CooBoo

TEMNÁ KRÁSA

Keď som sa pustila do prvého dielu Falošný bozk, nemala som žiadne očakávania. Po prečítaní som bola veľmi milo prekvapená. Po druhom diely Zrádné srdce, som sa do série zamilovala a po prečítaní tretieho a posledného dielu Temná krása, sa séria oficiálne stala jednou z mojich najobľúbenejším, ku ktorým sa ešte určite neraz vrátim. Lia bezpochyby patrí medzi najlepšie knižné hrdinky s akými som sa stretla. Je rozumná, rozhodná aj vtipná. Nič, naozaj nič ma na nej nevyrušovalo a to je veľmi dôležitý fakt, aby ma kniha bavila. A nie len Lia, ale aj ostatné postavy sú veľmi dobre napísané. Samotný príbeh knihy, čo to do kvality, nijako nezaostáva a každou knihou je to len lepšie. Na to, že kniha ma vyše 500 strán, ani jedna tam nie je navyše. Dej napreduje niekedy rýchlejšie, niekedy pomalšie, ale ani raz to nie je nuda. Proste sú tam situácie, ktoré si žiadajú čas. Z knihy je cítiť, že autorka mala príbeh vopred dobre pripravený. Všetko je poriadne poprepletané. Zrazu každý detail začne dávať zmysel. O prekvapenia nebola núdza. Musím sa priznať, že neraz mi srdce vynechalo úder, čo som sa spamätávala zo šoku. Samozrejme len v dobrom. Od polovice knihy dej začínal naberať na intenzite. Napätie stúpalo, veľké odhalenia a boje priniesli aj obete. Neraz sa obľúbené postavy ocitnú na prahu smrti a pár z nich svoj boj prehrá. Je to smutné a kruté, ale to k dobrému príbehu jednoducho patrí. Veľkou chuťovečkou bol aj svet v ktorom sa príbeh odohrával. Prepracovaný do najmenších detailov. Tri kráľovstvá a všetky tak odlišné. Mentalita ľudí, spôsob života, tradície, povesti, náboženstvá. Autorka myslela na všetko. Paráda a môj veľký obdiv. Prvá kniha bola viac-menej zameraná na Liu a dvoch neznámych mužov. Kaden a Rafe. Princ a zabijak. Kto je kto, sme zistili až ku koncu knihy. Kniha a celá séria bola proste úžasná, ale čo ma potešilo asi najviac, že to ani raz nespadlo do milostného trojuholníku. Lia mala od začiatku jasno koho miluje a na tom sa nič nezmenilo, ani keď bolo jasné, že oni dvaja nikdy spolu nebudú. Ten druhý muž si toho bol vedomí a nijak na ňu netlačil. Ich vzťah sa vyvinul do silného priateľstva, čo bolo ešte lepšie ako keby mali byť milenci. Chváliť by som mohla ešte dlho, ale je to zbytočné. Najlepšie spravíte, ak sa o tom presvedčíte a knihu si prečítate. Ak ste sa k sérií ešte nedostali, neváhajte a rýchlo to napravte. Séria Kroniky pozostalých patrí medzi tie lepšie, čo môžete v literatúre pre mladých nájsť.

madzgy.blogspot.cz, 24.5.2018

Temná krása

Neverím, že toto je koniec. Vlastne, ani nechcem aby to bol koniec, aj keď to skončilo presne tak, ako malo. Presne tak, ako si táto séria zaslúžila. Budú mi chýbať postavy, svet a mám pocit, akoby skončila jedna dôležitá etapa môjho života. Čo teda hovorím na jej koniec? Počas celej tejto série som ospevovala, ako úžasne sú vykreslené postavy, aké sú živé a farbisté a brutálne prepracované. Autorka aj napriek všetkému, čo si naložila na tanier, nechala tie postavy, aby sa postupne vyvíjali, menili, tvarovali, spoznávali. Každý bol výnimočný, každému vdýchla neskutočný život, povahu, rôznorodosť. Boli spracované až do takej hĺbky, že vám pripadali ako ľudia, ktorí kráčajú vedľa vás, s ktorými sa reálne môžete porozprávať. A to bolo pre mňa obrovským plusom, pretože viem, že práve kvôli tomuto budem túto sériu považovať za výnimočnú a obľúbenú. Už sa k nim nejdem vyjadrovať individuálne, pretože je to zbytočné. všetci sú úžasní, dokonca som si v tejto knihe obľúbila aj Kadena, s ktorým sme si veľmi dlho nesadli. Páčilo sa mi však, ako autorka venovala svoj čas aj záporným postavám, hlavne zradcom v Civike a Malichovi, pretože sú to neľútostní, bezcitní, bezcharakterní idioti, ktorí sú nenažraní a bažia po všetkej moci. A to sa mi páčilo - že to neboli žiadni slabosi, ktorí pri prvom probléme sklopia chvost a ujdú. Změníme se tak všichni? Necháme se časem a okolnostmi proměnit v někoho a něco, kým jsme nikdy nechtěli být? Možná se to děje tak postupně, že než si toho všimneme, je už pozdě s tím něco udělat. Nemám slov na to, ako úžasne bol prepracovaný ten svet, naplánované situácie, prepletené osudy a jednotlivé kráľovstvá. Autorka dáva čitateľom možnosť spoznať nie len Morrighan, ale aj Dalbreck a Vendu. Dáva nám náhľad nie len do časti jej sveta, ale do celého. Ukáže nám ich zvyky, tradície, povesti. V týchto knihách vytvorila neskutočnú mytológiu, ktorá je plná tajomstiev o minulosti a predpovedí o budúcnosti a ktorá bude počas celej série brutálne zaujímavá. V deji môžete očakávať viac akcie, viac bitiek, schyľovanie sa k vojne a kopu, kopu zrady, ktorá ovplyvní množstvo vecí. Lia bojovala za to, čo jej pripadalo správne, dávala ľuďom nádej, ktorú hľadali a potrebovali a zároveň všetkých bavila svojou tvrdohlavosťou a podrezaným jazykom, spoznávala nových spojencov a priateľov, zároveň aj sklamanie, zradu a otroctvo, a hlavne sa vracala do minulosti aby zistila niečo o jej predkoch, o konci sveta, o vojne a mrchožrútoch, o Morrighan a Gaudriel a Vende. Páčilo sa mi ako autorka vykreslila Liu ako symbol - nádeje, lepšieho života, budúcnosti. Snažila sa poukázať na to, že stále môže byť horšie, ale človek sa jednoducho musí postaviť a ísť ďalej. Táto séria má neskutočne silné posolstvo, skvelý príbeh lásky a mýtov a obrovské množstvo bitiek, intríg, tajomstiev. A až na pár detailov som absolútne spokojná, ako to skončilo, pretože tak to skončiť malo. Bolo to správne pre Liu a pre celú sériu, pretože autorka potrebovala splniť očakávanie tej vysokej latky, ktorú si nasadila. A poviem vám, že mne ich totálne splnila a táto séria sa stala jednou z mojich najväčších srdcoviek, lebo v sebe skrýva jeden neuveriteľný príbeh. Není pravda, že vždycky je co vzít, pomyslela jsem. Když někdy člověku seberete opravdu hodně, přestane mu záležet i na tom, co zbylo. Ste fanúšikovia YA high fantasy? Alebo badass hrdiniek? Alebo oboje? Tak toto je séria pre vás. Pretože tu nejde o lásku a šťastný život, ale o prežitie, intrigy, zradu a hlavne je to o kráľovstvách a princeznej, ktorú si zamilujete pre jej šialenú povahu a drzé ústa. Pre mňa to bol úžasný zážitok precestovať tento svet a bojovať po boku Lie. Ak ste čítali Trón zo skla, Snow Like Ashes alebo Upírsku akadémiu a chcete hrdinku, ako boli tieto, tak Lia je pre vás tou správnou voľbou. Pretože určite chcete dobojovať vojnu a ukončiť krutovládu.

