CooBoo

Tinta - Alice Broadway

Poznáte ten pocit, keď sa k vám dostane knižka, ktorú žeriete už len preto, lebo je nádherná zvonku. Obálka hrá vašim očiam a príbeh vás zaujme neobyčajnosťou a tajomstvom. Toto bol presne ten prípad. ,,Nech sa tvoje nohy neunavia a v srdci nemáš strach. Nech tvoje meno spomínajú a tvoja duša žije večne." Na prvý pohľad knižka vyzerá vznešene. Čierna nič nepokazí, hlavne keď je v pozadí. Tu na čiernom pozadí svieti oranžové tetovanie, ktoré súvisí s príbehom. Sova, pierka, vrana, listy, had, motýliky. Všetko to má v knižke svoje miesto a pochopíte význam až priamo pri stránkach. Časové medzery boli vyplnené motýlikmi, čo mne až tak nehralo, ale je to len osobné vyhýbanie sa motýľovému vzoru, i keď nejaké to haky-baky tetovačkovo vyzerajúce by pôsobilo asi ešte viac ku knihe, ale to len sprostý detail z mojej strany. Vrany sú top, to už o mne viete ;) Na prvý pohľad sa zdá byť tristo strán ako výzva, ale čítajú sa samé. Do polovičky autorka opisuje život v ,,kolónii" tetovaných. Približuje nám spoločnosť, históriu a krátky vývin. Dostáva nás do obrazu. Samotný Leorin príbeh je poprerývaný starými legendami. Tieto rozprávkové príbehy z minulosti boli príjemným oživením a pomáhajú čitateľovi pochopiť zanietenosť občanov i význam tetovania. Leora rozpráva svoj príbeh v prítomnom čase v prvej osobe. Niektoré slová mi pár krát tak celkom nehrali dohromady, ale inak mi týl vôbec neprekážal a prítomný čas som ani nevnímala. ,,Pýtajú sa, pochybujú a nakoniec uveria." Leora je silná osoba, ktorá si ide za svojim. Jej odhodlanie dokázať si splniť sen - stať sa tetovačkou - je obdivuhodné. Je extrémne šikovná. A výnimočná. Len tak. Z ničoho nič. Až neskôr sa však ukáže pravý dôvod. (Ja nechcem nič prezrádzať, ale tak by som rada.) No príbeh ma naozaj fascinoval. Často som knižku odkladala, pretože dej sa hýbal pomaly, potom zase prešli týždne, kedy sa nič neudialo takže boli preskočené, ale v polovici prišiel ten zlom, o dej nakopol a koniec som už zhtla na jedno posedenie. Neviem si predstaviť, čo autorka vykúzli ďalej, pretože tento svet je tak úžasne opísaný a podložený, že by som kľudne verila, že existuje. Páčilo sa mi aj puto oddanosti medzi Leorou a Verity. Naozaj krásne priateľstvo. Verity, tá zodpovednejšia a Leora, tá ktorá koná bez rozmyslu, no darí sa jej. Je živelná, je priama, je odhodlaná. I keď je pre dievčatá veľa neznámeho, znášajú to spolu a dôverujú si i cez početné kroky vedľa. Romantický príbeh Oscara a Leory je úplne na okraji. Najďalej sa dostali k mlčaniu oproti sebe v knižnici, no odkedy sa do príbehu zamotal, mala som motiváciu čítať ďalej. I keď u autorka odkladá zamilovanosť na bok, postavy idú ďalej, prežívajú a nevyhľadávajú dobrodružstvo tohto typu. Nájde si ich samo, keď príde čas. ,,Príbehy sú minulosť a z našej minulosti by sme mali vychádzať aj v súčasnosti." Neobyčajná viera, ktorá ženie ľudí robiť nepredstaviteľné veci, ako napríklad robiť knihy z koží mŕtvych a pripomínať si ich tak... Autorka to vymyslela naozaj odvážne a uveriteľne. Premyslela to a myslím, že jej to vyšlo. Udalosti boli neočakávané a príbehy, ktoré sa v knihe spomínajú sčasti inšpiratívne sčasti varovaním. Vytvorila niečo nové a chytľavé. Táto knižka mi dokonca vnukla nápad naozaj si dať spraviť tetovanie, ale predstavte si ma ako šesťdesiatročnú babku hrajúcu sa s vnúčatkami a s tetovaním na zápästí. Bude ma to lákať, ale zostanem asi neoznačenou Bielou čarodejnicou ako ďalšia polovica sveta. ,,Vediem tichý život bez bohatstva, bez manžela a bez lesku. Možno mám prázdnu kožu, lebo aj môj život je prázdny." Príbeh ma nepoložil na lopatky takou silou ako by som očakávala, ale potešil ma dosť na to, aby som sa tešila na pokračovanie a ďalšie kotrmelce, ktoré sa Leore pripletú pod nohy. Príbeh sa mi dostával pod kožu dlhu, no keď ma chytil, už ma nepustil. Zaujal ma tento nový svet, obľúbila som si postavy a som zvedavá, čo sa ešte udeje. Jednoznačne je to príbeh, ktorý právom vzbudzuje zvedavosť.

