CooBoo

Renne Ahdieh | Plameň v hmle

Oknihe Plameň v hmle som nevedela takmer nič. Všimla som si ju ešte predtým, než vyšla v preklade, no nikdy som sa k nej nedostala. Potom som sa však dozvedela, že ide o retelling Mulan, čo ma hneď zaujalo. Túto rozprávku som ako mladšia pozerávala stále dookola, čiže od knihy som mala veľké očakávania. Bohužiaľ, tak celkom ich nesplnila. Tešila som sa, že sa ponorím do tajomnej japonskej mytológie, preskúmam nové zákutia, novú kultúru, čo sa sčasti aj splnilo, ale spôsob, akým to bolo podané, sa mi nepáčil. Trochu ma frustrovalo a zároveň rušilo v čítaní, že v knihe bolo kopu cudzích slov a dosť často som sa musela pozerať do slovníka vzadu. Taktiež nechápem ich použitie. Prečo nestačilo napísať, že „bola to geiša“? Prečo tam muselo byť slovo geiko? Mnoho iných vecí bolo takto opísaných (tabi, uba, tatami...) a pripadalo mi to trochu zbytočné. Chápem, že autorka tým asi chcela lepšie zachytiť jedinečnosť prostredia, ale mne by sa jej svet zdal originálny aj vtedy, keby napísala: „kľačal na malej podložke vyrobenej z ryžovej slamy“ namiesto „kľačal na malej podložke tatami“. Slová, a tým pádom aj počet strán, by tak či tak neušetrila, keďže v slovníku vzadu všetko vysvetľuje. Pokiaľ ide o postavy, s výnimkou Mariko mi žiadna až tak nesadla. Hlavná hrdinka ma zaujala hlavne preto, že bola taká zvláštna, zvedavá a na niektoré veci sa pozerala úplne inak ako bežné YA hrdinky. Nesmierne ma bavilo sledovať, ako sa popasuje so svojimi povinnosťami, keď predstierala, že je chalan. Sľubovalo to mnoho vtipných, ale aj trápnych situácií. Na druhej strane, kapitoly jej brata ma vôbec neoslovili. Nedokázala som si k nemu vytvoriť žiadny vzťah a rovnako u mňa pochodili aj iné postavy. Môj dojem z čítania však najviac pokazila silená romantika a v niektorých častiach dokonca veľmi neprirodzené dialógy. Napätú atmosféru medzi Marikó a Ókamim som si nesmierne užívala asi do polovice knihy, ale potom niekde nastala chyba a ja som mala zrazu pocit, že ide o nevydarenú instalove. Postavy neustále dávali najavo, ako si lezú na nervy, ako sa neznášajú a z jednej strany na druhú sa to zmenilo na veľkú lásku. Pripadalo mi to, ako keby som vynechala niekoľko kapitol, počas ktorých si začali dôverovať a vytvoril sa medzi nimi hlbší cit. Kvetnaté a poetické dialógy môj zmätok, či už z romantiky, alebo z niektorých ďalších scén, len zhoršovali. V knihe sa našlo mnoho krásnych myšlienok, múdrostí, vecí na zamyslenie, ale všetkého veľa škodí. Aj toto je prípad tohto príbehu. Na mňa bolo tých prehnane múdrych dialógov priveľa. Začalo mi to prekážať ešte v prvej polovici knihy a zapríčinilo to, že som občas pri rozhovoroch len krútila hlavou. Jednoducho mi nedávalo zmysel, že by sa ľudia takto medzi sebou neustále rozprávali, neprišlo mi to reálne. Mnoho z tých rozhovorov ani nesúviselo s dejom či s vývojom postáv. Predstavovali len akúsi výplň, ktorá možno poslúži čitateľovi pri výbere z množstva pestrých citátov do recenzie, ale ako celok to u mňa nefungovalo. Napriek tomu, že na príbehu mi prekážalo dosť veľa vecí, sa kniha čítala veľmi rýchlo. Našla som v nej niekoľko zaujímavých záhad, ktoré ma nútili pokračovať, a bola som zvedavá na vývoj Marikinho charakteru. Keby ma Plameň v hmle vôbec nebavil, zrejme by som ho nedočítala, čo je dobré znamenie. Stále však váham, či sa chcem pustiť do pokračovania. Zhrnutie: Nádherná obálka, zaujímavá hlavná hrdinka, zato na môj vkus dosť nevydarená romanca a dialógy, ktoré nemusia sadnúť každému pre jedinečný štýl autorky. Kniha Plameň v hmle je v niektorých veciach výnimočná a v niektorých, naopak, priemerná. Čitateľ získa náhľad na japonské tradície, ale spôsob, akým sú spracované, mu nemusí vyhovovať. Najväčším pozitívom je hlavne to, že stránky sa mi míňali takmer samy a že kniha má takú super hlavnú hrdinku. Každý si však musí utvoriť svoj názor sám. Ak ste zvedaví, ako autorka spracovala retelling Mulan, rozhodne to vyskúšajte. Možno vám príbeh sadne viac ako mne a skôr sa stotožníte s vedľajšími postavami aj s netradičnými dialógmi.

