ňu dve čudné ženské, ktoré vyzerajú ako z iného sveta, pričom ju jedna z nich ju do iného sveta dokonca unesie. Meggie sa tak ocitá v Ametystovom lese, ktorý až desivo pripomína svet zo zápiskov Megginej mŕtvej matky. Tu si pokojne nažíva spoločenstvo víl a voktarianov pod ochranou Ametystového lampáša. Žiaľ, nie všetci v Lese majú dobré úmysly a Meggie čoskoro ide o život. Zúfalo sa snaží dostať späť domov, lenže na jej smolu sa zdá, že sa v Lese neocitla náhodou... Jednou z najlepších častí príbehu je pre mňa práve stret Meggie a obyvateľov Ametystového lesa. Je to ako stret kultúr krát sto. V Megginom živote sa síce vždy diali čudné veci, ale z väčšej časti je obyčajné dievča - rozpráva a správa sa ako tínedžerka z dvadsiateho prvého storočia a prispôsobovať sa životu plnému zákazov a nariadení jej robí značné problémy. Neocitá sa síce v úplne novom prostredí, ibaže doteraz ho považovala za výplod matkinej fantázie a jej znalosti majú medzery. Kontrast medzi ňou a obyvateľmi Lesa je občas zdrojom pobavenia a inokedy konfliktu, no predovšetkým dodáva Megginmu charakteru autenticitu. Veď keby sa väčšina z nás ocitla v jej situácii, zrejme by sme sa správali dosť podobne. Meggie neverí, nechápe, popiera, zosype sa, ľutuje, hnevá a jej najväčšou prioritou je vrátiť sa domov za svojimi blízkymi. A to je úplne prirodzené. Úplne prirodzené sú podľa mňa aj ďalšie aspekty Meggienho správania. Nie je totiž žiadna dokonalá hlavná hrdinka. Nekoná vždy správne a už vôbec nie múdro. Je hlasná, tvrdohlavá, občas necitlivá a niektorým možno nesadne. Ja som jej svojhlavosť a rôzne charakterové vady ocenila, bavilo ma o nej čítať a maximálne som si ju obľúbila, čo je - vzhľadom na to, že nás jej pohľad sprevádza vyše štyristo stranami - dosť podstatné. Ani ostatné súčasti príbehu však za hlavnou postavou nezaostávajú. Postupne sa zoznamujeme s rôznymi časťami fascinujúceho nového sveta, ktorý autorka vybudovala, a v akurátnej miere sa k nám dostávajú nové poznatky, ale tiež nové otázky a záhady. Ametystový les je podmanivé miesto, ktoré v istých chvíľach pôsobí očarujúco a v iných zase mrazivo nebezpečne. (Nuž a pri opise ich jedál by som sa doň hádam presťahovala.) To už ani nezačínam o tom, čo všetko sa deje za jeho hranicami a kam až siaha história národov tohto sveta... Hoci ide iba o prvú časť série, niet pochýb, že je tento svet dobre premyslený a má čo ponúknuť. Spolu s novými miestami Meggie spoznáva rôznorodé postavy, ktoré pôsobia všetky vierohodne bez ohľadu na to, koľko priestoru dostanú a cítiť z nich veľký potenciál do budúcna. Našťastie VZA nefunguje iba ako úvod do snáď-veľkolepej-série, ale aj ako samostatný, prudko čitateľný príbeh plný odhalení, prekvapení a s akurátnou dávkou drámy, akcie i pokojnejších scén. Obzvlášť záver je jedna veľká jazda a koniec má tendenciu nechať padnúť nejednu sánku - pre dobro všetkých zúčastnených teda dúfam, že sa dočkáme pokračovania. Za seba knihe udeľujem 5 hviezdičiek a pripájam odporúčanie pre všetkých, ktorí radi čítajú young adult fantasy.