nakridlachknih.blogspot.cz, 27.4.2018

Viac o knihe

Intrigy a boje o moc

Mary E. Pearson je autorkou mnohých kníh, avšak u nás sa prekladá len jej najúspešnejšia séria. V prvej knihe tejto trilógie dokázala, že dokáže čitateľa zaujať a popliesť ho dostatočne na to, aby chcel čítať ďalej. Majstrovsky sa jej darilo zakrývať identitu svojich postáv, možno aj preto, že v detstve každý deň predstierala, že je niekým iným. A hoci som v recenzii prvej knihy trilógie vyslovila pochybnosť, že autorka je začiatočníčka, po prečítaní pokračovania si to už nemyslím. Nemám na to totiž dôvod. Súčasné trilógie, vo väčšine prípadov práve tie fantastické, postihuje zvláštny úkaz. Čitatelia to s istou dávkou irónie nazývajú aj syndróm druhého dielu. Som si istá, že väčšina z vás sa s týmto pomenovaním už stretla a určite viete, že týmto krásnym slovným spojením sa teda označuje pokračovanie, ktoré vo všetkých smeroch výrazne zaostáva za svojím predchodcom. A keďže som však už predchádzajúcu knihu dosť kritizovala, žila vo mne naozaj desivá obava, že táto kniha bude... nuž... prepadák. No som nesmierne rada, že som sa nakoniec mýlila. Rozjazd knihy bol síce o niečo pomalší, avšak bol len akousi predzvesťou epickosti tejto knihy. Ako naznačuje už samotná obálka, tento príbeh sa presunul do trochu temnejších vôd. Lia zo začiatku túžila len po tom, aby mohla žiť slobodne a bez toho, aby jej ostatní diktovali čo môže a čo nie. Zhodou okolností sa dostala do pozície, ktorá ju zväzuje ešte viac ako jej urodzený pôvod. Ocitla sa totiž na dvore panovníka znepriateleného kráľovstva, kde ju jeden chybný krok môže stáť život. A nielen ju. Pretože dobrá trilógia pre mladých by nebola tým pravým, ak by v nej nebol aspoň jeden nefunkčný milostný mnohouholník. Akokoľvek tento prvok nemám rada, musím Mary uznať aspoň jedno – tento jej trojuholník ma svojím spracovaním nerozčuľovať a ani nerušil, nakoľko ma jeho prezentácia veľmi bavila. V predchádzajúcej knihe som hádala, kto je vrah a kto princ. V tejto knihe som zase sledovala Liu, ako musela predstierať, že minimálne jedného zo svojich nápadníkov vlastne nemá rada. Hoci jej myšlienky som poznala, jej správanie do deja prinášalo to správne napätie, čím sa niekedy prehlbovala ponurosť deja. Takisto to umocňovali aj opisy prostredia, ktoré bolo chudobné, zbedačené a žili v ňom ľudia, ktorí si privykli bojovať skrátka o všetko. Postavy rozohrali naozaj vysokú hru, ktorá však bola vo svojej podstate veľmi jednoduchá, a preto sa mi tak veľmi páčila. Zložité intrigy a úskoky sú síce úžasné, ale schematizovať ich tak, aby sa v nich nikto nestrácal, je u ž náročnejšie. „Od tej chvíle, keď si na sebe v deň príchodu mala tie šaty z vrecoviny, si prešla dlhú cestu.“ „To neboli šaty, to bolo vrece.“ „No tak bolo.“ Lia a ostatné postavy ma držali v napätí a niekedy sa ťažko odhadovalo, čo sa stane na ďalej strane, no napriek tomu som nikdy nemala pocit, že sa topím v jednotlivých úskokoch a tajných plánoch. Avšak tento príbeh mi ponúkol viac ako len zaujímavé zápletky a dej plný napätia. Ponúkol mi aj celistvý pohľad na svet, v ktorom sa to všetko odohráva. Predchádzajúcu knihu Falošný bozk som kritizovala aj kvôli nedostatku vysvetľovania. Vedela som, že existuje nejaký svet a ďalej som si mohla len domýšľať. V tejto knihe som sa dozvedela veľa o histórii hneď niekoľkých krajín, viem viac o ich vzájomných napätých vzťahoch a čo viac, dokonca tu bola načrtnutá aj nejedna konšpirácia a taktiež zrady z minulosti, ktoré ostali nepotrestané a zabudlo sa na ne. Táto kniha bola skutočne veľmi dobre vyvážená. Čítanie ma nesmierne bavilo a ukázalo mi, že existuje aj niečo také ako silné druhé pokračovania. Tento príbeh je skrátka veľkolepejší ako prvá kniha trilógie. Zradné srdce je vskutku vydareným pokračovaním veľmi dobre rozohranej trilógie. Tam, kde prvá kniha pôsobila len ako úvod zameraný hlavne na milostné pletky hlavných hrdinov, tam toto pokračovanie prichádzalo stále s novými zvratmi. Lia spolu s Rafeom a Kadenom prežívali ďalšie trampoty, tentoraz však láska stála naozaj na pozadí. Každý z nich musel dbať na každé svoje slovo a vysoká hra plná intríg a úskokov sa mohla začať. Mocenské hry boli možno v niekoľkých ohľadoch jednoduché, avšak stále prinášali dostatok napätia. Spolu s tlakom, pod ktorým boli hlavné postavy, príbeh vyznieval oveľa temnejšie. Iste, stále ostal dostatočne veľký priestor na riešenie vzťahov, avšak tentoraz už to nebolo na úkor príbehu. K slovu sa dostala aj história a konečne mi bol predstavený svet, v ktorom sa to všetko odohráva. Jednotlivé stránky som čítala naozaj s radosťou. Tento príbeh bol všetkým, či si môžem priať od kvalitnejšej epickej fantasy. Dostatočne dynamický, striedala sa v ňom akcia s hlbšie ladenými časťami. Postavy dostatočne premýšľali a plánovali, ale ma aj dojímali alebo rozčuľovali svojimi emóciami. Vďaka tomu som mohla oceniť vývoj ich charakterov. Objavovali sa tajomstvá a odpovede, nové informácie a stupňovalo sa napätie. Epický záver vybičoval moje nervy na maximum a prinútil ma dychtiť po pokračovaní. Ak by takto vyzerali všetky druhé pokračovania fantasy trilógií, bola by som nanajvýš spokojná.