World of Books, 20.5.2018

Temná krása alebo 500 stranová búrka

Temná krása je záverečnou časťou Kroniky pozostalých, takže je samozrejmosťou, že mnohí z nás očakávali niečo veľké a dychberúce. Predošlé dve časti boli samé prekvapenie a hoci niektorí sú toho názoru, že dvojka bola len taká vypchávka mne sa páčila, čo spôsobilo, že som od finálnej časti mala naozaj veľmi veľké očakávania. Kniha má približne 500 strán, čo je dostatok priestoru na to, aby sa autorka pohrala s postavami a hlavne s dejom. Pri mne bol problém ako vždy prvých 100 až 120 strán, kde som sa nedokázala začítať, ale hneď ako som zvládla túto pomyslenú hranicu začali sa diať také veci, že knihu nešlo odložiť. Situácia medzi postavami gradovala, problémy stále len pribúdali až do poslednej strany. Moje srdce bolo zlomené minimálne na každej 50 strane. Autorka postávam neuľahčuje ani jednu situáciu. S postavami doslova zametá a núti ich robiť rozhodnutia, ktoré by sa síce dali predísť, ale určite by to nemalo taký vplyv na čitateľa. Všetky postavy prešli určitou zmenou. Vyprofilovali sa na ľudí, ktorí sú konečne hodní svojho postavenia. Predovšetkým Lia, ktorá takmer nemá nič podobné s Liou v jednotke. Silná, priebojná hrdinka, ktorá je ochotná sa obetovať a riešiť určité veci za pochodu. Veľký pokrok sa dal síce vidieť aj v jednotke, ale hlavný dopad na Liu mala hlavne druhá časť, ktorá z nej spravila ženu hodnú titulu kráľovná. Pre mňa určite jedna z tých lepších ženských hrdiniek, ktoré vedia, čo je pre nich priorita. Nechcem sa tu veľmi rozpisovať o každej jednej postave, pretože naozaj všetky si prešli určitou zmenou a nechcem vyspoilerovať predošlé časti. Verím, že Kaden mnohých neprekvapí, ale na druhej strane Rafe si prešiel niečím podobným ako Lia. Obidve tieto mužské postavy sú rôzne, ale vo svojom vnútri bojujú s rovnakými pocitmi. Čo bolo pre mňa dosť skľučujúce. Kaden bol miestami naivný a niekedy som si priala, aby tú naivitu požičal Rafovi, pretože jeho pohľad na vec bol reálny a mne sa vôbec nepáčilo, že v sebe nemá skoro žiadnu nádej. Lia a Rafe sú si v určitých veciach neskutočne podobní. Vedia, čo je pre nich dôležité a ich vlastné životy ich zaujímajú oveľa menej než životy druhých. Aj preto určité situácie sú naozaj veľmi dramatické, frustrácia postáv a napätie medzi nimi je doslova hmatateľné. Samozrejme, že sa tieto emócie môžu prenášať aj na vás ako čitateľa. Napríklad mňa tieto pocity poháňali čítať knihu bez toho, aby som ju odložila a zvyšných 400 strán som zhltla za jedno popoludnie. Autorka využila všetok priestor na to, aby sa dej stupňoval. Romantiku striedala s akčnými časťami až nakoniec sa sústredila len na to najdôležitejšie, pričom sa snažila riešiť naozaj len tie prioritné veci. Použila pri tom všetky postavy, vykreslila rôzne situácie, ktoré mi niekedy zobrali dych a ja som len čítala bez toho, aby som si uvedomila, že to čo sa deje pre postavy a vývin deja vôbec nie je dobré. Nečakala som, že táto časť zo mňa spraví klbko nervov. A koniec bol takmer dokonalý. Kroniky pozostalých odporúčam všetkým, ktorý majú radi YA fantasy literatúru, pretože táto séria je naozaj skvelá. Keďže sa dej každou časťou stále stupňuje a prináša nové a nové informácie, ktoré všetko len komplikujú. Postavy sa každou jednou udalosťou formujú a ich rozhodnutia ovplyvňujú celý vývin deja. Autorka okrem toho píše pútavo a stránky sa čítajú samé. A ja sa neviem dočkať s čím novým príde autorka. Aj keby sa mala vrátiť do tohto sveta, mne osobne by to vôbec nevadilo.

