CooBoo

O STRÁCAJÚCICH SA DIEVČATÁCH

Dievčatá sa strácajú neustále. Aj týmito slovami sa začína podcast s názvom Dievčatá, kde nás moderátor West McCray zoznamuje so Sadie, hlavnou devätnásťročnou hrdinkou knihy, ktorá zmizla bez jedinej stopy po tom, čo jej trinásťročnú sestru Mattie zneužili a zavraždili. Sadie je teda na ceste za pomstou, odhodlaná vinníkovi vrátiť oplátku - no ako všetci dobre vieme, veci nie sú jednoduché a všetko sa začína komplikovať. Miestami nahliadame do mysle hlavnej hrdinky, zlomenej, odvážnej a zároveň plnej hnevu, no vzápätí sa zoznamujeme s celým jej životom prostredníctvom podcastu, ktorý navštívia jej najbližší. Skončí sa niekedy chaos, ktorý sa začal po smrti mladšej sestry? Dolapí Sadie vinníka? A vráti sa vôbec domov? Courtney Summers nebolo pre mňa tak celkom neznáme meno. Vedel som, že je to autorka niekoľkých kníh, ktoré sa ihneď stali bestsellermi či získali niekoľko literárnych cien. Avšak u nás akoby si ju nikto nepovšimol, hoci sa na internete a na rôznych blogoch vravelo neustále. Keď táto autorka vydala svoj ďalší román s názvom Sadie, knižka s dievčaťom bez tváre na obálke urobila dieru do sveta. Behom pár dní sa stala bestsellerom, na sociálnych sieťach pribúdalo recenzií ako komárov počas letných nocí a autorka zaň dostávala (a ešte stále dostáva) jednu literárnu cenu za druhou, takže ako vám, aj mne tento "triler, ktorý si nesmiete nechať ujsť" rovnako ukradol pozornosť. Viete si teda predstaviť, aký som bol nadšený, že sa ku knihe môžem dostať v preklade a nevedel som sa dočkať, kým sa do nej začítam. Nuž, a tento strhujúci román som prečítal za necelé dva dni. Popravde, netuším ani kde začať. Táto kniha je taká navrstvená a plná nuáns, že by sa o každej dalo menovite rozprávať i celé hodiny. Začnem asi s tým, že málokedy ma o "kvalite" knihy presvedčia nálepky na obálke typu "bestseller" či "tá a onaká cena". Áno, má to niečo do seba, no názor si urobím sám - no tá veta, "bleskový bestseller" na tejto knihe je pravdivá do slova a do písmena. Neviem či existuje nejaký čitateľ, ktorému by si sa Sadie nepáčila. Bolo to také strhujúce, napínavé a zároveň citlivé čítanie, že si knižku nedokážete nezamilovať. Sadie je kniha s ťažkým príbehom. Nie je to vôbec jednoduché čítanie, je to vlastne skutočný príbeh a keď si uvedomím, že sa rovnaký odohráva na svete niekde tu a teraz, mrazí ma rovnako ako ma mrazilo pri čítaní. Sadie je ťažká hrdinka. Autorka ju vytvorila bravúrne, za poslednú dobu snáď najlepšie, čo sa týka postáv mladých dievčat. Veľmi sa mi páčilo, ako autorka mala v paži to, či si Sadie obľúbite alebo nie. Sadie v príbehu nie je na to, aby sa vám páčila alebo nepáčila, aby ste s ňou sympatizovali alebo nesympatizovali - je tam iba preto, aby ste si vypočuli jej príbeh. Občas sa to s ňou nedá vydržať, nedá, pretože ste v blízkosti jej myšlienok, poznačených smútkom, hnevom, pomstychtivosťou a ďalšími démonmi. Občas si vravíte, že hento nemusela urobiť, mohla ísť touto cestou. A občas sa na všetko vykydnete, pretože Sadie je sakra dobrá hrdinka. Myšlienky, správanie, to ako autorka narábala s rôznymi prostriedkami na to, aby nám ukázala, kým je toto dievča. Neviem slovami vyjadriť, aké je to celé...skvelé. A veľmi sa mi páči fakt, že autorka nikdy nepíše o jedných dievčatách, nezobrazuje iba Sadie - zobrazuje každé dievča na svete. Akoby Sadie bola synonymom pre slovo dievča. K príbehu sa staviam rovnako. Strhol ma už prvou vetou. Možno si to uvedomujete a možno nie, no triler patrí medzi žánre, ktoré nie sú pre každého. Dokáže ich dobre vytvoriť iba človek, ktorý je v tom naozaj dobrý a má na to filipa. Čo je to triler? Napätie? Suspenzia? Stačila jediná veta a celé vybudované napätie v knihe môže opadnúť a zničiť celkový dojem. To však nie je prípad tohto románu. Od Courtney som ešte nikdy nič nečítal, no už teraz sa držím názoru, že tá autorka vie, čo robí. Napätie, ktoré budovala po celý ten čas, ten znepokojujúci, ba ťaživý podtón, ktorý prúdi knihou Sadie ako nejaký spodný prúd - všetko to vybudovala priam majstrovským spôsobom. Kniha má veľmi osobitnú, akúsi odťažitú atmosféru - tou mi pripomenulo seriál Ostré predmety (spomínam seriál, nakoľko som knihu nečítal) či triler Stratené dievča. Myslím si, že ak sa vám páčili seriál i film či knihy, Sadie si zamilujete. Ja osobne zbožňujem trilery, no priveľa ich paradoxne nesledujem, nakoľko sa tento žáner skôr zameriava na dospeláckych protagonistov a mne tam vždy chýba tá citlivosť a vznetlivosť nejakého puberťáka. Chcem tým povedať, že Sadie bola knižkou ako ušitou pre mňa. Na jednej strane nervydrásajúci príbeh, na druhej strane citlivé, zraniteľné a zároveň krehké vnútro mladej hlavnej hrdinky. Hoci by som o knihe mohol písať ešte ďalšie siahodlhé články, celé to zhrniem do jednej vety: túto knihu si musíte prečítať. Garantujem vám, že v nej zanecháte svoje srdce. Sadie je mimoriadny príbeh; dokonca by som povedal, že na poli YA literatúry to je literárna udalosť roka.