Lili-darknight.blogspot.cz, 8.4.2018

TINTA - ALICE BRODWAY

Alice Broadway

Dnes by som sa s vami chcela podeliť o trošku inú recenziu. Mám v pláne vám sem napísať svoje obľúbené pasáže, vety, slová alebo dialógy, ktoré ma chytili za srdce. Úryvky, vety, slová, dialógy a všetko, čo ma chytilo za srdce z knihy Tinta: Keď uchováme slová, obrázky a okamihy, zachytené na koži, náš príbeh tu zostane na veky. Na telo si dávame znázorniť všetko, čo je dôležité, inak to zostane v duši a nik predsa nechce, aby ju čosi ťažilo. Príbehy sú naša minulosť a z našej minulosti by sme mali vychádzať aj v súčastnosti. ... tetovanie nie je iba prostriedok sebavyjadrenia, ale slúži na zachovanie spomienok a ako dôkaz našej úctyhodnosti. No skrýva sa v nich pravda. Sú ako..." Zatvorím oči a spomínam na ockové slová. "Sú ako kvety: pekné časti s lupeňmi predstavujú vymyslené pasáže a korene zasa to pravdivé, čo sa naozaj odohralo." Zamýšlam sa nad tým, aké to je nájsť lásku svojho života a bezhranične niekoho milovať... ... presne tak sa cítim: ako hlúpy pes, ktorý si myslí, že niekoho vedie, no v skutočnosti ho brzdia a ovládajú. ... na tvoje príbehy budeme spomínať, lenže kto si zapamätá teba? Smrť nás zaháňa do temných zákutí našej mysle. Ak je to všetko pravda a ja tomu verím, bude to pravda aj kedykoľvek inokedy, keď budeš pripravená vrátiť sa k tomu. Len sa toho nevzdávaj. Všetci máme svoje tajomstvá. Zima mi pripomína cintorín - je bezútešná, studená a bez života. Srdcia si treba zamykať inak ich neochránite. V každom z nás je trochu zla. Všetci sa za niečo hanbíme a čosi ľutujeme. Napríklad skutky , ktoré ublížili naším dušiam či ranili našich blízkych. No máme v sebe aj kus dobra. Podľa mňa práve to prevažuje. Život je o tom, aby sme sa naučili udržiavať ich v rovnováhe, našli si svoje miesto v čase a priestore. Sme aj dobrý, aj zlý, lenže to z nás nerobí sivých. Okrem dobra a zla je v nás aj všeličo iné. Na mojom tele nenájdeš dôkaz o všetkých chybách, ktoré som spravil. Naše telá sa liečia... postupne sa dávajú do poriadku. Sme na to stavaní. Život nie je iba o prešľapoch a zlyhaniach. Každé ráno. predsa svitne nový deň. Minulosť nemusí predurčiť tvoju budúcnosť, Leora. Chyby nie sú nenapraviteľné. Môžeš ich odčiniť. Vždy ich môžeš odčiniť. Obálka: Budem k vám úprimná a poviem vám, že knihu som si naozaj vybrala len kvôli tomu, že ma zaujala na prvý pohľad. Nečítala som si ani anotáciu a chcela som ju mať doma. Keď docestovala až ku mne, bola ešte krajšia ako na obrázku. Oranžová farba dokonalo vynikne na tej čiernej a to, ako sa dokonalo odráža od slnka... K tomu pridali obrysi dievčenskej postavy, s bielou