lyn-von-nightlight.blogspot.cz, 5.11.2018

Kendare Blake | Tri temné koruny

Kendare Blakeová

Knižka Tri temné koruny ma upútala už dávnejšie, ale rozhodla som sa, že počkám na preklad. Keďže s autorkou mám jednu skúsenosť (konkrétne s knihou Anna Dressed In Blood), bola som celkom zvedavá na tento jej nový fantasy počin. Oplatí sa ho čítať? Na začiatok by som chcela vyzdvihnúť nádherný svet, ktorý autorka vybudovala. Dnes je veľmi ťažké vytvoriť niečo originálne, ibaže toto je presne ten prípad, keď vás svet očarí aj prekvapí. Príbeh spracúva život troch kráľovien, ktorým je súdené navzájom sa povraždiť. Napokon zostane len jedna, tá, ktorá sa stane kráľovnou a bude vládnuť krajine spolu so svojimi ľuďmi. Kto napokon vyhrá? Spočiatku sa zdá jasné, komu bude patriť korunka, ale to by predsa nebolo ono, keby to autorka nechala takéto jednoduché. Dej sa postupne zamotáva, je prepletený intrigami a podlými plánmi, ktoré kuje rôznorodá zmes postáv. Čitateľ má niekedy pocit, že presne vie, čo sa stane (a aj sa to ozaj stane), no potom príde zopár momentov, keď mu to nedôjde. Tých je však naozaj len zopár a najväčší šok utrpí čitateľ až na úplnom konci. Je to od autorky riadny podraz. Alebo aspoň ja to tak vnímam, lebo prehrýzť sa touto knihou mi trvalo skoro tri mesiace a prvých dvesto strán ma vôbec neupútalo. Bola to jednoducho nuda. Nedokázala som sa vžiť do žiadnej postavy. Našlo sa ich tu neskutočne veľa a zlievali sa mi do nejasnej machule charakterov, ktoré sa snažia tváriť jedinečne, ale v skutočnosti také nie sú. Až po strane dvesto sa u mňa niečo preplo a konečne som si aspoň trochu začala užívať, čo čítam. Zapáčili sa mi tri sestry kráľovné a dokonca aj dej. No napriek tomu u mňa pretrváva dojem, že v knihe sa toho zase až toľko neudialo. Je to skôr pokojné než dobrodružné čítanie. Autorka dbá na dialógy a na precízne podanie medziľudských vzťahov. Je to určite dobré, no ak si postavy neobľúbite, môžete mať problém stotožniť sa s ich drámou. V istom momente som si dokonca pripadala, ako keby som pozerala telenovelu. Ak nechcete vedieť podrobnosti, nečítajte SPOILER: Sú tri kráľovné. Kamoška jednej kráľovnej má frajera, ktorý ju údajne miluje, ale on sa popritom vyspí s druhou kráľovnou. Tá kamoška, ktorú podviedol frajer, má taktiež matku, ktorá sa zase vyspala s bratom jej frajera a tento brat je pritom ženatý! KONIEC SPOILERU. Uf, ani neviem, či som to správne zhrnula, ale dúfam, že áno. Španielska telenovela je oproti tomuto nič, čiže som zostala mierne zmätená a zároveň udivená, že to vôbec autorka dokázala dať dokopy. Žiaľ, občas mi uniklo, prečo sa niektoré postavy správali tak, ako sa správali. Obzvlášť som nerozumela Josephovi. Niežeby ma táto postava nezaujala, skôr mi nedávalo zmysel to, čo vyvádzala. Spomedzi troch sestier, Arsinoe, Kat a Mirabelly, si neviem vybrať iba jednu, ktorá mi bola najsympatickejšia. Všetky boli podľa mňa dosť dôveryhodne zobrazené, aj keď ma na začiatku, tak ako ostatné postavy, neupútali. Za polovicou knihy sa ich charaktery viac vykryštalizovali a celkom ma zaujímalo, ako sa popasujú s výzvami, ktoré im autorka hodila do cesty. Z nejakého dôvodu som očakávala akčnejší záver, ani neviem prečo. Ten som síce nedostala, no vynahradilo mi to odhalenie na úplnom konci, ktoré nejedného čitateľa okamžite navnadí na pokračovanie. Tu však u mňa nastáva veľký problém. Ako som spomínala vyššie, prvých dvesto strán ma nebavilo. A pokiaľ sa tak dlho pri čítaní nudíte, ďalších necelých dvesto to iba ujde a potom dostanete to najlepšie doslova na posledných dvoch stranách, nenaštvali by ste sa? Chceli by ste čítať ďalší diel? Lebo ja som rozhodne naštvaná a zároveň sa cítim oklamaná. Prečo nebola celá kniha taká dobrá ako záver? Doteraz mám z príbehu zmiešané pocity. Zhrnutie: Pokiaľ vydržíte prvých dvesto strán, príbeh vás upúta. Ak by aj nenadchol, minimálne budete zvedaví na to, ako skončí. Dostanete pestrú paletu postáv, z ktorých si môžete vyberať svojich obľúbencov, taktiež sa rieši množstvo problémov vo vzťahoch či celkom zaujímavo je spracovaná i politika tohto precízne vybudovaného sveta, ktorý by si však zaslúžil o niečo viac priestoru. V niektorých častiach bol príbeh predvídateľný, zdĺhavejší a dosť priemerný, no záver odhalil niečo, vďaka čomu budete chcieť pokračovať v čítaní.