Universe of Wonderful Books, 19.10.2019

Viac o knihe

Motýliky – Alice Osemanová

Alice Oseman

Prvá láska je vždy jeden z najkrajších pocitov. Človek sa z toho ide zblázniť – z tej neistoty, či náš objekt túžby city opätuje, z nevedomosti, ako to spracovať či prejaviť, z predstáv, ako by to mohlo vyzerať. Určite si to všetci pamätáte alebo to práve zažívate. Ten pocit je opojný. A presne o tom je komiks Motýliky od Alice Oseman. V prvom rade sa nesmierne teším, že sa aj také veľké vydavateľstvo, akým je Albatros a jeho značka CooBoo, pustilo do prekladania komiksov, čo na Slovensku doteraz veľmi chýbalo. Teší ma hneď niekoľko vecí – nie sú to superhrdinské príbehy najväčších komiksových domov sveta DC a Marvelu. Nechápte ma zle, superhrdinský komiks je fajn, ale často sa kvôli nemu zabúda na iné jeho formy a žánre. Komiks pre mladých dospelých je celkom samostatný svet. Po fenomenálnej Nimone tak máme možnosť ponoriť sa do príbehu, ktorý síce nemá nadprirodzené prvky, ale chladnými vás celkom iste nenechá. Alice Osemanová je síce mladučká, no etablovaná autorka young adult literatúry, jej kniha Solitaire vyšla u nás tiež a hlavní hrdinovia Motýlikov – Charlie a Nick – v nej vystupujú ako vedľajšie postavy. Ich príbeh však autorku natoľko zaujal, že sa rozhodla rozpovedať ho v paneloch a bublinách. Podľa vlastných slov ju pohltil. Kresbu aj scenár riešila Alice Osemanová sama. Motýliky majú vizuálnu štylizáciu, ktorá chytí za srdce. Kresba je veľmi zjednodušená a Alice sa určite značne inšpirovala mangou, no je výstižná, dobre čitateľná a obsahuje naozaj množstvo zábavných prvkov. Je jednoducho supercute. Panelovanie je nekomplikované, zvyčajne len pár jednoduchých okien na stránke, no nič tomu nechýba! Emócie, ktoré sa im odrážajú v tvárach, sú na nezaplatenie. Nie je to však len prvoplánový, pojašený láskový príbeh pre pubertiakov. Má presahy. Spoločenské, sociálne, psychologické. Šikana a obťažovanie, škatuľkovanie, strach z toho, čo si ostatní myslia, osamelosť, to všetko Motýliky riešia a k strednej škole to neodmysliteľne patrí, či už v Anglicku, Amerike, alebo na Slovensku. Autorka síce nepriniesla nič prevratné alebo nevídané, ale dejová linka funguje, motivácie a následky sú vykreslené výborne. Tento príbeh vás pohltí tiež. Pristane mu aj šat, do ktorého ho Albatros zaodelo. Mäkká väzba a drevitý papier tomu dodávajú správny feeling. Napriek tomu, že gray-scale komiksy veľmi neobľubujem, pri tomto voči tomu nemám žiadne výhrady. A preklad? Opäť výborná Ivana Cingelová, ktorá v YA prekladovej literatúre jednoducho hviezdi! Tým sa dostávame aj k prekladu názvu. Pôvodne ho Alice Osemanová nazvala Heartstopper, čo je v angličtine úžasne vystihujúci názov. Preklad Motýliky sa môže sprvu zdať veľmi invazívny, no po prečítaní mi iste dáte za pravdu, že je dokonalý. Pretože motýliky v bruchu poznáte na vlastnej koži a zaručene ich zažijete aj v záverečnej časti prvej zo série komiksov Motýliky. Tak už len dúfať, že čoskoro budú ďalšie!