farbou, ktorá dokonalo vynikne medzi obrázkami, ktoré z diaľky splývajú. Jednoducho nemám slov a hneď tu som dala tejto knihe plný počet bodov. Vydavateľstvo CooBoo ma prekvapilo, pretože od nich veľa kníh nemám a ani teraz ma nesklamali. Jednoznačne sa mi páčia detaili, ako je vrana, výr a pierko, ktoré do príbehu patria. Moje pocity: Príbeh, ktorý je napísaný v tejto knihe, ma zaujal hneď od začiatku, čo bolo asi predpokladateľné, keďže som zistila, že kniha sa bude týkať tetovaní. Sama jedno mám, no a tak som bola zvedavá ako sa takáto témetika, dá zhrnúť do knihy. Nečakala som, že dej bude fantasy, skôr som si myslela, že to bude nejaký román alebo niečo podobné. Bolo vidno, že o knihe som nemala ani obraz ani zvuk, ako sa hovorí. Začítala som sa behom pár strán a vedela som, že kniha si našla cestu k môjmu srdcu. Už len to, že tam boli napísané význami tetovaní, ktoré boli významnejšie pre tento príbeh, bolo úžasné. Len si to predstavte, môžete sa dať tetovať kedykoľvek, akokoľvek a každému to bude jedno. Priam to bude od vás každý žiadať. Nikto by vás za to neodsudzoval. Priam dokonalý svet. Autorka nám vlastne dala pohľad na svet z opačného pohľadu. "Neoznačených" ako nazýva Alice Broasway v knihe ľudí, ktorí nie sú potetovaní, sú zlí ľudia, ktorí skrývajú o sebe tajomstvá a nemajú právo žiť normálny život. A naopak ľudia, ktorí majú na sebe tetovania už od pár týždňov života, kedy vám vytetujú prvý znak a to váš vek a ďaľšími rokmi to pokračuje a tetovania pribúdajú, sú ľudia, ktorí majú dlhodobé zamestanie, ktorí sú dobrí a majú právo na život v meste. Samozrejme, že v takom meste by som žiť chcela, jedno tetovanie mám na ďaľšie sa chystám a určite to nebude moja posledná návšteva tatéra. Je to skoro výkrik do sveta, keď svoje myšlienky, slová, bolesť, či šťastie, necháte na svojej koži. Leora... k tejto postave, nemám popravde asi žiadny vzťah, ani som si ju neobľúbiľa, ani ju nenávidim. Pre mňa je to skoro neutrálna postava aj keď je to hlavná postava. Obel... ten pán mi je neskutočne príjemný, to ako sa správal k Leore a ako na ňu v podstate dával pozor, ako sa o u bál a žartoval s ňou. Neskutočne som si toho chlapíka obľúbila. Ak by ste Mali otázky na ostatné postavy, kľudne sa na nich spýtajte do komentára a ja vám rada vyjadrím môj postoj :). V tejto knihe, nie je postava, ku ktorej by som si vybudovala záporný vzťah a to ma naozaj prekvapilo. V každej knihe som si niekoho našla, či to bol chlapec, alebo dievča, kniha sa nezaobišla bez mojích slov "Bože zas ty? Bude tam aj niekto významnejší než tvoja osobnosť?" A tým má u mňa kniha také malé neviditeľné plus :) Hodnotenie: 5/5