The Bookland, 20.10.2018

Viac o knihe

Hraj fér – Enja Rúčková

Enja Rúčková

Hraj fér je románom pre dospievajúce dievčatá, ktoré si v snoch predstavujú tú pravú a krásnu lásku. Každý má však rôzne predstavy o tom, ako by taká pravá láska mala vyzerať. Autorka ju demonštruje na svojich postavách Jorikovi, sexi vojačikovi, ktorý každému pomotá hlavu, a Alexis, naivnej dievčine, ktorej každý bráni v jej osobnom rozvoji. Autorka svojich hrdinov dáva ako protipól, protiklad, ktorý by sa mal podľa povedačiek priťahovať. Ako to však býva zvykom, niečo sa stane, aby láske nebolo dožičené. Po desiatich rokoch sa však cesty našich hrdinov znovu spoja a už im nič nemôže brániť, aby zachránili to, čo predtým udupali. Až na tvrdohlavosť, výčitky, spomienky, klamstvá… To, či si Jorik a Alexis k sebe nájdu cestu, závisí len od nich a ani okolie ich nemôže ovplyvniť natoľko ako vtedy, keď boli mladí. Enja Rúčková svojich čitateľov zavedie do dedinky, kde každý každého pozná. Alexis je tam u babky, no len preto, lebo ju donútil otec. Počas svojej nútenej brigády na babkinom dome spoznáva Jorika, do ktorého sa okamžite zamiluje. Skôr by som povedala, že povrchne. Takáto povrchná láska, ktorá sleduje len mňam telo vojačika, sa však nesie celou knihou. I keď by sa už Alexis mala správať dospelejšie, stále je to len to devätnásťročné dievča, ktoré si v mnohých ohľadoch samo protirečilo. Autorka sa miestami snaží, aby ju čitateľ i ľutoval, pretože sa nemôže sama rozhodovať, kvôli vlastnému otcovi. Je opustená, pretože jej matka o ňu nejaví žiaden záujem a nedokáže získať potrebnú sebaúctu a odhodlanie. Len vďaka úspechom sa napokon stavia na nohy aj v rovine sebaúcty. Na iných však automaticky hľadí, že ju ohovárajú a každý v dedine je v podstate proti nej, každý jej chce ublížiť. Tieto pocity však nemá pri Jorikovi, ktorý jej neustále klamal, nič nevysvetlil a rozdrvil jej srdiečko. Bezchybný Jorik má v dedine povesť sukničkára a zvádzača ženských sŕdc. Pri Alexis to je však iné, lebo zatiaľ čo s ostatnými ide raz-dva do postele, Alexis si chráni a jedinú ju toho ušetrí. Obe postavy sa nejavia čitateľsky veľmi atraktívne, ich správanie lezie na nervy a ani ich vnútorný vývoj neprechádza hlbšou analýzou. V niektorých pasážach knihy cítiť až škatuľkovanie postáv na základe profesie či viery. Občas autorka zavedie čitateľa aj do vnútorného sveta Alexis, kde vidieť jej smútok, lásku, no aj jej vlastné antipatie voči iným ľuďom, ktorí jej v podstate nijako nezasahujú do života, no ona žije v svojej bubline, kde jej každý chce len zle. Všetko je to však len zabalené, neriešené… čitateľ by aspoň na konci čakal nejaké zmysluplné vysvetlenia a nie gýčové naivné rečičky. Autorka však svoj príbeh napísala ako jednohubku, ktorú máte za krátky čas zlúsknutú. Nemožno jej uprieť ľahkosť, akou je kniha napísaná, i to, že kombinácie rôznych druhov textu (sms, email, normálny text) a pracovanie s časom postáv je niečo, čo knihe pridáva na jej kreativite. Škoda len, že vydavateľstvo dalo knihu do tlače s viacerými preklepmi v texte. Román Hraj fér je určený dospievajúcim dievčatám, ktoré zrejme hľadajú niečo veľmi jednoduché na oddych. Pre mňa to však bolo až priveľmi jednoduché, s nesympatickými postavami, ktoré sa skôr javili povrchne a aj ich láska bola skôr len o vášni a nie o hlbokom cite, na ktorom by chceli spolu pracovať. Čo sa týka samotného deju, ten je, ako to už v romantických knihách býva, bez nejakého zarážajúceho záveru. To, ako príbeh skončí, si viete domyslieť už po pár stranách. Ak by ste sa chceli pustiť do tejto knihy, tak naozaj zvážte, či by ste neprijali niečo možno viac náročnejšie, príbehovo viac prepracované a s nejakou hlbšou myšlienkou ako len pobláznené naivné dievča s túžbou po jednom sexi chlapovi, ktorý jej klame, ale, samozrejme, že je dokonalý…