Multiverzum, 6.10.2019

Viac o knihe

Sadie

Courtney Summers

Sadie má devätnásť a hoci to v živote nikdy nemala ľahké, našla si svoju cestu. Všetko, čo robila, bolo však pre mladšiu sestru Mattie, trinásťročnú puberťáčku možno až príliš naviazanú na matku, ktorá sa o nich v podstate nestarala. Ich život je však ako-tak normálny so všetkými nenormálymi problémami, ktorým musia čeliť. Až kým sa nestane tragédia – Mattie najskôr zmizne, aby ju neskôr našli zavraždenú a odhodenú ako odpadky. Sadie sa zrúti svet, o to viac, keď polícia nedokáže vypátrať Mattiinho vraha. Preto sa Sadie rozhodne zobrať veci do svojich rúk a vyberie sa na cestu s cieľom pomstiť sestrinu smrť. Do cesty sa jej postavia rôzni ľudia a rôzne prekážky, a nejako sa stane, že jej príbeh sa dostane až k reportérovi, ktorý sa rozhodne ju nájsť. Otázkou však ostáva, či ju dokáže nájsť a zachrániť skôr, ako navždy zmizne – podobne ako jej matka a neskôr aj sestra. Príbeh Sadie a jej rodiny je smutný a nie je jednoduché o ňom čítať. O to viac, že autorka sa nesnažila nijako ho romantizovať. Všetky okolnosti, ktoré viedli Sadie k úteku, sa rozhodla odhaľovať postupne a dokonca dvomi rôznymi spôsobmi. Jedna časť knihy je vyrozprávaná prostredníctvom reportáže vysielanej v rádiu a tá druhá očami samotnej Sadie – pričom tieto dve línie sa akoby neustále prepletali, no nikdy sa úplne nespoja, nakoľko Sadie mi svoj príbeh rozpráva v inom čase, než v ktorom vznikla rádiová relácia inšpirovaná jej životom a neskorším zmiznutím. O to reálnejšie tento príbeh potom pôsobí, nakoľko keď sa niečo spája s reportážou a pátraním po informáciách, pôsobí to o to uveriteľnejšie. Čiže autorke tlieskam za zvolenú formu. Tiež za to, akým spôsobom tento príbeh dala dokopy. Pretože ho vystavala ako mozaiku. Viem, že toto tvrdím o mnohých knihách, avšak o tomto to platí dvojnásobne. Pretože samotná Sadie bola vlastne výsledkom tejto mozaiky, produkt cynického života a ľudí, ktorí boli príliš zbabelí alebo len príliš zabratí do vlastného život na to, aby ponúkli pomoc dievčaťu, ktoré ju skutočne potrebovalo. Sadiinými očami som sledovala, ako sa stretávala s ľuďmi, ktorí sa jej vysmievali, bočili od nej a ktorí ju bez najmenších výčitiek svedomia poslali na nebezpečnú cestu. Prečo? Pretože to bolo jednoduchšie ako čeliť svojim vlastným démonom. Pričom nemali výčitky svedomia a nikdy neprejavili žiadnu ľútosť alebo snáď obavu, či ich konanie nebude mať nejaké negatívne následky. Až kým nepríde jeden reportér a nespýta sa ich, prečo konali práve tak, ako konali. Lenže keď sa v skutočnom živote niečo podobné stane, nepríde k našim dverám zvedavý reportér a neprinúti nás prehodnotiť naše rozhodnutia a činy a to, aký majú dopad na ostatných v našom okolí. Týmto otravným reportérom by malo byť naše vlastné svedomie. To by nám malo povedať, že nie je správne vyhodiť zúfalé dievča hľadajúce pravdu. Že by sme ho nemali poslať do noci a do náručia človeka, o ktorom vieme, že je to násilník. A keď sa nám už nepodarí ju zadržať, mali by sme jej niekoho aspoň poslať na pomoc. A o tom tento príbeh je. O tom, akí sme vo svojej snahe nevyrábať si ďalšie problémy vlastne cynickí voči svojmu okoliu. Ako robíme rozhodnutia bez toho, aby sme si premysleli dôsledky a ako nič neľutujeme, až kým nie je neskoro a niekto nás k tomu neprinúti. Príbeh Sadie je vďaka tomu nielen reálny a smutný, ale hlavne surový. Nie je to pekné alebo oddychové čítanie. Je to záznam života a toho, čo sa deje v našom okolí a pred čím tak vytrvalo zatvárame oči, pretože je to jednoduchšie. A Sadie je zosobnením toho, čo je výsledkom tohto konania – osamelé a zničené dievča, ktoré tak zúfalo potrebuje pomoc, no nikto nie je ochotný jej ju poskytnúť. Pretože je skrátka jednoduchšie odvrátiť sa, odohnať od seba potenciálny problém, a potom sa tváriť prekvapene, keď zistíme, že to, čo sme urobili, nebolo správne. Čítanie príbehu Sadie bolo akoby ma niekto prinútil analyzovať moje vlastné konanie a premýšľať, či vďaka niektorému rozhodnutiu neostala niekde vonku stratená moja vlastná Sadie. Čítať jej príbeh bolo surové a dychberúce, niekedy sa mi z toho zdvíhal žalúdok, no napriek tomu nemôžem povedať, že by som ľutovala čas obetovaný tejto knihe. Pretože takýchto úprimných a surových príbehov by sme mali čítať oveľa viac – aby nám otvorili oči a pomohli nám uvedomiť si, že každá naša voľba má dôsledky, a tie málokedy zasiahnu len nás.