Michaela and World of Books, 6.4.2018

Viac o knihe

Život tetovaný na koži

Alice Broadway

Alice Broadway je debutujúcou autorkou, ktorá o sebe rada tvrdí, že žije svoj sen. Dni trávi snívaním s otvorenými očami a následným zapisovaním tým, čo si sama vymyslí. S postavami z jej knihy ju spája vášeň pre čaj. Knihy pre ňu predstavujú bezpečný prístav, miesto, kam môže utiecť a prežívať dobrodružstvá. Podobným štýlom sa snaží písať aj svoje príbehy – aby boli ako únik od reality. Táto kniha zaujme čitateľa, pretože má dva veľmi dôležité prvky – skvostnú obálku a lákavú anotáciu. Niekedy sa síce stane, že v konečnom dôsledku je to to jediné zaujímavé, ale v tomto prípade to tak nie je. Od prvej strany je jasné, že tento príbeh je naozaj dobrý. Alice má veľmi zaujímavý a jednoduchý štýl, hoci má tendenciu neustále sa vracať k tým istým opisom. Nie je to však také výrazné, aby to spomaľovalo alebo nejakým iným spôsobom deformovalo dej. Ten je sám o sebe skôr pomalší a nie je sústredený na opis nikde nekončiacej akčnej sekvencie. Pretože táto kniha je zameraná hlavne na postavy a ich prežívanie. Hlavná hrdinka Leora je priemernou hrdinkou, v podstate nevybočuje z radu každodenného človeka. Má rada svoju rodinu, má najlepšiu priateľku, sklony k samotárstvu a vášeň pre tetovanie. Okrem obáv, či sa z nej raz stane tetovačka alebo nie, sa strachuje aj o osud duše svojho nedávno zosnulého otca. Pretože svet Tinty je hlavne o posudzovaní človeka. Ľudia v tomto svete sa rozhodli, že by pred sebou nemali mať tajomstvá a začali si tetovaniami zdobiť telo. Avšak viac, než sme zvyknutí. U nich je totiž nepoškvrnená koža synonymom najväčšieho zločinu a obávajú sa ľudí, ktorí by chceli mať niečo také nevhodné ako vlastné súkromie. Námet s tetovaním životných príbehov na kožu je vskutku nevšedný a originálny. Hoci si viem predstaviť, že niečo podobné nenadchne odporcov tetovaní a tých, ktorí sa obávajú napríklad rakoviny kože. Môj sarkazmus bokom, táto kniha je vďaka tomu nesmierne svieža. Iste, ľudia vždy túžili zvečňovať si najdôležitejšie momenty svojho života. Mená svojich detí, tetovania zaľúbených, ktoré po rozchode oľutujú, alebo len nejakú maličkosť, ktorá má vyjadriť ich radosť z úspechu. „Svet nemusí byť len čierny, biely či sivý. V každom z nás je trochu zla. Všetci sa za niečo hanbíme a čosi ľutujeme. Napríklad skutky, ktoré ublížili našim dušiam či ranili našich blízkych. No máme v sebe aj kus dobra. Podľa mňa práve to prevažuje. Život je o tom, aby sme sa naučili udržiavať ich v rovnováhe, našli si svoje miesto v čase a priestore. Sme aj dobrí, aj zlí, lenže to z nás nerobí sivých.“ S tým rozdielom, že v tomto príbehu je niečo také povinnosť a keď zomriete, doslova vás stiahnu z kože, vyrobia z vás knihu a pri zvláštnom ceremoniáli vašu dušu zvečnenú na vašej vlastnej pokožke zvážia a ak ste boli dobrí, môžu si vás pozostalí odniesť domov. Ak ste ale boli zlí, spálili vás pre výstrahu ostatných. Veľmi milý zvyk, vďaka ktorému si plníte poličky knihami vyrobených z ľudskej kože. Hoci to vyzerá naozaj nechutne, veľa to vypovedá o príbehu. Pretože aj ten je tak trochu poznačený istým fanatizmom. Leora v ňom vyrastala. Od malička jej vtláčali do hlavy, že tetovania sú správne, ľudia by nemali nič skrývať a je v poriadku nenávidieť a báť sa tých, ktorí tetovania nemajú. Fanatizmus je veľmi nebezpečný a ak v ňom vyrastáte, je ťažké ho prekonať a vidieť svet vlastnými očami. Postavy v tejto knihe v niekoľkými momentoch pripomínajú ovce bečiace do rytmu s ostatnými, neschopné vlastných rozhodnutí. Takže aj keď táto kniha nie je veľmi akčná, je v nej stále plno zvratov, emócií a jej hlavným motívom je vymaniť sa z fanatizmu ostatných, aby sme si mohli vytvoriť vlastné názory. Tinta nie je akčným dobrodružstvom, hoci dej v sebe skrýva dostatok nečakaných odhalení. Napriek tomu je vo svojej podstate skôr oddychovým príbehom, v ktorom sa kladie dôraz na prežívanie postáv a na ich svet. Ten je do veľkej miery ovplyvnený nielen všeobecne ustálenými názormi na to, čo je dobré a čo je zlé; ale takisto do ich životov vstupujú staré príbehy a rozprávky. Tie pripomínajú rozprávky, aké sme počúvali v detstve, to však ani v najmenšom nezmierňuje ich posolstvo. Rozvážne a niekedy pomalé rozprávanie nám predstavuje veľmi zaujímavo vymyslený svet, ktorý je vo viacerých ohľadoch veľmi originálny a svieži. Leora, hlavná hrdinka i rozprávačka v jednom, mi veľmi detailne predstavila, ako ich spoločnosť funguje a aké ideály vyznáva. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že hlavným zámerom knihy je zobrazenie Leory, jej života a hľadanie jej vlastnej cesty. V skutočnosti je to práve Leora, ktorá len dotvára celý príbeh. Slúži ako akýsi prostriedok, vďaka ktorému Alice Broadway predstavuje takmer až sfanatizovanú spoločnosť ľudí, ktorých celé veky učili nazerať na svet čierno-bielo. Jeho sila tkvie v tom, čo sa ukrýva medzi riadkami. O zbytočne stratených životoch tých, ktorí len túžia po zachovaní vlastného súkromia. O potenciálne deštrukčnej sile nevyslovených tajomstiev. No najmä je o tom, že bez ohľadu na to, čo nám od malička vtĺkajú do hláv, je na nás, aby sme si utvorili vlastný názor o tom, čo je správne a čo nie – a že za chybu jednotlivca nemôžeme trestať celú skupinu.