lyn-von-nightlight.blogspot.cz, 5.11.2018

Viac o knihe

Plameň v hmle

Mariko je vydaná na cestu, ktorú jej určili jej rodičia. Predali ju synovi cisára, za ktorého sa má čo nevidieť vydať. Po ceste k jej snúbencovi ju a jej konvoj nečakane prepadnú. Zrazu Mariko ostane sama. Bez sluhov v nebezpečnom lese. Má tušenie, kto by ju chcel zabiť, no nevie prečo. Verí, že to bol Čierny klan. Rozhodne sa k nemu nenápadne pridať a zistiť, či to naozaj boli oni. V tom prípade sa rozhodne pomstiť seba aj svojich sluhov. V Čiernom klane to však vôbec nie je také, ako si to Mariko predstavovala. Všetko je úplne inak až na chlapcov, ktorí sú pomerne v jej veku. Veľmi inteligentní a smrtonostní. Nevedia však, kto v skutočnosti Mariko je. Príjme nové meno a novú identitu. Ukrýva sa medzi nimi.Ranmaru a Ókami sa stanú jej novými priateľmi, spoločne s jej mučiteľom Renom, či kuchárom Jošim. Pri nich sa učí samostatnosti, obranyschopnosti a uvedomuje si, aké škody jej otec pácha na obyčajných ľuďoch. V Čiernom klane nachádza lásku, jej spriaznenú dušu, ktorá je oveľa silnejšia a prekoná aj to najhoršie. No nie vždy. No Mariko neostane nepovšimnutá. Jej brat - Drak z Kai - sa ju rozhodne hľadať. Neverí rečiam o jej smrti, jednoducho cíti, že je stále niekde tu. Kto však skutočne prahne po jej smrti? A prečo? Veľmi sa mi páčil námet s Geišami, s celým prostredím a čajovňami. Ako si vlastne oni uctievajú čaje. :3 Konečne nie káva ale aj čajíčkari ako ja si nájdu to svoje :D. Mariko ako hlavná postava sa mi veľmi pozdávala. Bola sebavedomá, nenechala sa utláčať ani odradiť. Šla si za svojím aj keď musela preto niečo obetovať. Niekedy ma však štvalo jej správanie, či rýchle sa zamilovanie. Ako od nenávisti dokáže človek rýchlo prejsť k láske. Čierny klan bol pecka. Ich sila, jednotnosť, viera v seba, či odhodlanosť má môj obdiv. Ranmaru a Ókami sú skvelé postavy, ktoré mi hneď padli do oka. Aj keď som im mala chuť dať jemný preplesk. Mariko sa v celom príbehu snažila prísť na to, kto pozabíjal jej konvoj, no niekedy som si myslela, že jej to je vlastne jedno a nezistila nič. Na druhej strane však jej brat, ten bol rozhodný spraviť všetko len aby svoju sestru našiel. Dokonca sa spojil aj s ľuďmi, ktorým veľmi neveril, no nemal na výber. Potom tu bol jej snúbenec?! Úprimne, nevedela som aké pocity mám z neho. Najprv také neutrálne ale teraz ho asi neznášam. Bléuh. O jej rodičoch radšej pomlčím. Ich postavy sa tam veľmi neobjavovali. Ale aby vôbec nehľadali svoju dcéru? O tom niečo svedčí. No inak milá romantická zápletka, aj keď neviem, ako k tomu celému vlastne došlo. Plameň v hlme je pre teba, ak máš rád/a bitku, dobrodružstvá, pátranie po vrahoch spojené s romantikou. Ak však nemáš rád krv, radšej do Plameňa v hmle nevstupuj. Neočakávaj ani princeznovský štýl, no skôr kimono so smrtiacou palicou.