Lili-darknight.blogspot.cz, 2.10.2019

Viac o knihe

RECENZIA: Zasnený Neznámy

Laini Taylor

Na túto knihu som sa veľmi dlho tešila a to len z toho dôvodu, že som na ňu videla kopu pozitívnych recenzií a jednoducho ma zaujímala, aj keď som poriadne nevedela o čom vlastne je. Keby som však vedela, aký poklad ukrýva, nevydržala by som na ňu tak dlho čakať. Tento príbeh ma chytil za srdce hneď od prvých stránok. Má úžasnú magickú atmosféru, ktorá pripomína rozprávku alebo nejakú legendu. Kto ma pozná, tak vie, že milujem mytológiu a staré príbehy, ktoré prežívajú celé storočia. A táto kniha toho bola plná. Hlavná postava Lazlo je priam posadnutý legendami a starými príbehmi o meste, ktoré je už takmer dvesto rokov stratené. Kým ostatní ho považujú za niečo, čo už nestojí za zmienku, Lazlo pátra po každej jednej informácií, ktorá je o ňom dostupná a sám si tak vytvára zbierku príbehov o tomto meste. Z jeho opisov pôsobilo naozaj čarovne, plné farieb, vôní a bohatstva, naozaj ako vystrihnuté z rozprávky. Celkovo prostredie v tejto knihe je veľmi zaujímavé, pôsobilo na mňa tak orientálne a exoticky. Jediné, čo mi v knihe chýbalo, bola mapka. V príbehu sa vyskytovalo celkom dosť miest a kráľovstiev so zložitými menami a bola by som rada, keby som to mala na papieri pred sebou. Potom sa však pozornosť zameriavala hlavne na jedno miesto, mesto Nárek a to už som si vedela predstaviť dokonale. Vďaka autorkiným krásnym precíznym opisom som mala pocit, že som sa ocitla priamo tam v kamenných uličkách opradených tajomstvami. ... A práve autorkin štýl písania je to, čo robí túto knihu takou výnimočnou. Nádherne narába s jazykom (tu treba pochváliť aj prekladateľku, ktorá to zvládla bravúrne), občas som mala pocit, akoby som čítala poéziu v próze. Celé to pôsobilo tak rozprávkovo, záhadne a magicky, čo ma od prvej strany totálne opantalo. Výstavba príbehu bola kvôli takémuto spracovaniu síce pomalšia, ale podľa mňa mu to skôr prospelo než ublížilo. Síce nebol nabitý akciou na každej stránke, no to by do tohto príbehu ani nepasovalo. Samozrejme, že sa dočkáme aj nejakého napätia a akcie, no v umiernenej forme. Celý príbeh plynie v takom pokojnom tempe a veľmi sa mi páčilo postupné odhaľovanie tajomstiev, ktoré niekedy boli úplne šokujúce no podané s takou ľahkosťou, že som si ani nevšimla že sa blížia. To udržiavalo aj napätie, ktoré každou kapitolou rástlo a nebolo isté, kedy napokon prepukne. Ďalšia vec, ktorú musím vypichnúť a pochváliť, je veľmi príjemná a zaujímavá hlavná postava. Myslím, že každý sa už stretol s otravnými hlavnými hrdinkami a hrdinami, ktorí si mysleli, že svet sa točí len okolo nich a ktorí neboli vôbec sympatickí. Lazlo je úplne iná kategória. Hneď od začiatku bol veľmi príjemný a zaujímavý, zaujímali ma jeho myšlienky a prežívanie. Jeho bujná fantázia a zápal pre svoje sny boli veľmi sympatické a bola som neustále zvedavá, čo sa z neho vykľuje. ... Prejavil sa tu aj výrazný vývoj postavy, čo ma potešilo a Lazlova osobnosť tak nadobudla druhý rozmer. Najprv ho všetci opisovali ako čudného, tichého a v podstate vyvrheľa. Jeho pokoru a obetavosť mnohí považovali za slabosť (hlavne Nero, ktorý bol tiež zaujímavou postavou, akoby takým protikladom k Lazlovi). Akonáhle však Lazlo dostal možnosť prejaviť sa a ocitol sa v spoločnosti, ktorá bola ochotná ho počúvať, stal sa z neho veľmi príjemný spoločník, zabávač a vtipkár. Najviditeľnejšie to bolo v prítomnosti Ruzu, jedného s jeho nových priateľov. Spolu boli super dvojka, ich poznámky a podpichovanie ma často rozosmialo a úprimne som bola rada, že Lazlo získal dobrého priateľa, ktorý ho dokázal oceniť. Tak veľmi som si Lazla ako postavu a rozprávača obľúbila, že som si zo začiatku nevedela zvyknúť úseky, kedy bola hlavnou rozprávačkou Sarai. Tá bola najprv opradená istým tajomstvom a nebolo hneď jasné o koho ide a akú úlohu v príbehu zohrá. Vtedy som sa vždy tešila, keď sa slova ujal Lazlo, no veľmi rýchlo som si obľúbila aj ju a pochopila som, že bez nej by sme neboli schopní všetko správne pochopiť. Ponúkla nám iný uhol pohľadu na vec a čitateľovi sa tak naskytla možnosť utvoriť si vlastný názor a vybrať si stranu. Keďže som si obidvoch tak veľmi obľúbila, je asi jasné, že som bola veľmi nadšená aj z ich interakcie a z toho, keď sa ich pohľady spojili. Nejdem prezrádzať aký presne vzťah medzi sebou majú, pretože je to veľmi zaujímavé, ale aj ten bol vykreslený veľmi pekne a postupne, čo som si nesmierne užívala. Aby som to zhrnula, Zasnený Neznámy je veľmi originálna a čarovná fantasy kniha, ktorá svojou magickosťou a tajomnosťou dokáže zaujať každého s otvorenou mysľou a schopnosťou snívať. Učarujú vám nádherné opisy, zaujímavé prostredie, premyslená zápletka a nesmierne príjemné postavy. Za mňa je to jedna z najlepších kníh, ktorú som tento rok mala možnosť prečítať a už sa neskutočne teším na pokračovanie!

strana36.blogspot.cz, 19.9.2019

Viac o knihe

Len vytrvať >Moje skutočné meno je Hanna

Tara Lynn Masih

Nikdy ma neprestanú udivovať knihy z obdobia druhej svetovej vojny a ich schopnosť vyvolať vo mne neskutočný obdiv ku všetkým ľuďom, ktorí v sebe našli dostatok odvahy postaviť sa na odpor, alebo sa aspoň dostať niekde do bezpečia a prečkať temné roky. Kto si tento debut neprečíta, nepochopí, avšak autorka doň votkala toľko neobyčajných emócií, vďaka ktorým mi neraz po tele behali zimomriavky a oči mi slzili viac ako pri krájaní cibule na obed. / Writing Je obtiažne vyjadriť sa k autorkinmu štýlu písania, keď prevažnú väčšinu čítania som mala husiu kožu. Jednotlivé opisy boli podané tak dôveryhodne, až som mala nejedenkrát pocit, že som v jednej miestnosti s hrdinkou. Čítanie sa tak stalo jedinečným zážitkom. Presne. JEDINEČNÁ. To je to slovo, ktoré som hľadala. Moje skutočné meno je Hana je JEDINEČNÉ dielo a ak vás nedostane samotný dej, tak poznámka autorky na konci diela rozhodne. Veľmi sa mi páčil spôsob, akým Tara vykresľovala jednotlivé zvyklosti, pretože aj vďaka tomu som sa cítila, hoci len ako laik, o niečo bližšie k postavám. Niektoré slová som si dokonca pozapisovala na oddelený papier, aby som na ne nezabudla. Aj na tomto som videla, ako si Tara dala záležať na svojom príbehu. Spravila si poctivý výskum. Moje hodnotenie: 5/5* / Characters Hlavnou hrdinkou príbehu ja Hana Slivková, pri ktorej sa autorka nechala inšpirovať skutočnou osobou Esther Stermerovou, ktorej sa podarilo prežiť holokaust podobne, ako sa to v diele podarilo Hanne. Neraz som počas čítania zabúdala, koľko rokov skutočnosti Hanna mala, pretože jej vyspelosť bola na úrovni niektorých dospelých. Keď bolo potrebné, bola odhodlaná vystaviť sa nebezpečenstvu, len aby pomohla ostatným. Bolo to však viac ako pochopiteľné, keďže situácia, v ktorej sa so svojou rodinou ocitli si žiadala iný prístup a zmýšľanie. Aj napriek tomu sa v nej našlo svetlo a nádej, nech sa nachádzala v akejkoľvek temnote. A to doslova. Hoci bol Hanin príbeh plný prekážok a surového násilia páchaného počas 2. sv. vojny na židoch, aj tak som v ňom našla silnú mladú ženu, ktorá sa nevzdala a vydržala všetky nástrahy. Nebola na to totiž sama. Mala rodinu. Autorka sa opäť raz rozhodla pridŕžať skutočnosti, naštudovala si život Esther Stermerovej a spoločne s ňou opísala aj iné rodiny, ktoré sa kvôli Hitlerovi ocitli v ohrození života. Moje hodnotenie: 5/5* / Plot Väčšina príbehov z 2. sv. vojny zachytáva osudy židov, ktorí boli odvedení do koncentračných táborov alebo ako sa snažili ujsť z Nemecka, avšak v tomto diele sa Tara zamerala na židov žijúcich na Ukrajine. Už len to samo o sebe bolo niečo nové, a keď sa to spojilo s jej majstrovským opisom prostredia a pomalého usádzania Nemcov... Už len tá predstava bezmocnosti mi vohnala slzy do očí. Je zarážajúce, ako autenticky toto dielo vyznelo a ako nadčasovo v niektorých veciach pôsobilo. Postupne, keď Hanna sledovala Nemcov, ktorí sa snažili poštvať Ukrajincov proti židom, sa veľmi nelíšilo od dnešných extrémistov. Aj tí si za svoje obete vyberajú menšiny, či už sexuálne orientované alebo iné. Píšu a šíria o nich klmastvá a "mýty", ktoré sa niekedy ani len nezakladajú na jednom reálnom prípade. Bohužiaľ, my, ľudia, máme v povahe zavrieť oči pred pravdou a nechať sa unášať prúdom, čo v konečnom dôsledku znamená uveriť klamstvu. Rovnako, ako to bolo v tomto príbehu, kedy sa z priateľov behom chvíle stali ONI a MY. Pri čítaní o živote v lese, či už v opustenej chate alebo v jaskyni, som zopárkrát hľadala sánku nižšie ako obvykle, pretože surovosť a realita toho všetkého mi stískali srdce. Áno, možno to bol vymyslený príbeh, ktorý radíme medzi fikciu, avšak mal reálny podklad. Ba čo viac, súdiac podľa iných diel, ktoré som prečítala, si dovolím tvrdiť, že autorka sa čitateľov rozhodla v mnohom šetriť. Preto skláňam klobúk pred jej schopnosťou používať slová, pretože okrem beznádeje, strachu a odporu som pri čítaní cítila nehynúcu vieru a nádej. Či v šťastie alebo v spravodlivosť, neviem, no aj tak to bol nezabudnuteľný pocit, za ktorý vďačím práve tomuto dielu. Moje hodnotenie: 5/5*