Lili-darknight.blogspot.cz, 4.4.2018

Viac o knihe

Z princeznej kráľovná

Sú série, ktoré si obľúbite už od začiatku a nemôžete sa dočkať pokračovania, kým ho nemáte v rukách. Sú aj také, pri ktorých ste pred pokračovaním skeptickí a uvažujete, čo nové vám môže autorka ukázať. Po dočítaní Falošného bozku som bola rozpoltená, pretože zatiaľ čo sa mi jednotka veľmi páčila, hlavnej hrdinke som neprišla práve na chuť. Aj z tohto dôvodu som bola trochu skeptická, pretože čo ak sa to v dvojke nezmení? Čo ak bude kniha trpieť presláveným problémom "druhá kniha série"? Čo potom? (Pre tých, ktorí nečítali jednotku a nemáte radi spoilery, tak pozor, pretože sa tu vyskytnú veci, ktoré boli v jednotke. Z novej časti ale nebudem nič spoilerovať.) Writing Možno sa budem opakovať, ale nedá mi to. Štýl, ktorým autorka píše si vás rozhodne získa. Jej schopnosť opisovať prostredie, staré zvyky a rôzne postavy je neskutočná. V knihe sa opäť stretávame s viacerými pohľadmi (so štyromi), avšak nikdy nestojíme na jednom mieste. Každá kapitola do príbehu prináša niečo nové, čo sme dovtedy netušili. Zároveň nám autorka poskytuje náhľad na sväté písmo jej sveta a mnoho ďalších vecí, s ktorými som sa v iných knihách ešte nestretla. "Pobozkala dva prsty, jeden za stratených, druhý za tých, čo prídu. Pretože zrno ešte nebolo oddelené od plien." Zatiaľ čo sa prvá kniha venovala hlavne opisu sveta, mala pomalší rozbeh a jediné, čo ma držalo v napätí bola túžba zistiť, kto je vrah a kto princ, tak v tejto knihe ma zaujímalo všetko. Moje oči nestíhali hltať slová a prsty otáčať stránky. Doteraz presne neviem, čo znamená Gaudrelina posledná vôľa, či je to proroctvo alebo legenda, ale chcem to rozhodne zistiť. Moje hodnotenie: 5/5* Characters V jednotke sa nám podarilo odhaliť zabijaka a prišli sme na to, kto je princ. To všetko je ale Lii na nič, keď nemôže počúvať hlas svojho srdca. Lia, prvá princezná Morighanu, sa v tejto časti vyvinula, jej postava prehĺbila a stala sa z nej jedna z mojich obľúbených hrdiniek, pretože aj keď mala strach a mala čo stratiť, hrala nebezpečnú hru s nebezpečnými ľuďmi. Snažila sa pochopiť nepriateľa, hľadala medzierky v ich obrane a uvažovala, čo urobiť pre prežitie a záchranu milovaných. "Podľa zákonov rozumu vyrastajú veže, ktoré vyčnievajú nad vrcholkami stromov. Podľa zákonov dôvery vyrastajú veže, ktoré čnejú nad hviezdami." Je normálne, keď som si viac obľúbila zabijaka než princa? Pretože presne to sa stalo. Kaden, zabijak, člen rahtanu, si ma niečím získal už v prvej knihe. V tejto máme možnosť vidieť jeho rozpoltenosť medzi láskou a povinnosťou, sledujeme, ako sa vyvíja. Každý pohľad do jeho hlavy som si užila, pretože jeho nerozhodnosť len pridávala na komplexnosti. Už teraz som zvedavá na veľké finále, pretože sama neviem určiť, na ktorú stranu sa táto postava postaví. Rafe, prin z Dalbrecku, rozhodne nie je žiadne rozmaznané princiatko, ktoré by nevedelo, čo chce. Práve naopak. Až pridobre pozná všetky riziká, no kvôli láske je ochotný ísť aj do pekla a naspäť. Síce ma vytáča klišé známe ako milostný trojuholník, ešte viac ma vytáča fakt, že ani jeden z mužských hrdinov nie je zlý. Obaja sú dobrí, čo všetko komplikuje, pretože rozhodnúť sa, ktorého by som rada videla s hlavnou hrdinkou bolo dosť náročné. A všetko sa v trojke môže aj tak zmeniť. Páči sa mi štýl, ako pomaly autorka odkrývala nové postavy,ich zámery, minulosť, a že nikoho nenechala pôsobiť zbytočne plocho. Každému dopriala jeho vlastné bacsktory. (No kto mi chce urobiť radosť a zbaviť svet Komizara, vôbec sa nepohnevám.) Moje hodnotenie: 5/5* Plot Niektorí sú toho názoru, že v tejto knihe sa veľa nedialo. Keď čakáte hromadu akcie, krviprelievanie a boj, možno budete sklamaní. Táto časť je poháňaná postavami a ich vnútorným vývojom. Akcia a súboje sa občas mihnú aj v tejto časti, avšak na veľké finále si aj tak musíme ešte počkať. "Dar je citlivý spôsob poznania. Počúva bez uší, vidí bez očí, uvedomuje si bez rozmýšľania. Znamená to naučiť sa znehybnieť a vedieť." Zradné srdce je písané tak pútavo, že aj keď sa chcete zastaviť, odložiť knihu a ísť si večer ľahnúť, nemôžete, pretože každá kapitola je napínavejšia ako tá predošlá. Lia sa neustále vyvýja, dozvedá sa legendy, objavuje tajomstvá histórie jej sveta a zisťuje, že nie je všetko také, ako ju naučili. Veľmi sa mi páči fakt, že autorka má vytvorený vlastný jazyk, ktorý v diele využíva a ktorý sa učíme zarovno s hlavnými hrdinmi. Po dlhej dobe fantasy kniha, ktorá má hlavu aj pätu. Moje hodnotenie: 4.5/5* Summary Pokračovanie, ako sa na sériu patrí. Nepostráda napätie,akciu ani zápletky. Vypĺňa hluché miesta jednotky a vďaka prepracovanosti postáv vás núti spriadať milión teórii, ako by sa to mohlo vyvýjať ďalej. Lia je drzá, no láskavá. Bojovníčka, ale verí v silu slov. Je to proste hrdinka, ktorá sa naučila svoju lekciu a posúva sa dopredu. (nemám ružičku, ktorá by znamenala 0.75, tak pre spresnenie, knihe dávam 4.75*)