Dogmatixx, 10.5.2018

Tinta - Alice Broadway

Poznáte ten pocit, keď sa k vám dostane knižka, ktorú žeriete už len preto, lebo je nádherná zvonku. Obálka hrá vašim očiam a príbeh vás zaujme neobyčajnosťou a tajomstvom. Toto bol presne ten prípad. ,,Nech sa tvoje nohy neunavia a v srdci nemáš strach. Nech tvoje meno spomínajú a tvoja duša žije večne." Na prvý pohľad knižka vyzerá vznešene. Čierna nič nepokazí, hlavne keď je v pozadí. Tu na čiernom pozadí svieti oranžové tetovanie, ktoré súvisí s príbehom. Sova, pierka, vrana, listy, had, motýliky. Všetko to má v knižke svoje miesto a pochopíte význam až priamo pri stránkach. Časové medzery boli vyplnené motýlikmi, čo mne až tak nehralo, ale je to len osobné vyhýbanie sa motýľovému vzoru, i keď nejaké to haky-baky tetovačkovo vyzerajúce by pôsobilo asi ešte viac ku knihe, ale to len sprostý detail z mojej strany. Vrany sú top, to už o mne viete ;) Na prvý pohľad sa zdá byť tristo strán ako výzva, ale čítajú sa samé. Do polovičky autorka opisuje život v ,,kolónii" tetovaných. Približuje nám spoločnosť, históriu a krátky vývin. Dostáva nás do obrazu. Samotný Leorin príbeh je poprerývaný starými legendami. Tieto rozprávkové príbehy z minulosti boli príjemným oživením a pomáhajú čitateľovi pochopiť zanietenosť občanov i význam tetovania. Leora rozpráva svoj príbeh v prítomnom čase v prvej osobe. Niektoré slová mi pár krát tak celkom nehrali dohromady, ale inak mi týl vôbec neprekážal a prítomný čas som ani nevnímala. ,,Pýtajú sa, pochybujú a nakoniec uveria." Leora je silná osoba, ktorá si ide za svojim. Jej odhodlanie dokázať si splniť sen - stať sa tetovačkou - je obdivuhodné. Je extrémne šikovná. A výnimočná. Len tak. Z ničoho nič. Až neskôr sa však ukáže pravý dôvod. (Ja nechcem nič prezrádzať, ale tak by som rada.) No príbeh ma naozaj fascinoval. Často som knižku odkladala, pretože dej sa hýbal pomaly, potom zase prešli týždne, kedy sa nič neudialo takže boli preskočené, ale v polovici prišiel ten zlom, o dej nakopol a koniec som už zhtla na jedno posedenie. Neviem si predstaviť, čo autorka vykúzli ďalej, pretože tento svet je tak úžasne opísaný a podložený, že by som kľudne verila, že existuje. Páčilo sa mi aj puto oddanosti medzi Leorou a Verity. Naozaj krásne priateľstvo. Verity, tá zodpovednejšia a Leora, tá ktorá koná bez rozmyslu, no darí sa jej. Je živelná, je priama, je odhodlaná. I keď je pre dievčatá veľa neznámeho, znášajú to spolu a dôverujú si i cez početné kroky vedľa. Romantický príbeh Oscara a Leory je úplne na okraji. Najďalej sa dostali k mlčaniu oproti sebe v knižnici, no odkedy sa do príbehu zamotal, mala som motiváciu čítať ďalej. I keď u autorka odkladá zamilovanosť na bok, postavy idú ďalej, prežívajú a nevyhľadávajú dobrodružstvo tohto typu. Nájde si ich samo, keď príde čas. ,,Príbehy sú minulosť a z našej minulosti by sme mali vychádzať aj v súčasnosti." Neobyčajná viera, ktorá ženie ľudí robiť nepredstaviteľné veci, ako napríklad robiť knihy z koží mŕtvych a pripomínať si ich tak... Autorka to vymyslela naozaj odvážne a uveriteľne. Premyslela to a myslím, že jej to vyšlo. Udalosti boli neočakávané a príbehy, ktoré sa v knihe spomínajú sčasti inšpiratívne sčasti varovaním. Vytvorila niečo nové a chytľavé. Táto knižka mi dokonca vnukla nápad naozaj si dať spraviť tetovanie, ale predstavte si ma ako šesťdesiatročnú babku hrajúcu sa s vnúčatkami a s tetovaním na zápästí. Bude ma to lákať, ale zostanem asi neoznačenou Bielou čarodejnicou ako ďalšia polovica sveta. ,,Vediem tichý život bez bohatstva, bez manžela a bez lesku. Možno mám prázdnu kožu, lebo aj môj život je prázdny." Príbeh ma nepoložil na lopatky takou silou ako by som očakávala, ale potešil ma dosť na to, aby som sa tešila na pokračovanie a ďalšie kotrmelce, ktoré sa Leore pripletú pod nohy. Príbeh sa mi dostával pod kožu dlhu, no keď ma chytil, už ma nepustil. Zaujal ma tento nový svet, obľúbila som si postavy a som zvedavá, čo sa ešte udeje. Jednoznačne je to príbeh, ktorý právom vzbudzuje zvedavosť.