mycourtofdreams.blogspot.cz, 3.11.2018

Moja premiéra s Marie Lu

Virtuálne realita je zaujímavá, či už ako téma v knihe alebo na filmovom plátne. Naše možnosti sa každý deň posúvajú a možno raz fikcia sa stane skutočnosťou, ale dovtedy si budeme musieť vystačiť len s knižnou alebo filmovou formou. Úprimne ako tak sa pozerám na moju knižnicu, tak Warcross je jediná kniha, ktorá sa zaoberá virtuálnym svetom. Rozhodne nápad je originálny, ale predsa ju nepovažujem za knihu tohto roka. Možno keby je hlavná zápletka lepšie ukrytá a nedá sa odhadnúť hneď v polovici knihy, tak by tomu mala určite bližšie. Emika ako hlavná hrdinka je povahovo sympatická, rýchlo si ju obľúbite pre jej prefíkanosť a šikovnosť. Schopnosť dokázať nabúrať sa do hocijakého systému je pre ňu hračka, lenže nie je jediná. Viac postáv v knihe má hackerské schopnosti a sú dokonca lepšie ako ona. Čo považujem za výhodu, pretože svojím spôsobom sa stále môže posúvať vpred a vy nemáte pocit, že čítate o hackerskej bohyni. Je iná len tým, že má dúhové vlasy a tetovanie, čo sa v knihe často spomína a možno preto výzorom nezapadá medzi stereotypné postavy. Ale svojím pôsobením zapadá medzi tých hlavných hrdinov, ktorých si obľúbite, ale postupom času na nich zabudnete. Alebo sa stane tou postavou s dúhovými vlasmi a s tetovaním. Chcete sa s ňou stotožniť, ale skrátka to nejde. Emika nie je plochá postava, ale taktiež nie je prepracovaná. Poznáme len jednu jej stránku, ale v určitých situáciách neviem ako bude reagovať. Svojím spôsobom to dievča sa stále hľadá a vo svete je tak trochu stratená. V knihe sa nachádza kopu postáv, ktoré sú zaujímavé, ale autorka nám nedovolí ich dostatočne spoznať. Ani pomocou hlavnej postavy. Dúfam, že v druhej časti nám trochu viac odkryje aj z vedľajších postáv, pretože by bola škoda ich nespoznať aj z inej stránky. Vzťahy medzi postavami sú viac menej priateľské, ale problém je, že hlavná postava s nimi netrávi až toľko času, aby mohlo medzi nimi vzniknúť silné puto. Bohužiaľ, v tom to smere by som na to potrebovala viac strán, aby som tomu uverila. Čo sa týka romantiky, tak klamala by som, ak by som vám povedala, že ma nebavila. Aj keď mohla byť lepšie spracovaná , tak užívala som si chvíle medzi Hideom a Emikou. Síce ten ich vzťah vznikol prirýchlo a ani neviem ako a už boli spolu, ale zhodujem sa s názorom ostatných, že autorka sa nechcela venovať romantike. Dôležitá bola hra a scény, ktoré boli napäté s akciou. Nie raz ma to úplne pohltilo. Autorka sa venovala prostrediu, z ktorého vyťažila naozaj dosť veľa na to, aby som jej to zhltla aj sa navijakom. Jediný zásadný problém u mňa nastal s hlavnou a aj s vedľajšou zápletkou. Od polovice knihy som vedela, kam to smeruje a v duchu som si síce myslela, že to bude určite inak, ale žiaľ nie. Práve toto považujem za najväčší mínus knihy. Nechcem ju zaradiť k priemerným knihám, pretože Warcross sa číta neskutočne dobre vďaka štýlu autorky, nápad je originálny, ale možno keby kniha má viac strán, tak je o trošku viac prepracovanejšia, čo sa týka aj vzťahov, ale aj zápletok. Ja osobne knihu zaraďujem k nadpriemeru, hlavne vďaka nápadu a štýlu autorky. Určite siahnem po pokračovaní už len z dôvodu, že aj keď som koniec uhádla, tak vzniká tam pekná morálna dilema. A som veľmi zvedavá, ktorú cestu si Emika zvolí. Warcross je pre mňa nadpriemer, ktorý keby má o niečo viac strán, tak autorka sa možno dokáže lepšie vyhrať so vzťahmi a so zápletkami a bolo by to naozaj fantastické. Na druhej strane veľmi oceňujem ako sú napísané akčné scény, pri ktorých som mala pocit, že dej naberá na obrátkach, čo mi pripomína, že pokojné scény sa striedajú s tými akčnými a nemáte pocit, že dej stojí namieste. A to je rozhodne plus. Veľmi silnou stránkou knihy je šampionát, aspoň podľa môjho názoru. A celé pátranie po informáciách to oživuje ešte viac. Veľkým mínusom považujem práve odhalenie zápletky. Na druhej strane číta sa to veľmi dobre a ani sa nenazdáte ste na konci knihy. Takže ak sa ma pýtate, či si prečítať Warcross moja odpoveď je jednoduchá: Ak do nej pôjdete s malým očakávaním vaše nadšenie z tej knihy bude ešte väčšie než by bolo pôvodne.

Dogmatixx, 3.11.2018

Kristína Ježovičová: Nevyslovené

Kristína Ježovičová

Na Nevyslovené som dávnejšie narazila na Goodreads. Erik Fazekaš je známy svojimi emotívnymi recenziami, ktorými bez potreby akejkoľvek diplomacie hodnotí knihy, ktoré mu prešli cez ruku. Táto mu, zdá sa, odpálila dekel, a to býva zárukou dobrého čítania (hľa, aj knižní blogeri majú svojich čitateľských inšpirátorov). Hneď po jej vydaní som si teda urobila na knihu zálusk a veľmi rýchlo som pochopila, čo mal na mysli. Ide totiž o príbeh dvoch tínedžerov, Violy a Freddyho. Delí ich síce jedna generácia, ale aj na tom krásne vidno, že s podobnými problémami sa zápasilo a žiaľ ešte asi aj dlho bude. Viola je možno typická puberťáčka, navonok rebelka, ktorej už ani nie je blbé prísť domov opitá či pod vplyvom drog, o neviazanom sexe ani nehovorím. V jej vnútri je však duša zranená nedostatkom lásky od otca, neistotou vo vzťahoch i postojom k sebe samej. Freddy je na tom ešte horšie – už odmalička ho otec sexuálne zneužíval, čo je v knihe vykreslené do najmenších detailov, a „vďaka“ tomu skončil ako zakomplexovaná kôpka nešťastia – tučibomba s mastnými vlasmi bez priateľov, pocitu sebahodnoty, bezpečia a nádeje na lepšiu budúcnosť. V tejto knihe vlastne nikto nie je normálny, no vôbec mi to nepripadá ako literárna umelina. Každý zápasí s vlastnými démonmi, aj tí, ktorí sa javia byť na prvý pohľad v pohode. Efekt ešte umocňuje to, že je v nej použitý reálny jazyk tínedžerov vrátane nadávok. Pamätajte na to, ak ju budete kupovať ako darček. Je tu tiež kopec (úryvkov) textov piesní, kniha sa už od začiatku netají tým, že vznikla aj na počesť Chestera z Linkin Parku. Možno by stálo za to uviesť aspoň originálne názvy, pretože mne sa podarilo identifikovať len Demons od Imagine Dragons. Dal by sa z nich vytvoriť aj pekný knižný soundtrack. Neviem vlastne, komu by som odporúčala túto knihu čítať. Bola by som najradšej, ak by ju nemusel čítať vôbec nikto – najmä nie decká, ktoré niečo podobné prežili či prežívajú. Ale podobne ako Mŕtve dievča neklame je to výborný matroš na to, aby sa o týchto veciach hovorilo a najmä aby sa hovorilo, že to naozaj nie je ok. Hlavný efekt knihy by mal byť, aby sa decká nebáli hovoriť o svojich problémoch – s priateľmi, s rodinou, alebo ak nikoho takého nemajú – skrátka s niekým, komu aspoň trošku dôverujú. Ak sa aj vďaka tejto knihe podarí pomôcť aspoň jednému z nich, stálo to za to.