vinlit.sk, 16.10.2018

Viac o knihe

Alwyn Hamilton - Poušť v plamenech

Na túto knihu som sa už dlho chystala, pretože ma okamžite zaujala tým, že sa odohráva na strednom východe, čo je ešte stále výnimočné v YA fantasy literatúre. Prestavte si nekonečnú púšť, horúce slnko, ťažko pracujúcich ľudí a prevažnú chudobu. To je mesto Prachov, v ktorom naša hlavná hrdinka Amání vyrástla. Žije so svojou tetou a jej rodinou plnou sesterníc, v kultúre pre ktorú je typické mnohoženstvo. Žena, je tu len majetkom muža, a tak keď sa blíži čas na jej výdaj, Amání, sa rozhodne odísť z mesta za každú cenu. Takto začína jedno veľké púštne dobrodružstvo. Najsilnejšou stránkou tejto pomerne krátkej knihy (280 strán) bolo to, že som sa ani sekundu nenudila. Už od začiatku autorka nádherné vykreslila dychberúci svet - hneď som si vedela predstaviť ako tam všetko vyzerá a priam som cítila okolo seba suchú púšť (a to som bola v Nórsku prosím pekne). Taktiež si myslím, že sa jej podarilo veľmi dobre zachytiť kultúru danej oblasti, to ako tam ľudia fungujú, a samozrejme ich mytológiou, ktorá je plná príbehov a mágie. Mytológiu zbožňujem, a tak si ešte viac cením, že sa pustila do tej menej využívanej. Vďaka tomu máme možnosť zažiť tajomnú mágiu púšte, džinov, ghulov a kopu ďalších bytostí, čo je naozaj originálne vo svete fantasy. Celkovo to na mňa preto pôsobilo exoticky, čo je vždy veľké plus. K tomu si pridajte ešte dávku rebélie, ktorá sa tu postupne rozvíja a máte dokonalú kombináciu. Bavili ma aj opisy prostredia, ktoré sa striedali s pomerne častou akciou, čo som u knihy o púšti fakt nečakala. Nenašla som tu žiadne hluché miesta, a tak som sa od čítania nemohla odtrhnúť a prečítala som ju naozaj rýchlo. Postavy boli taktiež perfektné, a ak to tak pôjde ďalej, Amání sa jednoznačne zaradí medzi moje naj hlavné postavy. Jej správanie dávalo celý čas zmysel, všetko som jej uverila, lebo jej konanie bolo ľudské a nie vždy dokonalé. Napriek tomu, bola naozaj výrazná a silná hrdinka, ktorá nečakala na osud, ale rozhodla sa ísť svojou cestou. Takto si predstavujem silnú ženskú hlavnú postavu. Ostatní však za ňou nezaostávajú, či už ide o Jina s ktorým tvorí úžasné duo, ale aj zvyšné postavy, ktoré spoznáme až neskôr ( im sa nevenovala až taká veľká pozornosť, ale verím, že v pokračovaní sa to všetko vynahradí ).Už od začiatku bola medzi nimi perfektná chémia, vždy som sa tešila na ich spoločné scény. Jin je taký ten záhadný cudzinec, o ktorom nikto nič nevie, no nebojte sa, nejde o klasickú klišé postavu, ale naozaj fajn chalana ktorého si hneď obľúbite. Poušť v plamenech bola pre mňa najlepšia kniha, ktorú som cez leto prečítala, a tak nemôžem inak než vám ju všetkým odporučiť. Číta sa ľahko,rýchlo, no zároveň čakajte komplexný fantasy svet, ktorý ako autorka naznačila sa neskladá len z púšte. Som zvedavá ako sa ďalej vyvinie celá tá rebélia. Knihu hodnotím na 4,5 kačičky a už sa nemôžem dočkať keď si prečítam pokračovanie!