nakridlachknih.blogspot.cz, 27.4.2018

Intrigy a boje o moc

Mary E. Pearson je autorkou mnohých kníh, avšak u nás sa prekladá len jej najúspešnejšia séria. V prvej knihe tejto trilógie dokázala, že dokáže čitateľa zaujať a popliesť ho dostatočne na to, aby chcel čítať ďalej. Majstrovsky sa jej darilo zakrývať identitu svojich postáv, možno aj preto, že v detstve každý deň predstierala, že je niekým iným. A hoci som v recenzii prvej knihy trilógie vyslovila pochybnosť, že autorka je začiatočníčka, po prečítaní pokračovania si to už nemyslím. Nemám na to totiž dôvod. Súčasné trilógie, vo väčšine prípadov práve tie fantastické, postihuje zvláštny úkaz. Čitatelia to s istou dávkou irónie nazývajú aj syndróm druhého dielu. Som si istá, že väčšina z vás sa s týmto pomenovaním už stretla a určite viete, že týmto krásnym slovným spojením sa teda označuje pokračovanie, ktoré vo všetkých smeroch výrazne zaostáva za svojím predchodcom. A keďže som však už predchádzajúcu knihu dosť kritizovala, žila vo mne naozaj desivá obava, že táto kniha bude... nuž... prepadák. No som nesmierne rada, že som sa nakoniec mýlila. Rozjazd knihy bol síce o niečo pomalší, avšak bol len akousi predzvesťou epickosti tejto knihy. Ako naznačuje už samotná obálka, tento príbeh sa presunul do trochu temnejších vôd. Lia zo začiatku túžila len po tom, aby mohla žiť slobodne a bez toho, aby jej ostatní diktovali čo môže a čo nie. Zhodou okolností sa dostala do pozície, ktorá ju zväzuje ešte viac ako jej urodzený pôvod. Ocitla sa totiž na dvore panovníka znepriateleného kráľovstva, kde ju jeden chybný krok môže stáť život. A nielen ju. Pretože dobrá trilógia pre mladých by nebola tým pravým, ak by v nej nebol aspoň jeden nefunkčný milostný mnohouholník. Akokoľvek tento prvok nemám rada, musím Mary uznať aspoň jedno – tento jej trojuholník ma svojím spracovaním nerozčuľovať a ani nerušil, nakoľko ma jeho prezentácia veľmi bavila. V predchádzajúcej knihe som hádala, kto je vrah a kto princ. V tejto knihe som zase sledovala Liu, ako musela predstierať, že minimálne jedného zo svojich nápadníkov vlastne nemá rada. Hoci jej myšlienky som poznala, jej správanie do deja prinášalo to správne napätie, čím sa niekedy prehlbovala ponurosť deja. Takisto to umocňovali aj opisy prostredia, ktoré bolo chudobné, zbedačené a žili v ňom ľudia, ktorí si privykli bojovať skrátka o všetko. Postavy rozohrali naozaj vysokú hru, ktorá však bola vo svojej podstate veľmi jednoduchá, a preto sa mi tak veľmi páčila. Zložité intrigy a úskoky sú síce úžasné, ale schematizovať ich tak, aby sa v nich nikto nestrácal, je u ž náročnejšie. „Od tej chvíle, keď si na sebe v deň príchodu mala tie šaty z vrecoviny, si prešla dlhú cestu.“ „To neboli šaty, to bolo vrece.“ „No tak bolo.“ Lia a ostatné postavy ma držali v napätí a niekedy sa ťažko odhadovalo, čo sa stane na ďalej strane, no napriek tomu som nikdy nemala pocit, že sa topím v jednotlivých úskokoch a tajných plánoch. Avšak tento príbeh mi ponúkol viac ako len zaujímavé zápletky a dej plný napätia. Ponúkol mi aj celistvý pohľad na svet, v ktorom sa to všetko odohráva. Predchádzajúcu knihu Falošný bozk som kritizovala aj kvôli nedostatku vysvetľovania. Vedela som, že existuje nejaký svet a ďalej som si mohla len domýšľať. V tejto knihe som sa dozvedela veľa o histórii hneď niekoľkých krajín, viem viac o ich vzájomných napätých vzťahoch a čo viac, dokonca tu bola načrtnutá aj nejedna konšpirácia a taktiež zrady z minulosti, ktoré ostali nepotrestané a zabudlo sa na ne. Táto kniha bola skutočne veľmi dobre vyvážená. Čítanie ma nesmierne bavilo a ukázalo mi, že existuje aj niečo také ako silné druhé pokračovania. Tento príbeh je skrátka veľkolepejší ako prvá kniha trilógie. Zradné srdce je vskutku vydareným pokračovaním veľmi dobre rozohranej trilógie. Tam, kde prvá kniha pôsobila len ako úvod zameraný hlavne na milostné pletky hlavných hrdinov, tam toto pokračovanie prichádzalo stále s novými zvratmi. Lia spolu s Rafeom a Kadenom prežívali ďalšie trampoty, tentoraz však láska stála naozaj na pozadí. Každý z nich musel dbať na každé svoje slovo a vysoká hra plná intríg a úskokov sa mohla začať. Mocenské hry boli možno v niekoľkých ohľadoch jednoduché, avšak stále prinášali dostatok napätia. Spolu s tlakom, pod ktorým boli hlavné postavy, príbeh vyznieval oveľa temnejšie. Iste, stále ostal dostatočne veľký priestor na riešenie vzťahov, avšak tentoraz už to nebolo na úkor príbehu. K slovu sa dostala aj história a konečne mi bol predstavený svet, v ktorom sa to všetko odohráva. Jednotlivé stránky som čítala naozaj s radosťou. Tento príbeh bol všetkým, či si môžem priať od kvalitnejšej epickej fantasy. Dostatočne dynamický, striedala sa v ňom akcia s hlbšie ladenými časťami. Postavy dostatočne premýšľali a plánovali, ale ma aj dojímali alebo rozčuľovali svojimi emóciami. Vďaka tomu som mohla oceniť vývoj ich charakterov. Objavovali sa tajomstvá a odpovede, nové informácie a stupňovalo sa napätie. Epický záver vybičoval moje nervy na maximum a prinútil ma dychtiť po pokračovaní. Ak by takto vyzerali všetky druhé pokračovania fantasy trilógií, bola by som nanajvýš spokojná.