Monicqa.sk, 3.11.2018

Viac o knihe

Nina LaCour - Všechno je v pohodě

Konečne som sa aj ja dočkala a dostal sa mi do ruky výtlačok Všechno je v pohode od Niny LaCour. Totižto, na túto knihu som mala zálusk už naozaj veľmi dlho a keď som zistila, že kniha vychádza v Česku a na Slovensku, veľmi ma to potešilo. Popravde, poslednú dobu naozaj moc nečítam anotácie - a keď aj hej, tak jediné čo si z nich zapamätám je, že či danú knihu chcem čítať alebo nie. A presne taký prípad je aj Všechno je v pohode. Nepamätala som si o čom má kniha byť, ale to mi nejako nevadilo a možno aj vďaka tomu, že som presne nevedela čo mám čakať, som z knihy mala také pocity, aké som mala pri čítaní. Nina LaCour je americká autorka, ktorá už od detstva zbožňovala knihy a dokonca pracovala aj vo viacerých knihkupectvách. A tá láska ku knihám bola veľmi očividná aj v samotnej knihe. Všechno je v pohode je naozaj veľmi kratučká kniha, ja som ju napr. prečítala za pár hodín, keďže nielenže je kratučká ale aj sa číta úžasne rýchlo. Do knihy som sa pustila a nemohla som ju vyslovene odložiť z ruky, tak ma dokázala vtiahnuť do deja a získať si ma. Chcela som toho o Marin vedieť viac a viac a to ma hnalo dopredu aj v čítaní. Nedá sa povedať, že by samotný príbeh bol nejaký výnimočný - práveže by som skôr povedala, že je výnimočný práve vo svojej obyčajnosti. Totižto, Marinin príbeh nie je vyslovene príbeh, ktorý Vám zmení celý svet. Nie je to ani príbeh plný akcie a vtipu, ktorý si okamžite zamiľujete. Nie, zamilujete si ho práve preto, aké pocity vo Vás vyvolal. Ako o ňom stále premýšľate, aj keď je to už mesiac potom čo ste knihu dočítali. Ako určite viete, že sa ku knihe raz vrátite, lebo možno práve kvôli nej pochopíte niektorých ľudí a uvedomíte si, že každý sme nejaký a mali by sme sa snažiť byť trošku viac empatickejší a neporovnávať podľa nás všetkých - každý má svoju vlastnú psychiku a na každého rôzne životné útrapy vplývajú inak. A práve toto posolstvo, ktoré kniha vysiela so mňou zatriaslo tak riadne, ako už dlho nič. Postava Marin bola veľmi uzavretá a nielen pred okolím ale aj samou sebou, obozretná a bolo vidieť, že sa s niečim trápi ale nechce s tým ľudí otravovať a radšej bude trpieť sama, v tichosti a odstrčí aj tých pár ľudí, na ktorých jej naozaj záleží - len aby ich ešte viac nezranila. Naopak, za to Mabel bola presný opak Marin. Proste, takú kamarátku ako bola Mabel si zaslúži každý. A ako, nechcem nič vyspoilerovať, preto iba tak okrajovo - nebolo to také, že by to všetko bolo postavené iba na jednej osobnosti a jednom romantickom vzťahu, o kolo ktorého by sa to všetko točilo. Nie, práveže išlo práve o to kamarátstvo Marin a Mabel a ako si ony dve nachádzali k sebe cestu aj po toľkých útrapách čím si prešli a po tom dlhom odľúčený. Ešte mi to nedá sa nevyjadriť k tej dokonalej obálke - ktorá sa či už farebne alebo aj obsahovo dokonalo k príbehu hodila a vo svojej jednoduchosti je priam nádherná a rozhodne sa na ňu neviem vinadívať. A takisto, pri preklade som si nevšimla nejakých zádrhelov a ani gramatických chýb, ktoré by vyslovene do očí bili (ale to berte s miernou rezervou - až tak sa do českej gramatiky nevyznám). Proste, pre mňa naozaj dokonalá kniha, ktorá sa odohráva v nádhernom zimnom zasneženom New Yorku a hoci sa moc ďaleko od intráku hlavné postavy nedostanú, aj tak má tá celková atmosféra knihy veľmi pohltila.