Never Trust a Duck, 30.9.2018

Povedz, že ma miluješ je romantická oddy

Jenny Han sa na slovenský trh vracia s novinkou, ktorá približuje letnú lásku. Dokáže si udržať svoju obľúbenosť alebo séria Všetkým chalanom, ktorých som milovala nám už nedovolí čítať inú jej knihu? Jenny je kórejsko-americká autorka, ktorá svoju tvorbu venuje hlavne mladým slečnám. Vyrastala v Richmonde vo Virgínii so svojou kórejskou rodinou. Absolvovala univerzitu v Severnej Karolíne na Chapel Hill. Neskôr získala titul z tvorivého písania. Dnes žije v Brooklyne v NYC. Belly dospieva. Z malého dievčatka, ktoré dostalo nálepku mladšia sestra, sa stala krásna slečna. Okolie ju začína vnímať inak. Je zvykom, že dve najlepšie kamarátky idú spolu do letného domu, kde so svojimi rodinami trávia leto plné zážitkov . A tak sa Bells opäť stretáva s Jeremiahom a Conradom, synmi maminej najlepšej kamošky. Doteraz ju vnímali skôr ako mladšiu sestru, no mám pocit, že odteraz bude všetko inak. Z anotácie som mala pocit, že hrdinka je zmätená z citov k dvom bratom, no všetko sa vyvŕbilo úplne inak, než som čakala. Bella si našla známosť. Svoju prvú lásku. Nielenže ju oslovil Cam, ale začali spolu aj randiť. Všetko bolo zrazu dokonalé. Konečne ju videl niekto inak, než ako malé dievča. Lenže čím viac sa s Cameronom stretávala, tým viac si ju Conrad a Jeremiah doberali. Nedávali na ňu pozor ako starší bratia, ale žiarlili, že letnou láskou nie sú oni. Aby sme porozumeli všetkému čo sa deje, zvolila autorka oddelovanie príbehu kapitolami. Často sme sa v nových kapitolách retrospektívne vracali do Bellinej minulosti, aby sme zistili, do koho je skutočne zamilovaná. Prečo sa veci dejú tak, ako sa dejú alebo od koho dostala prvú pusu, ktorá vlastne potopila vzťah s Camom. Do deja sme boli vhodení vlastne od prvej strany. Až retrospektívnymi spomienkami sme došli na veci, ktoré sú spomínané v prítomnosti. Páčilo sa mi, že Jenny nič zbytočne nenaťahovala. Dej mal správny progres a nikde sme sa nezdržiavali. Taktiež hodnotím pozitívne aj to, že autorka neurobila hlavných hrdinov príliš idealisticky. Bella je bonzáčka, Beková je rozvedená, Conrad nevie zvládať problémy… Nič nie je len biele alebo čierne. Svet farieb vložila do rúk hrdinom. Vďaka tomu mi boli blízki. Veľmi sa mi páči štýl autorkinho písania. Jenny Han som si obľúbila už v sérii Všetkým chalanom, ktorých som milovala. Táto kniha len potvrdila, že som sa mi nezapáčila len kniha, ale autorka a je snáď jedno, čo od nej prečítam. Priaznivo naklonená budem ku každej knihe. Zo všetkých strán srší sviežosť, humor a romantika. Príbeh je nabitý toľkými emóciami, že sa veľmi dobre číta. Dokážete ju prečítať za jeden večer. Je to možno trochu škoda, pretože pokojne by som prijala viac strán alebo pokračovanie. Ne to si budeme musieť ešte chvíľu počkať. Keď už toľko spoilerujem, tak vám prezradím, že Bella si nakoniec svoju lásku vyberie. No to, či urobí správne a aká bude, sa dozvieme v ďalších častiach série, na ktoré sa veľmi teším. Komu knihu odporúčam Povedz, že ma miluješ je krásna, naivná, romantická letná novinka. Miestami je ľahšie predvídateľná, ale nevedela by som si predstaviť, keby to bolo inak. Jenny Han opäť dokázala, že jej písanie ma proste baví, pretože jej štýl je svieži, zaujímavý a čitateľ vždy dostane to, čo chce a potrebuje. Bez debaty je kniha pre dospievajúce dievčatá, ktoré majú radi romantické príbehy. Myslím si však, že na svoje prídu aj staršie žienky (ako napríklad ja), pokiaľ majú radi príbehy o prvej láske. Na knihu nemôžem povedať nič zlé, preto sa veľmi teším na pokračovanie.