Perlasworldofstories.blog.cz, 15.9.2019

Viac o knihe

O BEZMENNOM MESTE, SNÍVAČOVI A BOHYNI

Laini Taylor

Lazlo Neznámy vyrastal v knižnici. Obklopený príbehmi a históriou, Lazlo, sirota a knihovník, odjakživa sníval o mýtickom meste, ktorému bolo odobrané meno. Ľudia ho pomenovali Nárek a príbehy ho opisujú ako snové mesto, plné bohov a bohýň, s modrými pokožkami a špeciálnymi darmi. Avšak po masakre, kedy Bohobijca neľútostne zbavil svet bohov, už Nárek nie je taký, aký býval kedysi. Lazlo nečakane dostane príležitosť toto "stratené" mesto preskúmať, a keď tam príde, zistí, že nie všetko, čo sa o meste vraví, je pravda. Nárek totižto ukrýva modré deti, božských bastardov, ktorí sú rovnako mocní ako ich predkovia. A medzi nimi je aj dievča, ktoré každú noc rozosieva sny a nočné mory, dievča, s ktorým sa Lazlo jedného dňa stretne. Laini Taylor pre mňa nie je žiadnym novým menom. Je to vlastne jedna z mojich úplne najobľúbenejších spisovateliek. Prvý raz mi učarovala svojou sériou Dcéra dymu a kosti (a áno, hanba mi, že som ešte stále nečítal trojku), no a po dlhšej odmlke sa znovu vrátila na knižný trh a jej najnovšia séria si ihneď dobila srdcia čitateľov, knižné rebríčky a literárne ocenenia. Na Zasneného neznámeho som sa nevedel dočkať od prvého momentu, kedy autorka zverejnila na Goodreads nemenovanú pripravovanú knihu s pár odrážkami, o čom asi bude. Už z tých pár odrážok mi bolo jasné, že to bude veľkolepé snové dielo, rovnako krásne ako Dcéra. No hoci kniha bola vo svete už nejaký čas, ja som trpezlivo čakal na preklad - pretože čítať Laini Taylorovú v slovenskom jazyku, to je zážitok! Nuž, a nemýlil som sa. Laini Taylorová to znovu tromfla. Začnem asi mojimi prvými dojmami, keď som sa do knihy začítal. Prológ mi ihneď vyrazil dych, cítil som sa akoby som navštívil krásny, takmer zabudnutý domov, v ktorom som kedysi žil. Cítil som, ako sa ku mne Laini spoza svojho úžasného jazyka naťahuje a rovno ma hádže do deja. Musím však byť úprimný a spomenúť, že pri čítaní prvých kapitol som bol mierne skeptický. Áno, bola to Laini, ktorá mala svoje kvality už len tým, že tú vetu písala ona. Lenže ten príbeh akoby nebol...to, čo som očakával? Neviem presne povedať, čím to bolo, viem len opísať ten pocit. Na začiatku som bol mierne rozochvený, pravdupovediac som sa obával, že knihu som si v mojej mysli predstavoval vždy ako dokonalé dielo s tým a takým príbehom a ono to bolo úplne iné, než som predpokladal. Našťastie mi však po tých pár stranách Laini pretrela zrak, vyfackala mi ksicht a priviedla ma znovu k zmyslom. A ja som sa nestačil diviť. Pri čítaní Zasneného Neznámeho som sa cítil ako Alica v Krajine zázrakov, alebo skôr čitateľ v meste Nárek, ktorý objavuje jeho skryté kúty a večnú krásu. Neviem ani slovami opísať, ako veľmi sa mi táto kniha dostala pod kožu. Nie je to kniha, ktorá s vami ihneď klikne - áno, zaujme od začiatku, no postupom času sa vám viac a viac dostáva do hlavy. Do srdca. Tá kniha je ako človek, ktorého milujete viac zakaždým, čo ho väčšmi spoznáte. Spisovateľka prináša epický fantasy príbeh, na ktorý nemá žiaden YA knižný hit. Je to príbeh o vojne medzi bohmi a ľuďmi, o jej dôsledkoch a katastrofách, ktoré spôsobila a ešte len spôsobí. Je to príbeh o nepochopených deťoch a sirotách, je to o smútku, o šťastí, o láske a o strate. A taktiež o hneve. O veľa, veľa hneve. O hneve, ktorý má podobu pomsty, o hneve, ktorý má podobu predsudkov. Je snový, magický a nebezpečne prekrásny. Svet má mnoho limitov, ale Laini Taylor nepozná ani jeden z nich. Láme ich, pretáča, vytvára z nich čosi očarujúce. S rukou na srdci môžem povedať, že kniha Zasnený neznámy je jednoducho ľúbezné čítanie. A na všetko sa dívame očami komplexnými charaktermi postáv, pre ktoré by ste zašli na koniec sveta. Lazlo je človek, ktorého by každý chcel mať za priateľa. Myslím, že sa v ňom nájde každý, čo miluje knihy, fantáziu, sny a príbehy. Je to romantik, ktorého máme každý v sebe a vidieť ho ako hrdinu v tomto akčnom epickom príbehu je hotový pôžitok. Žiadni hrdinovia, žiadni zlosynovia, žiadni záchrancovia a žiadni králi. Žiadne nafúkané hrdinky, iba ľudia. Sarai, božský bastard, ma očarila. V prvej chvíli ma očarila svojim darom, no stále bola tajomná, všetko ukrývala vo svojom vnútri. Ako plynie kniha, Sarai spoznávame a vidíme, ako sa vyvíja a je to snáď tá najlepšia hrdinka z ya fantasy príbehov za posledné roky. Určite vám je jasné, že táto kniha prekypuje prvkami, ktoré by stáli za zmienenie. No hoci vymenovať všetky by bolo zbytočné, musím spomenúť jeden, ktorý mi bil do očí počas čítania celej knihy: a je ním ľudskosť. Autorka nezobrazuje vojnu ako akčnú udalosť, pri ktorej sa zabíja a skrýva, ale ako konflikt medzi ľuďmi. Ako hnev a nepochopenie. To, ako vedela zakomponovať problematiky, názory a pohľady na reálny svet a dnešnú dobu do príbehu o snívačovi a bohyni, ktorí šli kupovať mesiac, mi vyrazilo dych. Nehovoriac o tom, koľko krát sa mi stalo, že som si odsek či niektoré vety musel prečítať hneď pár krát za sebou, pretože boli tak geniálne napísané Hoci som pri začiatku knihy trošku omieľal, Laini Taylor mi znovu dokázala, že je brilantnou a zavše nadanou spisovateľkou, pri ktorej môžem byť iba vďační, že ju môžem čítať. V Zasnenom Neznámom nedokazuje iba svoje kvality - krásny štýl rozprávania, sympatické postavy, komplexný a hutný dej a divokosť jej snovej fantázie -, ale dokonca latku znovu nastavuje na vyšší stupienok. Ja túto recenziu zakončím iba tým, že sa neviem dočkať na dvojku, ktorá je zároveň aj ukončením celej tejto série. Dúfam, že s ňou vydavateľstvo príde už čoskoro, pretože Zasnený Neznámy bolo úžasné čítanie - a navyše preložené úplne skvostne!