Never Trust a Duck, 1.11.2018

Emily Henry ~ Milionkrát June

Milionkrát June od autorky Emely Henry je kniha, ktorú som mala vyhliadnutú už riadne dlhú dobu. A potom som sa dozvedela, že ju plánuje vydavať vydavateľstvo Cooboo. A ešte k tomu ponechali aj originálnu obálku, ktorá je naozaj skvelá. A tak, samozrejme, že keď vyšla, knihu som si nemohla nechať ujsť a musela som si ju zohnať. Viete čím si ma kniha získala? Samotným faktom, že ide o akýsi retelling (alebo teda skôr knihu inšpirovanú práve príbehom ) Rómea a Júlia. Videla som už veľa retellingov ale toto bude asi prvý, ktorý som prečítala. A musím Vám povedať, že absolútne si ma autorka získala. Príbeh bol nielenže postavený na nenávisti medzi doma rodmi, ale pridala k tomu ešte aj magický realizmus a kniha tak mala takú neskutočnú atmosféru a niečo, čo proste nevidíte každý deň. Čo sa týka samotného príbehu, Jack (June) je mladé dievča, ktoré vidí duchov. Ale nejako to nerieši, pre ňu je to každodenná vec, nič výnimočné. Naopak, Saul pochádza z rodu, ktorý práve Jackovia (viacerí z jej predkov sa tak volali) nenávidia. Ale problém je, že síce June si je vedomá, že by sa s ním nemala rozprávať, takisto si ale nevie pomôcť a túži prísť na kĺb tomu, prečo sa ich rody nenávidia. A tak, začne spolu so Saulom tráviť viac a viac času a obaja sa začínajú viac spoznávať a budovať si krehké priateľstvo medzi sebou. Samotný príbeh ma veľakrát prekvapil, akým smerom sa uberal. Nedá sa povedať, že by bol veľmi predvídateľný aj keď samotným faktom, že sa jedná o retelling Romea a Júlii dosť napovedá, akým smerom sa bude uberať. Takisto, kombinácia retellingu a magického realizmu bola veľmi príjemná a nevídaná. A ak ste doteraz nečítali nič z magického realizmu, nemusíte sa moc obávať, Sem tam sa mi síce stalo, že som sa v príbehu malinko stratila, nebolo to nič také tragické a nemala som problém sa v priebehu pár viet znovu zorientovať. Takže, rozhodne sa nemáte čoho bát aj keď možno práve veľmi neholdujete tomuto žánru - určite si ho takisto obľúbite ako som si ho aj ja veľmi obľúbila. Štýl písania autorky Emily Henry je taký typický a presne taký, aký by som si spájala s pojmom magický realizmus. Celý bol akýsi snový a magickosť z neho až sršala. Napriek tomu sa aj čítal veľmi dobre a ja som nemala problém sa do knihy začítať a presedieť pri nej aj nejakú riadne dlhú dobu. Milionkrát June od Emily Henry je naozaj skvelý príbeh, s ktorým ste sa určite nemali šancu ešte stretnúť na slovenskom a českom knižnom trhu. Je výnimočný a neobyčajný a rozhodne nie je taký, že by ste z neho chytali pocit, ako keby ste už danú knihu čítali. Nie, namiesto toho u Vás po prečítaní nechá veľmi pozitívne pocity a neviem ako vy, ale ja určite budem naďalej sledovať autorku a nenechám si újsť ani jednu jej knihu.