Jajibloguje.sk, 21.9.2018

Nepobozkaná

Miroslava Varáčková

Pôvodne som nemala v pláne začať čítať knižky od slovenkých autorov/autoriek lebo neviem vstebať že skovenskí autory dávajú slovenské mená(logicky) ale mne to vadí... a možno len preto že som čítala negatívne recenzie na ne ale keď prišla Nepobozkaná v roku 2014 nezaujala ma ani obálka ani anotácia a však o 4 roky prišlo Cooboo s novou verziou ktorá ma zaujala natoľko že som si povedala že vyskúšam niečo od slovenských autorov. Názor při čtení: Veľmi ma prekvapilo že knižka nemá kapitoly.Hlavné postavy som si nevedela predstaviť ako tam boli opísané pretože poznám ľudí s menami Šarkan a Dominika a o to ťažšie sa mi vžívalo do deja.Som na strednej takže dúfam že zažijem podobnú romancu len bez tých menej príjemných vecí ako u nej napr.okradnutie atď. Dej nebol taký ako som si ho predstavovala. Autorka prekvapila hneď na prvých stranách(v pozitívnom zmysle).Nebola to len obyčajná YA romantická knižka autorka v nej vyzdvihuje situáciu medzi mladými luďmi, rieši vzťahy v rodine a ako to vnímajú mladý ludia.Takže je to písané aj pre teenagerov ale aj pre dospelých každý si z toho vyberie to svoje je to príjemné milé čítanie. Torchu klišé keďže v niektorých prípadoch som vedela čo sa stane napr.hl.hrdinka zisťovala príčinu jednej veci a zisťovala ju asi štvrť knižky a popritom to bolo jasné už od začiatku.Samozrejme v niektorých knižkách je potrebné to klišé.Čo sa týka konca pre mňa to skončilo otvorene akoby autorka písala druhý diel ale čo už. Konečné zhodnocení: Ak chcete začať so slovenskou YA literatúrou siahnite určite po knižkách Miroslavi Varáčkovej. V jej knižkách sa nerieši len jedna vec. Pre mňa osobne bol mínus iba tie mená. Inak dej veľmi pútavý.Prečítala som ju za pol dňa.