Perlasworldofstories.blog.cz, 2.4.2018

Meagan Spooner - Na lovu

Od Meagan Spooner som mala možnosť prečítať si knižku Vtáčí spev, ktorá si ma hneď získala. Nešlo o príbeh, ktorý by sa mi vyslovene vryl do pamäti, ale spomínam si, že autorka v ňom vytvorila neuveriteľnú atmosféru a páčilo sa mi, ako ma pohltila. Preto som si bola istá, že aj príbeh Na lovu ma zaujme. A ešte k tomu ide o re-telling Krásky a zvieraťa. Bola som veľmi zvedavá, ako si s tým autorka poradí. Najskôr však musím vyzdvihnúť nádherné spracovanie knihy. Tá obálka je jednoducho... dokonalá. Videla som ju na fotkách, no naživo je oveľa, oveľa krajšia a ani vnútorné grafické spracovanie za obálkou nezaostáva. Presne pasuje k príbehu a k celkovej atmosfére v ňom. Knižka je o Jeve, Kráske, ktorá vždy milovala lov a uprednostňovala ho pred možnosťou stať sa dámou. Keď ich rodina prišla o majetok, Jeva oveľa jednoduchšie znášala to, že sa presťahovali do ich starej chalúpky v lese, kde musela opäť loviť, aby prežili. Onedlho však v tajomnom lese niečo zabilo Jevinho otca a ona sa rozhodla, že vraha vypátra a otcovu smrť pomstí... Toto spracovanie známej rozprávky nie je príbehom o láske a o vnútornej kráse, ale v prvom rade je o túžbe. O túžbe po niečom viac, po lepšom živote. O neustálom hľadaní samého seba, o chcení. Čakala som presladenú romantiku, ale dostala som hlboký príbeh zameraný na to, čo všetko sú ľudia ochotní spraviť pre túžbu. Istým spôsobom je pre mňa trochu zvláštne čítať fantasy knihu, ktorá nemá pokračovanie. Akosi som si už zvykla, že budem mať možnosť sledovať podrobný vývoj deja a charakterov postáv aspoň v troch knihách. Takže tu mi bolo trochu ľúto, že sa príbeh tak rýchlo skončil. ALE! Bolo to aj príjemné osvieženie, konečne predsa nemusím netrpezlivo čakať na pokračovanie. Aj napriek tomu, že je knižka iba jedna a že ide o re-telling, autorke sa podarilo vytvoriť silné a zaujímavé postavy a s očakávaním som sledovala, akým smerom sa poberú. Interakcia dvoch hlavných postáv dodávala knihe napätie a bavilo ma čítať o tom, ako si k sebe postupne nachádzajú cestu aj napriek okolnostiam. Tú úžasnú tajomnú a rozprávkovú atmosféru však majú na svedomí hlavne krásne opisy prostredia či pocitov postáv. Niekde boli možno pridlhé, no väčšinou tam boli tak akurát na dôverné zachytenie všetkého, čo som si ako čitateľ chcela predstaviť. Vôbec nebrzdili vývoj deja, ako to občas býva v knihách. Sem presne zapadali - opisy sú rozhodne autorkinou silnou stránkou. Trošku ma však sklamala predvídateľnosť. Väčšinou som tušila, ako niektoré veci dopadnú, kam smerujú... Takže moment prekvapenia ma úplne obišiel a nie som si istá ani záverečným vyvrcholením. Možno som čakala niečo viac, ani sama neviem... Viem však, že ten koniec dával zmysel. Keď