Never Trust a Duck, 1.11.2018

Lov stínu

Túto knihu som si vybrala celkom náhodne, lebo som dostala chuť na nejaké sci-fi a Lov stínu mi hneď padol do oka. Anotácia vyzerala sľubne, no stále som nevedela čo presne čakať, keďže recenzií/hodnotení na túto knihu je naozaj málo. Po trochu rozpačitom začiatku, kde som sa mala problém začítať (čo bolo spôsobené skôr všeobecným nedostatkom času v mojom živote), som sa postupne do tohto príbehu zahĺbila, a tak som nemohla prestať čítať, čo sa mi už dlhšie nestalo. Preto nechápem jednú vec, ako že sa o tejto knihe vôbec nehovorí ? Žiadne fan-arty, teórie, proste nič. Naozaj by si zaslúžila väčšiu pozornosť , a to z viacerých dôvodov. Dej sa odohráva po Veľkom kolapse, ktorý aj keď nebol presne vysvetlený (skoro nikto netuší ako sa to vlastne stalo), zanechal obrovské škody a zmätok v galaxiách. Veľký dopad vidíme na krajine Alaxak, ktorá je doslovne spustošené miesto plné smútku a bolesti. K tomu prispieva aj záhadný stín, ktorý sa používa ako palivo, a je dôležitou surovinou na trhu. Avšak práve vďaka stínu, umiera veľké množstvo ľudí, alebo prinajlepšom "len" zošalie. Lovenie stínu je hlavnou obživou ľudí z tejto planéty, a naša hlavná postava Qole patrí medzi nich. Je kapitánkou vesmírnej lodi, no aby toho nebolo málo, stín ma priamo v sebe, a aj keď vie, že ju a jej blízkych postupne zabíja, nemôže s tým nič robiť (k tomu má 17 rokov). No na začiatku tejto knihy, sa jej svet ktorý pozostáva len z lovenia a cestovania úplné zmení, keď sa do jej posádky dostane cudzinec Nev. Ako sa veľmi rýchlo ukáže, ide o princa z bohatého kráľovstva, človeka z úplne iného sveta, než ona pozná (áno, jedná sa o druhého rozprávača). Avšak okrem chaosu a nebezpečia prinesie ešte jednu vec, to na čo Qole už dlho ani nepomyslela - nádej. Ak však čakáte, že sa tu jedná o klasický príbeh kde sa to celé bude točiť okolo toho, že sa ľudia z dvoch iných svetov zaľúbia, tak túto knihu veľmi podceňujete. Jemný náznak romantiky tu je, no okrem toho, že na ňu vlastne nikto z nich nemá čas, prvotne musia medzi sebou nájsť nejaké to pochopenie, aby sa vôbec znášali. Zo začiatku som mala pocit, že každý z nich sa pozeral na svet z čisto zo svojej perspektívy, no postupne sme mohli vidieť progres, kde začali chápať, že to v čom vyrastali, neznamená istú pravdu. Neskutočne sa mi tu páčilo, ako sa bral veľký ohľad na rodinné vzťahy a ako nás ovplyvňujú. Kým pre Qole je rodinou jej posádka, kde pokrvný vzťah je vlastne len medzi ňou a jej bratom, pre Neva je to kráľovská rodina, s ktorou ako viete, hlbšie vzťahy môžu byť naozaj komplikované. A tak uvidíme oboch hlavných hrdinov v dvoch neznámych prostrediach, ktoré sú prirodzené pre toho druhého. Ale je to naozaj tak? Celá posádka lode Odkaz Kaitanu je naozaj rôznorodá. Viem, že v poslednej dobe je diverzita až priam trendom, no tu to nebolo vôbec nútene, veď skoro každý z posádky pochádzal z inej planéty, s iným zameraním a záujmami. Aj keď sme sa o nich dozvedeli naozaj málo, neskôr sa pár vecí vyjasní a dôjde aj k naznačenie príbehov ostatných postáv, ktorých sa snáď čiastočne dočkáme v pokračovaní. Nev a Qole majú medzi sebou skvelú dynamiku, a tak sledovať ich rozhovory a to ako postupne rastú vo vnímaní sveta bolo užasne. Najviac sa mi páčila kombinácia vesmíru v jeho pravej forme, skominovanej so svetom plným moderných technológií, obchodníctva a ekonomiky, riešenia morálky, no zároveň kráľovských zvykov a intríg typických pre staodávnú šľachtu. Preto si myslím, že každý si v tejto knihe nájde svoje a dokáže zaujať širokú verejnosť, nie len ľudí ktorý sci-fi vyhľadávajú. Celkovo musím povedať, že spolupráca dvoch autorov (najmä muža a ženy ako v tomto prípade) mi v poslednej dobe veľmi vyhovuje. Veľa autoriek píše knihy, ktoré aj keď nie sú primárne určené dievčatám, ukazujú najmä ich pohľad na svet. No tu mám pocit, že medzi sebou autori našli ten správny pomer - technické časti sú ľahko čitateľné aj pre ľudí, ktorí sa do toho až tak nerozumejú (alebo ich to nezaujíma), a zároveň vnútorné vzťahy a pocity postáv boli vykreslené naozaj zaujímavo, nie prehnane, ale tak aby ste dokázali pochopiť prečo postavy jednajú často spontánne a aj nelogicky, bez zbytočne dlhých citových výlevov. Oba pohľady - Neva aj Qole boli rovnako zaujímave, a vôbec ma nerušilo ich striedanie. K tomu všetkému si prirátajte kopu akcie a zaujímavého prostredia a máte úžasnú knihu, ktorá nepotrebuje na koniec dávať už klasický cliffhanger, no aj tak vás naláka na pokračovanie. Knihe dávam 4,5 kačičky, ktoré si naozaj zaslúži a dúfam, že vyjde aj druhý diel a bude sa o tejto sérií ešte veľa hovoriť.

Never Trust a Duck, 1.11.2018

V znamení ametystu - Majka Danihelová

Majka Danihelová

Utečie Meggie pred svojím poslaním? Nie je to tak dávno, čo blogerský svet obletela skvelá správa - knižné vydanie V znamení ametystu. Musím sa priznať, že keď som sa o tomto dozvedela, neskutočne ma to potešilo, a to hneď z viacerých dôvodov: 1. viem, že je to skvelá kniha a zaslúži si uzrieť svetlo sveta a po 2. slovenský knižný trh je podľa mňa na tak slabej úrovni, že nutne potreboval, aby sa objavil nejaký nový, zaujímavý slovenský autor, ktorý by dokázal, že aj my vieme napísať kvalitné dielo. Fantasy knihy sú prvý typ kníh, ktorý som už v útlom veku začala čítať, a preto ma k nim stále niečo ťahá. V tomto prípade sa ocitáme v úplne novom svete, kde žijú víly a voktariani. Hlavná postava Meggie mala úplne normálny život, riešila klasické problémy ako jej rovesníci, a to až do jedného dňa, keď sa na oblohe zrazu objavili fialové vlny a jej život sa navždy zmenil. Ocitá sa v Ametystovom lese, kde vyniká nielen svojím výzorom, ale aj správaním. Je považovaná za akúsi príšeru, čo sa niektorým obyvateľom lesa vôbec nepáči, a preto jej začne ísť o vlastný život. Netúži po ničom inom, než dostať sa domov za svojou rodinou. Postupom času však zisťuje, že je s Ametystovým lesom prepojená, že mu hrozí nebezpečenstvo a že jej prítomnosť nie je náhodná. A tak sa pre ňu začína úplne nové dobrodružstvo, ktoré s ňou zažívame aj my. Už od začiatku som si príbeh užívala, keďže priniesol niečo nové, iné, s čím som sa doposiaľ nestretla. Pri fantasy mi v poslednej dobe najviac prekáža, že sú jednotlivé príbehy úplne rovnaké, chýba im originalita, nová zápletka a preberajú sa prvky zo starších titulov. V tomto prípade však Majka prišla s niečím novým, dokázala vytvoriť vlastný svet, ktorý nenájdete len tak ľahko v nejakej inej knihe či sérii. Práve originalita je podľa mňa najväčším plusom tejto knihy. Za ďalšie veľké pozitívum považujem množstvo postáv, ktoré máme možnosť spoznať a ktoré otvárajú celý príbeh. Každá z nich zohráva svoju rolu a dodáva príbehu istý šmrnc. Oveľa viac oceňujem viac charakterov dodávajúcich celému príbehu šírku, ako len nejaké 2-3 priemerné charaktery, ktoré niekedy ani nedokážu potiahnuť celý dej. Už po pár stránkach vám je jasné, že sa nejedná o žiadnu podpriemernú sériu, ktorá len zaberá miesto na pultoch kníhkupectiev. Príbeh je očarujúci, ožíva vám priamo pod rukami a vy len s napätím sledujete, čo sa udeje na ďalšej stránke. Keď prišiel koniec knihy, nechcela som veriť, že budem musieť tak dlho čakať na ďalšie pokračovanie. VZA je skvelým začiatkom série a nepochybujem o tom, že ďalšie diely budú rovnako dobré, ak nie ešte lepšie. Okrem toho by som chcela pochváliť aj grafiku. Obálka hneď upúta čitateľa a dodáva príbehu istú tajomnosť. Tak isto oceňujem aj prehľadné mapky na začiatku knihy, práve vďaka ktorým som sa vedela hneď zorientovať v príbehu. Aj keby som chcela (pravdaže, nechcem), nemám príbehu čo vytknúť. Keby som nevedela, že je Majka slovenská autorka, pokojne by som povedala, že príbeh napísala nejaká zahraničná spisovateľka so skúsenosťami. O to viac ma teší, že sa konečne objavil na slovenskej scéne niekto, kto dokáže napísať kvalitné fantasy. Bol by hriech dať iné hodnotenie, než plný počet lajkov. Už je to pár dní, čo som knihu dočítala, no ešte stále som z nej nadšená a neviem si ju vynachváliť.