Lili-darknight.blogspot.cz, 8.4.2018

TINTA - ALICE BRODWAY

Dnes by som sa s vami chcela podeliť o trošku inú recenziu. Mám v pláne vám sem napísať svoje obľúbené pasáže, vety, slová alebo dialógy, ktoré ma chytili za srdce. Úryvky, vety, slová, dialógy a všetko, čo ma chytilo za srdce z knihy Tinta: Keď uchováme slová, obrázky a okamihy, zachytené na koži, náš príbeh tu zostane na veky. Na telo si dávame znázorniť všetko, čo je dôležité, inak to zostane v duši a nik predsa nechce, aby ju čosi ťažilo. Príbehy sú naša minulosť a z našej minulosti by sme mali vychádzať aj v súčastnosti. ... tetovanie nie je iba prostriedok sebavyjadrenia, ale slúži na zachovanie spomienok a ako dôkaz našej úctyhodnosti. No skrýva sa v nich pravda. Sú ako..." Zatvorím oči a spomínam na ockové slová. "Sú ako kvety: pekné časti s lupeňmi predstavujú vymyslené pasáže a korene zasa to pravdivé, čo sa naozaj odohralo." Zamýšlam sa nad tým, aké to je nájsť lásku svojho života a bezhranične niekoho milovať... ... presne tak sa cítim: ako hlúpy pes, ktorý si myslí, že niekoho vedie, no v skutočnosti ho brzdia a ovládajú. ... na tvoje príbehy budeme spomínať, lenže kto si zapamätá teba? Smrť nás zaháňa do temných zákutí našej mysle. Ak je to všetko pravda a ja tomu verím, bude to pravda aj kedykoľvek inokedy, keď budeš pripravená vrátiť sa k tomu. Len sa toho nevzdávaj. Všetci máme svoje tajomstvá. Zima mi pripomína cintorín - je bezútešná, studená a bez života. Srdcia si treba zamykať inak ich neochránite. V každom z nás je trochu zla. Všetci sa za niečo hanbíme a čosi ľutujeme. Napríklad skutky , ktoré ublížili naším dušiam či ranili našich blízkych. No máme v sebe aj kus dobra. Podľa mňa práve to prevažuje. Život je o tom, aby sme sa naučili udržiavať ich v rovnováhe, našli si svoje miesto v čase a priestore. Sme aj dobrý, aj zlý, lenže to z nás nerobí sivých. Okrem dobra a zla je v nás aj všeličo iné. Na mojom tele nenájdeš dôkaz o všetkých chybách, ktoré som spravil. Naše telá sa liečia... postupne sa dávajú do poriadku. Sme na to stavaní. Život nie je iba o prešľapoch a zlyhaniach. Každé ráno. predsa svitne nový deň. Minulosť nemusí predurčiť tvoju budúcnosť, Leora. Chyby nie sú nenapraviteľné. Môžeš ich odčiniť. Vždy ich môžeš odčiniť. Obálka: Budem k vám úprimná a poviem vám, že knihu som si naozaj vybrala len kvôli tomu, že ma zaujala na prvý pohľad. Nečítala som si ani anotáciu a chcela som ju mať doma. Keď docestovala až ku mne, bola ešte krajšia ako na obrázku. Oranžová farba dokonalo vynikne na tej čiernej a to, ako sa dokonalo odráža od slnka... K tomu pridali obrysi dievčenskej postavy, s bielou farbou, ktorá dokonalo vynikne medzi obrázkami, ktoré z diaľky splývajú. Jednoducho nemám slov a hneď tu som dala tejto knihe plný počet bodov. Vydavateľstvo CooBoo ma prekvapilo, pretože od nich veľa kníh nemám a ani teraz ma nesklamali. Jednoznačne sa mi páčia detaili, ako je vrana, výr a pierko, ktoré do príbehu patria. Moje pocity: Príbeh, ktorý je napísaný v tejto knihe, ma zaujal hneď od začiatku, čo bolo asi predpokladateľné, keďže som zistila, že kniha sa bude týkať tetovaní. Sama jedno mám, no a tak som bola zvedavá ako sa takáto témetika, dá zhrnúť do knihy. Nečakala som, že dej bude fantasy, skôr som si myslela, že to bude nejaký román alebo niečo podobné. Bolo vidno, že o knihe som nemala ani obraz ani zvuk, ako sa hovorí. Začítala som sa behom pár strán a vedela som, že kniha si našla cestu k môjmu srdcu. Už len to, že tam boli napísané význami tetovaní, ktoré boli významnejšie pre tento príbeh, bolo úžasné. Len si to predstavte, môžete sa dať tetovať kedykoľvek, akokoľvek a každému to bude jedno. Priam to bude od vás každý žiadať. Nikto by vás za to neodsudzoval. Priam dokonalý svet. Autorka nám vlastne dala pohľad na svet z opačného pohľadu. "Neoznačených" ako nazýva Alice Broasway v knihe ľudí, ktorí nie sú potetovaní, sú zlí ľudia, ktorí skrývajú o sebe tajomstvá a nemajú právo žiť normálny život. A naopak ľudia, ktorí majú na sebe tetovania už od pár týždňov života, kedy vám vytetujú prvý znak a to váš vek a ďaľšími rokmi to pokračuje a tetovania pribúdajú, sú ľudia, ktorí majú dlhodobé zamestanie, ktorí sú dobrí a majú právo na život v meste. Samozrejme, že v takom meste by som žiť chcela, jedno tetovanie mám na ďaľšie sa chystám a určite to nebude moja posledná návšteva tatéra. Je to skoro výkrik do sveta, keď svoje myšlienky, slová, bolesť, či šťastie, necháte na svojej koži. Leora... k tejto postave, nemám popravde asi žiadny vzťah, ani som si ju neobľúbiľa, ani ju nenávidim. Pre mňa je to skoro neutrálna postava aj keď je to hlavná postava. Obel... ten pán mi je neskutočne príjemný, to ako sa správal k Leore a ako na ňu v podstate dával pozor, ako sa o u bál a žartoval s ňou. Neskutočne som si toho chlapíka obľúbila. Ak by ste Mali otázky na ostatné postavy, kľudne sa na nich spýtajte do komentára a ja vám rada vyjadrím môj postoj :). V tejto knihe, nie je postava, ku ktorej by som si vybudovala záporný vzťah a to ma naozaj prekvapilo. V každej knihe som si niekoho našla, či to bol chlapec, alebo dievča, kniha sa nezaobišla bez mojích slov "Bože zas ty? Bude tam aj niekto významnejší než tvoja osobnosť?" A tým má u mňa kniha také malé neviditeľné plus :) Hodnotenie: 5/5