Universe of Wonderful Books, 11.9.2019

Viac o knihe

Francesca Zappia - Eliza a more príšer

Francesca Zappia

Túto knižku som prvýkrát prečítala v roku 2017, keď vyšla v origináli. Už vtedy sa mi fakt páčila - som predsa nejaká fanúšička - a tak som sa tešila na tohtoročný re-reading v slovenčine. Na druhýkrát vo mne príbeh neočakávane zarezonoval úplne novým spôsobom a knihu skrátka milujem. Online sa Eliza Mirková stáva neohrozenou LadyConstellation - záhadnou autorkou populárneho webkomiksu More príšer. Offline je iba dievčaťom, ktoré sa snaží bez kamarátov prežiť strednú školu a ktoré má nezdravý prístup asi ku všetkému. Veci sa v jej živote zmenia k lepšiemu, keď do jej školy prestúpi nový chalan. Zhodou náhod je nielen fanúšikom, ale tiež jedným z najznámejších autorov fanfiction k Moru príšer. Elizu však čaká skutočne náročný rok... Eliza a more príšer je ideálne čítanie pre všetky tvorivé duše, introvertov a oddaných fanúšikov. Hlavná hrdinka Eliza totiž spĺňa všetky tri kritéria. Presne vie, aké je to stratiť sa vo vymyslenom svete, aké je to ťahať za nitky vo vlastnom príbehu, aký môže byť fandom úžasný i toxický zároveň... Aj aký ťažký môže byť niekedy prechod do "skutočného" sveta. A že tá hranica vlastne nie je až taká jednoznačná. Autorka naozaj autenticky pracuje s myšlienkou online života, zachytáva všetky stránky fandomu a prostredníctvom Elizinho komiksu šíri lásku a nadšenie z tvorby a kreatívneho procesu medzi svojich čitateľov. Ak teda niekde narazíte na tvrdenie, že je táto kniha ako milostný list pre fandom, buďte si istí, že je to pravda. Eliza je zároveň ťažký introvert a škola je pre ňu utrpením o to viac, že má duševné problémy. Neviem, či ju budete mať radi (ja áno), no jej charakter je vykreslený naozaj detailne a sledovať jej cestu i myšlienkové pochody je podľa mňa naozaj fascinujúce. Eliza a more príšer je ideálne čítanie pre ľudí, ktorí očakávajú od contemporary aj iné veci ako romantiku. Hoci tu máme veľmi milý, pozvoľne rozvíjajúci sa vzťah, vo veľkej miere sa kniha venuje práve duševnému zdraviu tínedžerov či konfliktom v rodine. Oceňujem, že autorka neodsunula na bočnú koľaj Eliziných rodičov (ktorí to myslia dobre, lenže Elizine hodnoty a záujmy vôbec nechápu) či mladších bratov - pôsobia skutočne a sú naozaj súčasťou deja. Navyše Francesca so všetkými témami pracuje veľmi citlivo a realisticky. Ide skrátka o premyslený, plnohodnotný príbeh zo života, ktorý si užijete a ešte si z neho môžete niečo odniesť. Eliza a more príšer je ideálne čítanie pre všetkých. Možno sa vám bude zdať tempo pomalšie, no vďaka autorkinmu jednoduchému štýlu písania vám bude dej určite ubiehať. Nechýbajú ani ozvláštnenia v podobe vierohodných ukážok z chatov postáv, z Elizinho komiksu či jeho prepisu. Možno si ho zúfalo zamilujete (ako ja) a možno nie - určite ním však nebudete zbytočne zahltení. Eliza a more príšer je ten typ knihy, ktorý by ste si mali prečítať buď preto, že proste chápete a v mnohom sa nájdete, alebo preto, že dostanete skvele spracovaný náhľad do života niekoho diametrálne odlišného a vďaka tomu aspoň trochu pochopíte. Odo mňa Eliza dostáva zamilovaných 5* a odhodlané odporúčanie.