Fans of Books, 30.10.2018

Viac o knihe

Princezná v utajení - Connie Glynn

Čo môže spôsobiť nevinná zámena? Princezná v utajení ma zaujala svojou krásnou obálkou, ale aj anotáciou. Aj napriek tomu, že táto téma je často využívaná (niekto by možno povedal, že je to až klišé), predsa len sa z nej ešte stále dá vyťažiť kvalitný príbeh, ktorý čitateľa zaujme. O autorke som nikdy pred tým nepočula, aj keď je v zahraničí veľmi populárna a na internete som našla množstvo informácií k jej knihe. Bola som preto zvedavá, či si ma získa. Je množstvo dievča, ktoré odmalička sníva, že raz bude princeznou. Presne taká je aj Lottie. Po ničom inom netúži viac, než zistiť, že má kráľovský pôvod. Namiesto toho však dostane spolubývajúcu, ktorá je skutočnou princeznou, avšak si to vôbec neužíva a najradšej by bola len normálnym dievčaťom. Preto sa im obom zdá, že vymeniť si role bude najlepší nápad. Zo začiatku to vyzerá úplne jednoducho, no po istom čase vysvitne, že to nebolo práve najlepšie riešenie. Ellie a Lottie sa od seba úplne odlišujú. Lottie je na všetkých milá, má vždy dobrú náladu, svet je podľa nej krásnej miesto a všetko vidí na ružovo. Ellie je k ľuďom odmerná, drzá a vôbec sa nespráva tak, ako sa od nej očakáva. Aj napriek tejto značnej odlišnosti si k sebe našli cestu a začali spolu vychádzať. Bolo naozaj zábavné sledovať do akých rôznych situácií sa vďaka tejto zámene dostali a čo všetko to prinieslo. Okrem nich sa na scéne objavilo už len pár vedľajších postáv, ktoré zohrali výraznejšiu úlohu. Autorka sa však vo výraznej miere zamerala aj na to, aby ukázala ako fungujú súkromné školy - na závisť, ktorá tu panuje nielen medzi žiakmi, ale aj učiteľmi, žiarlivosť, množstvo intríg, či súťaživosť, ktorá je často úplne prehnaná. Nemala nasadené ružové okuliare a netvárila sa, že je tu všetko úplne perfektné. Autorka sa snažila urobiť príbeh napínavým, no skôr by so povedala, že prevažoval humor a úsmevné situácie. Pár napínavejších scén sa objavilo, ale nebolo to nič dychberúce. Zo začiatku som celý čas čakala, čo príbeh prinesie, kedy sa konečne rozbehne a stane sa niečo zaujímavé, no nič takéto neprichádzalo, a tak som sa začala nudiť. Objavilo sa aj pár svetlých momentov, kedy som si príbeh užívala, dej začal gradovať, no potom ako keby autorka opäť dostala nejaký útlm a zbehla naspäť do jednotvárnej roviny. Chýbala mi akási iskra, ktorá by celý príbeh presvetlila. Potenciál tu určite bol, príbeh bol zasadený do skvelého prostredia, postavy mi boli sympatické, tak isto aj nápad bol dobrý, avšak Connie nedotiahla príbeh do úplného konca, čo je podľa mňa veľká škoda. V takýchto prípadoch ma vždy mrzí, že niečo takto skvelé rozbehnuté, čo mohlo patriť medzi kvalitné dielka, stratí na svojom základe. Pevne však verím, že sa autorka zo svojich chýb poučí a jej ďalší počin bude ešte lepší, keďže talent naozaj má. Princeznú v utajení považujem skôr za priemerné čítanie, a preto jej udeľujem tri lajky. Pokiaľ máte radi jednoduché, oddychové čítanie, potom si túto knihu určite užijete. Už teraz som zvedavá, čo si pre nás ešte Connie prichystá.

Fans of Books, 30.10.2018

Recenzia médii