Michaela and World of Books, 6.4.2018

Život tetovaný na koži

Alice Broadway je debutujúcou autorkou, ktorá o sebe rada tvrdí, že žije svoj sen. Dni trávi snívaním s otvorenými očami a následným zapisovaním tým, čo si sama vymyslí. S postavami z jej knihy ju spája vášeň pre čaj. Knihy pre ňu predstavujú bezpečný prístav, miesto, kam môže utiecť a prežívať dobrodružstvá. Podobným štýlom sa snaží písať aj svoje príbehy – aby boli ako únik od reality. Táto kniha zaujme čitateľa, pretože má dva veľmi dôležité prvky – skvostnú obálku a lákavú anotáciu. Niekedy sa síce stane, že v konečnom dôsledku je to to jediné zaujímavé, ale v tomto prípade to tak nie je. Od prvej strany je jasné, že tento príbeh je naozaj dobrý. Alice má veľmi zaujímavý a jednoduchý štýl, hoci má tendenciu neustále sa vracať k tým istým opisom. Nie je to však také výrazné, aby to spomaľovalo alebo nejakým iným spôsobom deformovalo dej. Ten je sám o sebe skôr pomalší a nie je sústredený na opis nikde nekončiacej akčnej sekvencie. Pretože táto kniha je zameraná hlavne na postavy a ich prežívanie. Hlavná hrdinka Leora je priemernou hrdinkou, v podstate nevybočuje z radu každodenného človeka. Má rada svoju rodinu, má najlepšiu priateľku, sklony k samotárstvu a vášeň pre tetovanie. Okrem obáv, či sa z nej raz stane tetovačka alebo nie, sa strachuje aj o osud duše svojho nedávno zosnulého otca. Pretože svet Tinty je hlavne o posudzovaní človeka. Ľudia v tomto svete sa rozhodli, že by pred sebou nemali mať tajomstvá a začali si tetovaniami zdobiť telo. Avšak viac, než sme zvyknutí. U nich je totiž nepoškvrnená koža synonymom najväčšieho zločinu a obávajú sa ľudí, ktorí by chceli mať niečo také nevhodné ako vlastné súkromie. Námet s tetovaním životných príbehov na kožu je vskutku nevšedný a originálny. Hoci si viem predstaviť, že niečo podobné nenadchne odporcov tetovaní a tých, ktorí sa obávajú napríklad rakoviny kože. Môj sarkazmus bokom, táto kniha je vďaka tomu nesmierne svieža. Iste, ľudia vždy túžili zvečňovať si najdôležitejšie momenty svojho života. Mená svojich detí, tetovania zaľúbených, ktoré po rozchode oľutujú, alebo len nejakú maličkosť, ktorá má vyjadriť ich radosť z úspechu. „Svet nemusí byť len čierny, biely či sivý. V každom z nás je trochu zla. Všetci sa za niečo hanbíme a čosi ľutujeme. Napríklad skutky, ktoré ublížili našim dušiam či ranili našich blízkych. No máme v sebe aj kus dobra. Podľa mňa práve to prevažuje. Život je o tom, aby sme sa naučili udržiavať ich v rovnováhe, našli si svoje miesto v čase a priestore. Sme aj dobrí, aj zlí, lenže to z nás nerobí sivých.“ S tým rozdielom, že v tomto príbehu je niečo také povinnosť a keď zomriete, doslova vás stiahnu z kože, vyrobia z vás knihu a pri zvláštnom ceremoniáli vašu dušu zvečnenú na vašej vlastnej pokožke zvážia a ak ste boli dobrí, môžu si vás pozostalí odniesť domov. Ak ste ale boli zlí, spálili vás pre výstrahu ostatných. Veľmi milý zvyk, vďaka ktorému si plníte poličky knihami vyrobených z ľudskej kože. Hoci to vyzerá naozaj nechutne, veľa to vypovedá o príbehu. Pretože aj ten je tak trochu poznačený istým fanatizmom. Leora v ňom vyrastala. Od malička jej vtláčali do hlavy, že tetovania sú správne, ľudia by nemali nič skrývať a je v poriadku nenávidieť a báť sa tých, ktorí tetovania nemajú. Fanatizmus je veľmi nebezpečný a ak v ňom vyrastáte, je ťažké ho prekonať a vidieť svet vlastnými očami. Postavy v tejto knihe v niekoľkými momentoch pripomínajú ovce bečiace do rytmu s ostatnými, neschopné vlastných rozhodnutí. Takže aj keď táto kniha nie je veľmi akčná, je v nej stále plno zvratov, emócií a jej hlavným motívom je vymaniť sa z fanatizmu ostatných, aby sme si mohli vytvoriť vlastné názory. Tinta nie je akčným dobrodružstvom, hoci dej v sebe skrýva dostatok nečakaných odhalení. Napriek tomu je vo svojej podstate skôr oddychovým príbehom, v ktorom sa kladie dôraz na prežívanie postáv a na ich svet. Ten je do veľkej miery ovplyvnený nielen všeobecne ustálenými názormi na to, čo je dobré a čo je zlé; ale takisto do ich životov vstupujú staré príbehy a rozprávky. Tie pripomínajú rozprávky, aké sme počúvali v detstve, to však ani v najmenšom nezmierňuje ich posolstvo. Rozvážne a niekedy pomalé rozprávanie nám predstavuje veľmi zaujímavo vymyslený svet, ktorý je vo viacerých ohľadoch veľmi originálny a svieži. Leora, hlavná hrdinka i rozprávačka v jednom, mi veľmi detailne predstavila, ako ich spoločnosť funguje a aké ideály vyznáva. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že hlavným zámerom knihy je zobrazenie Leory, jej života a hľadanie jej vlastnej cesty. V skutočnosti je to práve Leora, ktorá len dotvára celý príbeh. Slúži ako akýsi prostriedok, vďaka ktorému Alice Broadway predstavuje takmer až sfanatizovanú spoločnosť ľudí, ktorých celé veky učili nazerať na svet čierno-bielo. Jeho sila tkvie v tom, čo sa ukrýva medzi riadkami. O zbytočne stratených životoch tých, ktorí len túžia po zachovaní vlastného súkromia. O potenciálne deštrukčnej sile nevyslovených tajomstiev. No najmä je o tom, že bez ohľadu na to, čo nám od malička vtĺkajú do hláv, je na nás, aby sme si utvorili vlastný názor o tom, čo je správne a čo nie – a že za chybu jednotlivca nemôžeme trestať celú skupinu.