The Bookland, 21.8.2019

Viac o knihe

Horúci a vášnivý nástup novej trilógie

Estelle Maskame

CooBoo nemohlo prísť s trilógiou DIMILY (skratka vytvorená z písmen anglického názvu) v lepšom čase. Je ako stvorená na tieto teplé dni, kedy človek veľmi rád vypne a uloží sa kamsi do tieňa s dobrou knihou. Atmosféru zvyšuje aj prostredie slnečnej Kalifornie a horúce vášne, ktoré zmietajú hrdinami tejto oceňovanej série. Kiná nedávno s úspechom atakovalo filmové spracovanie Bozku (After), a cieľová skupina daného žánru je očividne hladná po ďalších emočne nabitých príbehoch. Romány Estelle Maskame sú tými pravými, ktoré dokážu čitateľa priklincovať a pohltiť až do samého záveru, vyvolávajúceho túžbu po pokračovaní. Kniha Vieš, že ťa milujem? vám totiž nedovolí nudiť sa, a napriek tomu, že ide v podstate o ľúbostný príbeh, spracúva viacero aktuálnych problémov. Obálka knihy pôsobí ako obal DVD, čo však nevadí ani to nie je celkom mimo. Text je totiž dynamický a odvíja sa rýchlo ako prestrihy na filmovom plátne. Postavy si vás okamžite získajú, a to aj napriek tomu, že nemusia hneď na prvý pohľad vyzerať sympaticky. To sa týka hlavne Tylera. Spočiatku sa zdá, že pôjde o typické klišé o rozmaznanom, večierkami a dievčatami zhýčkanom mladíkovi, no postupne odhaľuje svoje skryté stránky, vďaka čomu sa z neho stane hrdina, ako sa patrí. Jeho vzťah s Eden je prakticky už vopred poznamenaný nechuťou, keďže ich rodičia (Edenin otec a Tylerova matka) sa vzali a odrazu z nich má byť veľká (milujúca?) rodina. Eden však spoznáva nových súrodencov až po troch rokoch, počas ktorých si vytvorila o nových bratov rôzne obrazy. Tylerovo sebavedomie ju neskutočne irituje, ale nemá šancu vyhnúť sa mu. Aj preto s ním trávi čoraz viac času a hoci si je vedomá nebezpečenstva jeho príťažlivosti, nemá dosť síl odolať zakázanej vášni... Vzorec trochu neistého dievčaťa a zlého chlapca očividne stále funguje aj po "iks" spracovaniach. Estelle Maskame sa ho však podarilo ustáliť v dobre napísanom príbehu, ktorý vzbudí vašu zvedavosť. Najviac práce si autorka dala s hlavnými hrdinami, ostatní sa v deji ukazujú jednoducho ako mladší bratia, vymetačky večierkov alebo nevšímaví rodičia. Čo sa mi celkom nepáčilo, je myšlienka, že silná láska dievčaťa dokáže pomôcť chlapcovi prekonať problém s drogami. Kiežby to bolo také prosté! K tomuto žánru sa však ľahšia cesta hodí, a ak to vyburcuje u čitateliek ochotu pomáhať zblúdeným dušiam, nech je tak! Vieš, že ťa milujem? je letná oddychovka cieliaca na témy blízke mladým ľuďom. Využíva pritom zaužívané námety a cestičky, no vďaka rozprávačskému talentu si vás dokáže získať. A to hlavne ak máte vek na hranici dospelosti, kedy sú emócie vybičované na maximum. V tejto knihe ich totiž nájdete neúrekom.