rachel-roo-books.blogspot.com, 19.9.2018

Viac o knihe

Odhaľovanie rodinnej histórie | Milionkr

Emily Henry je spisovateľka píšuca pre tínedžerov o tínedžeroch žijúcich v malých mestečkách, ktorí sa musia pasovať s každodennými problémami. Okrem knihy Milionkrát June jej bola publikovaná ešte jedna kniha, pričom ďalšie dve by jej mali vyjsť budúci rok. Vo svojich knihách píše o súčasných témach a využíva na to rôzne žánre a stvárnenia. Milionkrát June je jej prvou skúsenosťou s magickým realizmom. Magický realizmus je obľúbený žáner aj napriek tomu, že sa v rukách rôznych autorov prejavuje rôznymi spôsobmi. Zatiaľ čo v niektorých slúži ako čosi umelecké hlavne na opísanie atmosféry, v iných sa mení na prostriedok vysvetlenia niektorých pokazených rodinných vzťahov. Lebo čo urobí nepriateľov z dvoch rodín bezpečnejšie ako stará nevyriešená kliatba. Táto kniha má nádhernú atmosféru. Jemnú a tajomnú, ktorá však doslova žiari všakovakou mágiou a náznakmi jej existencie. Navyše sa autorka snažila byť originálna, keď zdrojom onej záhadnej bežne mágie boli napríklad kyslé čerešne schopné vyliečiť akékoľvek ochorenie. Takisto tu pobehovali zvláštne stvorenie kradnúce ľuďom topánky a vo vzduchu poletovali maličké obláčiky. Nehovoriac o duchoch, ktorí sa tiež rozhodli ukázať. Dej teda ponúka niekoľko zaujímavých prvkov hneď vo svojom úvode a vďaka nim bola vytvorená nielen magická atmosféra, ale najmä neobyčajné kulisy úplne obyčajnému príbehu. Pretože v skutočnosti nejde vlastne o nič iné, len o príbeh zakázanej lásky, ktorá akoby z oka vypadla tragickému príbeh Rómea a Júlie. Dokonca si dovolím tvrdiť, že táto kniha je vlastne akýmsi druhom prerozprávania tejto najznámejšej shakespearovskej tragédie. Pričom postavy vystupujúce v tejto knihe sú svojim spôsobom rovnako tragické. June, hlavná hrdinka, ktorú v podstate na každej strane niekto oslovoval inak, je vo svojej podstate obyčajné dievča, ktoré pred desiatimi rokmi prišlo o otca a stále jej chýba. Saul je zase takým prototypom záhadného chalana, ktorý sa pred niekoľkými rokmi odsťahoval a teraz sa za rovnako záhadných okolností vrátil späť. Aký majú títo dvaja problém? Vlastne žiadny, okrem toho, že obaja pochádzajú z rodín, ktoré sa medzi sebou po generácie nenávidia a každá rodina má, samozrejme, svoju verziu udalostí, ktorí viedli k tomuto nepriateľstvu. Napriek tomu, že ich vzťah, stretnutie a správanie bolo až žalostne predvídateľné, ich vzájomné interakcie ma veľmi bavili, nakoľko oplývali presne tou správnou dávkou irónie a sarkazmu, ktorý ma úspešne dokáže rozosmiať. Ich stretnutie sa vlastne stalo akýmsi katalyzátorom viacerých udalostí a zrazu sa títo dvaja nepravdepodobní priatelia dostávajú do ťažkostí. Táto časť deja ma skutočne bavila, nakoľko bola nabitá nádhernou atmosférou, tajomstvom a emóciami, ktoré so mnou na dlhé minúty dokázali zamávať. Okrem toho vo mne vyvolávali otázky a to ma poháňalo v čítaní. Avšak, tieto brilantné pasáže plné nádherných zamyslení striedali časti, ktoré boli... o čosi menej brilantne napísané. Čo je svojim spôsobom vlastne ironické, nakoľko hlavná hrdinka June v knihe navštevuje v škole kreatívne písanie a v rámci tohto predmetu jej učiteľka neustále opakuje, aké dôležité je vytvoriť v deji napätie a gradovať ho, aby to bolo pre čitateľa zaujímavé, no na druhej strane sa samotná autorka neriadi vlastnou radou. Nakoľko prvá polovica knihy v podstate stagnuje. Dej v podstate nenapreduje, objavia sa tam niektoré naozaj zaujímavé momenty, je nadhodená celková téma knihy, ale na druhej strane sa nedeje nič, čo by mohlo postavy posunúť k tomu vytúženému cieľu. Ak niečo, tak som mala pocit, že sa zaoberali nepodstatnými hlúposťami a kvôli tomu sa kniha premenila na komickú hojdačku, pričom som viac času strávila „dole“ s tými menej peknými momentmi. Pravý potenciál tohto príbehu sa naplno rozvinul až v jeho záverečnej tretine, kedy postavy konečne začali riešiť podstatné otázky, dej odsýpal jedna radosť, atmosféra bola taká hustá, že by sa dala krájať, mágia a rôzny záhadné prvky sa len hromadili. Navyše sa tu objavilo viac krásnych hlbokých pasáží na zamyslenie a ukázalo sa, že táto kniha nie je len o zlomení starej kliatby, ale je takisto o dospievaní, o vyrovnávaní sa so stratou blízkej osoby a o hľadaní vlastnej identity. Takže táto kniha je vlastne len magickejšou verziou knihy o dospievaní. Milionkrát June je vcelku dobre napísanou knihou, v ktorej autorka veľký dôraz kládla hlavne na vykreslenie atmosféry. Jednotlivé magické prvky zabezpečili, že sa do deja prebojovala nielen záhadnosť a temnota, ale aj snová hravosť a pár prvkov nonsensu, ktoré sú rozhodne príjemným osviežením. June a Saul sú navyše vcelku príjemnými postavami, ktorých osud ma zaujal a rozhodne som o ňom chcela vedieť viac, navyše ich vzájomné interakcie sú ironické a miestami až sarkastické, čo mi často vyčarilo úsmev na perách. Problém tejto knihy však tkvie v tom, že jej prvá polovica (a možno aj prvé dve tretiny) mi pripomínala hojdačku, nakoľko sa vždy po krásnej pasáži plnej zamyslenia objavila časť o čosi menej záživná, ktorá dej nikam neposúval a mňa odradzovala od čítania. Takisto nastal problém s tým, že príliš dlho trvalo odhalenie zápletky. Dovtedy postavy vlastne len pobehovali okolo a snažili sa zistiť, čo sa to vlastne deje, pričom až v záverečnej tretiny konečne vysvitlo, čo by mali urobiť. Záchrancom celej knihy je teda jej záverečná tretina, ktorá je temná, pochmúrna a magická, plná krásnych myšlienok, osobnostného rastu a ktorá takisto odhaľuje, že táto kniha je vlastne len trošku magickou verziou akejkoľvek tínedžerskej knihy venujúcej sa hľadaniu vlastnej cesty hlavných hrdinov.

Lili-darknight.blogspot.cz, 16.9.2018

Recenzia médii