Lili-darknight.blogspot.cz, 4.4.2018

Z princeznej kráľovná

Sú série, ktoré si obľúbite už od začiatku a nemôžete sa dočkať pokračovania, kým ho nemáte v rukách. Sú aj také, pri ktorých ste pred pokračovaním skeptickí a uvažujete, čo nové vám môže autorka ukázať. Po dočítaní Falošného bozku som bola rozpoltená, pretože zatiaľ čo sa mi jednotka veľmi páčila, hlavnej hrdinke som neprišla práve na chuť. Aj z tohto dôvodu som bola trochu skeptická, pretože čo ak sa to v dvojke nezmení? Čo ak bude kniha trpieť presláveným problémom "druhá kniha série"? Čo potom? (Pre tých, ktorí nečítali jednotku a nemáte radi spoilery, tak pozor, pretože sa tu vyskytnú veci, ktoré boli v jednotke. Z novej časti ale nebudem nič spoilerovať.) Writing Možno sa budem opakovať, ale nedá mi to. Štýl, ktorým autorka píše si vás rozhodne získa. Jej schopnosť opisovať prostredie, staré zvyky a rôzne postavy je neskutočná. V knihe sa opäť stretávame s viacerými pohľadmi (so štyromi), avšak nikdy nestojíme na jednom mieste. Každá kapitola do príbehu prináša niečo nové, čo sme dovtedy netušili. Zároveň nám autorka poskytuje náhľad na sväté písmo jej sveta a mnoho ďalších vecí, s ktorými som sa v iných knihách ešte nestretla. "Pobozkala dva prsty, jeden za stratených, druhý za tých, čo prídu. Pretože zrno ešte nebolo oddelené od plien." Zatiaľ čo sa prvá kniha venovala hlavne opisu sveta, mala pomalší rozbeh a jediné, čo ma držalo v napätí bola túžba zistiť, kto je vrah a kto princ, tak v tejto knihe ma zaujímalo všetko. Moje oči nestíhali hltať slová a prsty otáčať stránky. Doteraz presne neviem, čo znamená Gaudrelina posledná vôľa, či je to proroctvo alebo legenda, ale chcem to rozhodne zistiť. Moje hodnotenie: 5/5* Characters V jednotke sa nám podarilo odhaliť zabijaka a prišli sme na to, kto je princ. To všetko je ale Lii na nič, keď nemôže počúvať hlas svojho srdca. Lia, prvá princezná Morighanu, sa v tejto časti vyvinula, jej postava prehĺbila a stala sa z nej jedna z mojich obľúbených hrdiniek, pretože aj keď mala strach a mala čo stratiť, hrala nebezpečnú hru s nebezpečnými ľuďmi. Snažila sa pochopiť nepriateľa, hľadala medzierky v ich obrane a uvažovala, čo urobiť pre prežitie a záchranu milovaných. "Podľa zákonov rozumu vyrastajú veže, ktoré vyčnievajú nad vrcholkami stromov. Podľa zákonov dôvery vyrastajú veže, ktoré čnejú nad hviezdami." Je normálne, keď som si viac obľúbila zabijaka než princa? Pretože presne to sa stalo. Kaden, zabijak, člen rahtanu, si ma niečím získal už v prvej knihe. V tejto máme možnosť vidieť jeho rozpoltenosť medzi láskou a povinnosťou, sledujeme, ako sa vyvíja. Každý pohľad do jeho hlavy som si užila, pretože jeho nerozhodnosť len pridávala na komplexnosti. Už teraz som zvedavá na veľké finále, pretože sama neviem určiť, na ktorú stranu sa táto postava postaví. Rafe, prin z Dalbrecku, rozhodne nie je žiadne rozmaznané princiatko, ktoré by nevedelo, čo chce. Práve naopak. Až pridobre pozná všetky riziká, no kvôli láske je ochotný ísť aj do pekla a naspäť. Síce ma vytáča klišé známe ako milostný trojuholník, ešte viac ma vytáča fakt, že ani jeden z mužských hrdinov nie je zlý. Obaja sú dobrí, čo všetko komplikuje, pretože rozhodnúť sa, ktorého by som rada videla s hlavnou hrdinkou bolo dosť náročné. A všetko sa v trojke môže aj tak zmeniť. Páči sa mi štýl, ako pomaly autorka odkrývala nové postavy,ich zámery, minulosť, a že nikoho nenechala pôsobiť zbytočne plocho. Každému dopriala jeho vlastné bacsktory. (No kto mi chce urobiť radosť a zbaviť svet Komizara, vôbec sa nepohnevám.) Moje hodnotenie: 5/5* Plot Niektorí sú toho názoru, že v tejto knihe sa veľa nedialo. Keď čakáte hromadu akcie, krviprelievanie a boj, možno budete sklamaní. Táto časť je poháňaná postavami a ich vnútorným vývojom. Akcia a súboje sa občas mihnú aj v tejto časti, avšak na veľké finále si aj tak musíme ešte počkať. "Dar je citlivý spôsob poznania. Počúva bez uší, vidí bez očí, uvedomuje si bez rozmýšľania. Znamená to naučiť sa znehybnieť a vedieť." Zradné srdce je písané tak pútavo, že aj keď sa chcete zastaviť, odložiť knihu a ísť si večer ľahnúť, nemôžete, pretože každá kapitola je napínavejšia ako tá predošlá. Lia sa neustále vyvýja, dozvedá sa legendy, objavuje tajomstvá histórie jej sveta a zisťuje, že nie je všetko také, ako ju naučili. Veľmi sa mi páči fakt, že autorka má vytvorený vlastný jazyk, ktorý v diele využíva a ktorý sa učíme zarovno s hlavnými hrdinmi. Po dlhej dobe fantasy kniha, ktorá má hlavu aj pätu. Moje hodnotenie: 4.5/5* Summary Pokračovanie, ako sa na sériu patrí. Nepostráda napätie,akciu ani zápletky. Vypĺňa hluché miesta jednotky a vďaka prepracovanosti postáv vás núti spriadať milión teórii, ako by sa to mohlo vyvýjať ďalej. Lia je drzá, no láskavá. Bojovníčka, ale verí v silu slov. Je to proste hrdinka, ktorá sa naučila svoju lekciu a posúva sa dopredu. (nemám ružičku, ktorá by znamenala 0.75, tak pre spresnenie, knihe dávam 4.75*)

Perlasworldofstories.blog.cz, 2.4.2018

Meagan Spooner - Na lovu

Od Meagan Spooner som mala možnosť prečítať si knižku Vtáčí spev, ktorá si ma hneď získala. Nešlo o príbeh, ktorý by sa mi vyslovene vryl do pamäti, ale spomínam si, že autorka v ňom vytvorila neuveriteľnú atmosféru a páčilo sa mi, ako ma pohltila. Preto som si bola istá, že aj príbeh Na lovu ma zaujme. A ešte k tomu ide o re-telling Krásky a zvieraťa. Bola som veľmi zvedavá, ako si s tým autorka poradí. Najskôr však musím vyzdvihnúť nádherné spracovanie knihy. Tá obálka je jednoducho... dokonalá. Videla som ju na fotkách, no naživo je oveľa, oveľa krajšia a ani vnútorné grafické spracovanie za obálkou nezaostáva. Presne pasuje k príbehu a k celkovej atmosfére v ňom. Knižka je o Jeve, Kráske, ktorá vždy milovala lov a uprednostňovala ho pred možnosťou stať sa dámou. Keď ich rodina prišla o majetok, Jeva oveľa jednoduchšie znášala to, že sa presťahovali do ich starej chalúpky v lese, kde musela opäť loviť, aby prežili. Onedlho však v tajomnom lese niečo zabilo Jevinho otca a ona sa rozhodla, že vraha vypátra a otcovu smrť pomstí... Toto spracovanie známej rozprávky nie je príbehom o láske a o vnútornej kráse, ale v prvom rade je o túžbe. O túžbe po niečom viac, po lepšom živote. O neustálom hľadaní samého seba, o chcení. Čakala som presladenú romantiku, ale dostala som hlboký príbeh zameraný na to, čo všetko sú ľudia ochotní spraviť pre túžbu. Istým spôsobom je pre mňa trochu zvláštne čítať fantasy knihu, ktorá nemá pokračovanie. Akosi som si už zvykla, že budem mať možnosť sledovať podrobný vývoj deja a charakterov postáv aspoň v troch knihách. Takže tu mi bolo trochu ľúto, že sa príbeh tak rýchlo skončil. ALE! Bolo to aj príjemné osvieženie, konečne predsa nemusím netrpezlivo čakať na pokračovanie. Aj napriek tomu, že je knižka iba jedna a že ide o re-telling, autorke sa podarilo vytvoriť silné a zaujímavé postavy a s očakávaním som sledovala, akým smerom sa poberú. Interakcia dvoch hlavných postáv dodávala knihe napätie a bavilo ma čítať o tom, ako si k sebe postupne nachádzajú cestu aj napriek okolnostiam. Tú úžasnú tajomnú a rozprávkovú atmosféru však majú na svedomí hlavne krásne opisy prostredia či pocitov postáv. Niekde boli možno pridlhé, no väčšinou tam boli tak akurát na dôverné zachytenie všetkého, čo som si ako čitateľ chcela predstaviť. Vôbec nebrzdili vývoj deja, ako to občas býva v knihách. Sem presne zapadali - opisy sú rozhodne autorkinou silnou stránkou. Trošku ma však sklamala predvídateľnosť. Väčšinou som tušila, ako niektoré veci dopadnú, kam smerujú... Takže moment prekvapenia ma úplne obišiel a nie som si istá ani záverečným vyvrcholením. Možno som čakala niečo viac, ani sama neviem... Viem však, že ten koniec dával zmysel. Keď sa tak spätne pozriem na začiatok, uvedomujem si, že to celý čas smerovalo práve k tomuto, takže knižka ma určite nesklamala. Zhrnutie: Príbeh sa čítal takmer sám. Je jednoduchý a nenájdete v ňom až toľko romantiky. Skôr sa zameriava na to, čo všetko s ľuďmi dokáže porobiť túžba. Najsilnejšou stránkou príbehu je krásna a tajomná atmosféra, ktorú autorka predostrela čitateľovi zaujímavými opismi. Za nimi nezaostávajú ani postavy. Bavilo ma čítať o ich osudoch. Slabšiu stránku príbehu pre mňa predstavuje predvídateľnosť a tým, či sa mi páčil koniec, si stále nie som istá. Ak však máte radi re-tellingy a knihy od Meagan, rozhodne si túto prečítajte. Nebudete sklamaní.