marekzakopcan.sk, 10.6.2019

Viac o knihe

Alice Broadwayová: Iskra

Alice Broadway

Iskra [ z anglického originálu Spark], pokračovanie megahitu Tinta od Alice Broadwayovej, je mimoriadne príjemným prekvapením. Po skončení prvej etapy príbehu sa hlavná hrdinka Leora dozvedá, že je polovičná Neoznačená, čo jej v spoločenstve Označencov narobí nemalé problémy. Okrem toho, že sa na ňu susedia a známi dívajú ako na cudzinku, starosta Longsign má pre ňu návrh, ktorý vo svojej zúfalej situácií nemôže odmietnuť. Týmto návrhom je odísť do Featherstonu, kde bude robiť špiónku. Featherstone je kolónia, v ktorej žijú Neoznačenci, a okolo ktorej bol kedysi dávno postavený múr, ktorý mal Označencov brániť pred ich neoznačenými susedmi. Leora túto ponuku zo začiatku odmietne, ale argument, že by mohla zistiť informácie o svojej biologickej matke, ju dostatočne presvedčí o tom, že sa ta musí vydať. Keď dorazí do Featherstonu, rýchlo si privykne na nevôľu, ktorú k nej obyvatelia prechovávajú a dozvie sa veľmi veľa o svojej matke, ocovi a ostatných príbuzných. Nakoniec sa musí Leora rozhodnúť, na ktorej strane barikády bude stáť. Pripojí sa ku Označencom, medzi ktorými sa narodila, alebo sa zastane Neoznačecov, ku ktorým patrí. Rád by som sa vyvaroval chronickému porovnávaniu s jednotkou, avšak bez toho to nepôjde. Iskra má oproti jednotke oveľa lepší príbeh, a to na plnej čiare. Gradácia je úplne bezchybná, napätie sa dá doslova krájať, o nečakané zvraty nie je núdza... prekvapivých prvkov je tu teda veľmi veľa, čo ma nesmierne potešilo. Ale! Vždy tu nejaké ale musí byť, bez toho to jednoducho nefunguje. Tým ale je zhruba prvých päťdesiat strán, ktoré mali podľa mňa patriť stále do Tinty, keďže sa venujú tomu istému. Jednoducho detailne rozoberajú záverečný ceremoniál, vďaka ktorému sa prišlo na to, že Leora je polovičná Neoznačená. Týmto je kniha na moje pomery dosť krátka a mohlo by sa z jej potenciálu vyťažiť oveľa viac. Z nasledujúcich kapitol je ale priam cítiť napätie, keďže Leora robí špióna pre starostu. Veľmi sa mi páčila rozličnosť týchto dvoch kultúr, ktoré sú neuveriteľne odlišné a predsa majú spoločný vznik a príbehy. Ďalším mínusom, ktorý oberá príbeh o dostatočnú noblesu, je Leora sama. Keďže je veľmi ľahké presvedčiť ju o vlastnej pravde, dobre sa ňou manipuluje, čo využívajú skoro všetci. Navyše je priveľmi nechápavá, keď vy už tušíte, čo sa deje, ona nemá o tom ani potuchy a s pokojným svedomím si vkráča priamo do jamy levovej, čo ma nesmierne iritovalo. Ak ide autorke o to, aby vykreslila postavu, ktorá si musí prejsť zrodom, nejakou osobnou premenou, aby svet videla inak, potom jej tento zámer pomerne vychádza. V opačnom prípade stojí na zamyslenie jej vykreslenie dievčaťa, ktoré možno zmení svet a doterajší rád v ňom. V takejto podobe je jednoducho stereotypné, šablónovité, YA literatúra má potenciál, aby svoje hlavné hrdinky s niečím ozvláštnila. Prečo ním teda mrhať? Musím však pochváliť štýl písania, ktorý bol neuveriteľne ladný a kvôli tomu som si čítanie veľmi užil. Stránky opäť odsýpali. Dej si pokojne plynul, text sa menil pred očami na živé výjavy z jednotlivých scén. Kvalita sa tomuto dielu zaprieť teda nedá. Po všeobecnej úvahe knihe dávam 95 percent, keďže to bolo rapídne zlepšenie sa oproti jednotke. Tejto série by ste teda mali dať šancu a prečítať si ju. Keď by sa aj stalo, že vám hlavná hrdinka nesadne, nič to, Alice vám ponúkne oveľa viac zaujímavých vecí, ktoré stoja za vašu pozornosť!

Fantasy-svet.sk, 4.6.2019

Viac o knihe

Noelle Stevenson ~ Nimona

ND Stevenson

Komiky sú hlavne v zahraničí veľmi obľúbené. Či už si zobereme taký Marvel, ktorý je hitom asi všade, alebo iné komiksy ako je Lucifer, Arrow a tak ďalej. A o to viac sa teším, že nielen v zahraničí, sa čoraz viac do popredia dostávajú komiksy aj pre teenegerov. Nejedná sa len o komiksy na doplnenie deju ako je napr. Iko, ktorá dopĺňa Mesačné kroniky, alebo samostatný komiksový príbeh ako je Nimona. "Nie som dieťa. SOM ŽRALOK!" Nimona je komiksový príbeh, ktorý nie je taký ako by ste očakávali. Nimona nie je hrdinka, je to iba obyčajné dievča, je dokonca tvaromenička, čo samo o sebe je veľmi vzácne. Tvaromeniči by sa zišli na obidvoch stranách - či už na tej "dobrej" alebo "zlej". A Nimona sa rozhodne pomôcť lordovi Ballister-ovi Blackheart-ovi. Takže, dá sa povedať, že tento príbeh o Nimone nie je taký ako čakáte. Nimona bola skvelá hlavná hrdinka, o ktorej by som si mohla čítať ako dlho by som chcela a nikdy by ma neprestala nudiť. Nimona bola skvelá, vtipná, nebojácna a rozhodne nebola nejaké typické dievča, ktoré má dokonalú postavu a potrebuje neustále zachrániť. Nimona bola pravý opak - väčšinou ona bola tá, čo stála na opačnej strane a proti ktorej potreboval svet zachrániť. Komiksy majú hneď niekoľko výhod. Nielenže sa čítajú veľmi rýchlo, väčšinou sú veľmi výstižné bez zbytočných dlhých opisov. A nielenže je komiks rýchlo čitateľný a býva kratší ako obyčajná knižka, okrem iného je tento aj veľmi dobre spracovaný a nedokážete sa od neho odtrhnúť. Ja sama som sa do knihy pustila a nemohla som prestať s čítaním až dokým som ju neprečítala. Ilustrácie, ktoré sprevádzajú tento komiks sú tiež veľmi podarené, originálne a nie sú to obyčajné otrepané ilustrácie. Sú veľmi originálne a naozaj skvele dopĺňali celý príbeh. Takisto, preklad od Ivky Cingelovej bol skvelý, čítalo sa to jedna radosť a naozaj veľmi dobre vystihla jazyk teenegerky a takisto sa to aj práve vďaka tomu veľmi dobre čítalo. Ďaľším veľkým plusom je, že sa vydavateľstvo Cooboo rozhodlo pre hardback. Nimona sa o to lepšie čítali, žiadne strany pri čítaní nevypadávali a ani sa nepoškodila väzzbe alebo bok knihy, ako to niekedy býva pri menej kvalitných komiksoch. Aby som to zhrnula, Nimona je komiks, ktorý stojí naozaj za prečítanie. Nielenže je to naozaj veľmi dobrý príbeh, obsahuje aj kopu zaujímavých myšlienok, a určite sa niekedy v budúcnosti k tomuto komiksu plánujem vrátiť. A rozhodne som zvedavá na ďalšie knihy od tejto autorky -ak budú tak skvelé ako Nimona, tak určite budú stáť za to.

Never Trust a Duck, 8.5.2019

Viac o knihe

Recenzia médii