lyn-von-nightlight.blogspot.cz, 16.3.2018

Replika - Lauren Oliverová

,,Neustále přemýšlela o tom zázraku, že existuje, že oba existují, že tu místo nich není jen prázdné místo." Úžasne farebná obálka, neobyčajné prevedenie, nový koncept... dve repliky, svet nad rámec ich chápania... dvaja ľudia, ďaleká cesta, tajomstvá... Tento nový príbeh od autorky Delíria ma v katalógu oslovil najskôr len obálkou, neskôr tiež anotáciou. No akonáhle sa mi knižka dostala do ruky, pochopila som, že to nie je len tak nejaká knižka. Ona má totiž dva začiatky. Dva začiatky, dva konce, dve osoby, dve strany poznania, dva pohľady, dva príbehy v jednom. Už na začiatku mi tento nápad vyrazil dych. Samozrejme, už som čítala knižky, ktoré opisovali dej z viacerých pohľadov, no ešte som nečítala knižku, v ktorej si môžem vybrať, čo chcem čítať. Pochopiteľne som začala čítať po jednej kapitole z každej strany, no onedlho ma to omrzelo a čítala som si ich po svojom. Totálne halabala. ,,...je možné jediným dotykem rozpustit celou vzdálenost mezi dvěma lidmi." Knižka sa ku mne dostala v češtine, čož mne osobne vôbec nevadí. Spracovanie je úžasné. Obálka je krásna. Nápad je geniálny. Spôsob, akým autorka popisuje postavy je tak akurát, do hĺbky, nie len povrchový obkec prostredia, ale aj pocity a okolnosti. To bolo dosť fajn. Niektoré pasáže sa síce prelínali, ale autorka si dala záležať na tom, aby sa neopakovala a z mojej strany môžem zhodnotiť, že jej to vyšlo. Dostala ma. Prvé dievča, ktorého pohľad autorka opisuje je Lyra. Alebo 24? Replika. Umelo vytvorené inteligentné stvorenie, ktoré vníma svet, je zvedavé a poznáva to, čo je mu dovolené spoznávať. Druhé dievča, do ktorého sveta môžme nahliadnuť je Gemma. Dievča poznačené chorobami. Odsúdená svojim okolím, no odhodlaná nájsť pravdu, ktorú pred ňou rodičia skrývajú. ,,Zrúdy vznikají vlastním rozhodnutím. To bylo to jediné strašlivé zrození, to, které se dělo znovu a znovu každý den." Postavy sa v priebehu deja dosť párikovali. Postupne naberali dôveru a zistili, že majú len jeden druhého. 24 sa stretla s chlapcom 72 a spolu našli spôsob, ako odísť z ostrova, vedeckého inštitútu, jediného miesta, ktoré kedy poznali. Pre nich to bolo trošku horšie, pretože netušili, čo ich čaká, keď odídu a ich premýšľanie a používanie vecí, s ktorými sa my stretávame každodenne, pôsobilo fakt komicky. Gemma pri svojom hľadaní pravdy narazila na Jakea, no aj na Petea, a to sa trošku odkláňalo, prelínalo, spájalo, až to dopadlo tak, ako to malo dopadnúť. Všetkých piatich som si počas čítania obľúbila. Gemmu najpomalšie a Lyru rýchlosťou svetla. Páčilo sa mi na nej jej naivná viera. Netušila, čo ju čaká, ale nemala pochybnosti, pretože ten pocit jednoducho nepoznala. Gemma sa tuctovo cítila ako čudáčka, a tak ušla. Tínedžerský tuctový príbeh. No mýlila som sa a postupne som si obľúbila jej zodpovednosť a ochotu. Jake bol milý, Pete bol ultra veľmi milý a 72 nevedel, čo je to byť milý. Príbeh má v sebe čo-to z detektívky, čo-to z trilerov, čo-to z romantiky a miestami je dokonca recitovaním encyklopédie... je tam ozaj všetko. Nečakala by som, akým smerom sa kniha bude uberať. Prekvapila ma. Na začiatku som si spravila obraz, všetko mi do seba zapadalo, no celkom dosť momentov prekvapenia moje hypotézy úplne zrušili. ,,V takle velkém světě musí být snadné se ztratiť, takže občas je potřebna připomínka." Knižka miestami mohla vzbudzovať zmätok. Kedy prejsť na iný pohľad? Prečo o inštitúte nikto nevedel? Prečo? Kto? Prečo? Ako? Prídete na koniec knihy a ešte stále presne neviete, čo je to za problém, no viete, že budete určite pokračovať. Prepojenie postáv a ich vnútorný opis bol akurátny, okolnosti šikovne vymyslené. Situácie, ktoré tlačili dej vpred boli neočakávané a jedinečné. Niekedy nie tak celkom zapadali, ale dali sa prijať a spolu tvorili skvelý celok. Kniha je nabitá všetkým možným. Je akčná, je cute, je napínavá, je strašidelná, je šialená, je proste Lyry a Gemmy. Za mňa jednoznačne áno ;) musthave na prvý pohľad ;)

nakridlachknih.blogspot.cz, 1.3.2018

Recenzia médii