sa tak spätne pozriem na začiatok, uvedomujem si, že to celý čas smerovalo práve k tomuto, takže knižka ma určite nesklamala. Zhrnutie: Príbeh sa čítal takmer sám. Je jednoduchý a nenájdete v ňom až toľko romantiky. Skôr sa zameriava na to, čo všetko s ľuďmi dokáže porobiť túžba. Najsilnejšou stránkou príbehu je krásna a tajomná atmosféra, ktorú autorka predostrela čitateľovi zaujímavými opismi. Za nimi nezaostávajú ani postavy. Bavilo ma čítať o ich osudoch. Slabšiu stránku príbehu pre mňa predstavuje predvídateľnosť a tým, či sa mi páčil koniec, si stále nie som istá. Ak však máte radi re-tellingy a knihy od Meagan, rozhodne si túto prečítajte. Nebudete sklamaní.

lyn-von-nightlight.blogspot.cz, 16.3.2018

Replika - Lauren Oliverová

,,Neustále přemýšlela o tom zázraku, že existuje, že oba existují, že tu místo nich není jen prázdné místo." Úžasne farebná obálka, neobyčajné prevedenie, nový koncept... dve repliky, svet nad rámec ich chápania... dvaja ľudia, ďaleká cesta, tajomstvá... Tento nový príbeh od autorky Delíria ma v katalógu oslovil najskôr len obálkou, neskôr tiež anotáciou. No akonáhle sa mi knižka dostala do ruky, pochopila som, že to nie je len tak nejaká knižka. Ona má totiž dva začiatky. Dva začiatky, dva konce, dve osoby, dve strany poznania, dva pohľady, dva príbehy v jednom. Už na začiatku mi tento nápad vyrazil dych. Samozrejme, už som čítala knižky, ktoré opisovali dej z viacerých pohľadov, no ešte som nečítala knižku, v ktorej si môžem vybrať, čo chcem čítať. Pochopiteľne som začala čítať po jednej kapitole z každej strany, no onedlho ma to omrzelo a čítala som si ich po svojom. Totálne halabala. ,,...je možné jediným dotykem rozpustit celou vzdálenost mezi dvěma lidmi." Knižka sa ku mne dostala v češtine, čož mne osobne vôbec nevadí. Spracovanie je úžasné. Obálka je krásna. Nápad je geniálny. Spôsob, akým autorka popisuje postavy je tak akurát, do hĺbky, nie len povrchový obkec prostredia, ale aj pocity a okolnosti. To bolo dosť fajn. Niektoré pasáže sa síce prelínali, ale autorka si dala záležať na tom, aby sa neopakovala a z mojej strany môžem zhodnotiť, že jej to vyšlo. Dostala ma. Prvé dievča, ktorého pohľad autorka opisuje je Lyra. Alebo 24? Replika. Umelo vytvorené inteligentné stvorenie, ktoré vníma svet, je zvedavé a poznáva to, čo je mu dovolené spoznávať. Druhé dievča, do ktorého sveta môžme nahliadnuť je Gemma. Dievča poznačené chorobami. Odsúdená svojim okolím, no odhodlaná nájsť pravdu, ktorú pred ňou rodičia skrývajú. ,,Zrúdy vznikají vlastním rozhodnutím. To bylo to jediné strašlivé zrození, to, které se dělo znovu a znovu každý den." Postavy sa v priebehu deja dosť párikovali. Postupne naberali dôveru a zistili, že majú len jeden druhého. 24 sa stretla s chlapcom 72 a spolu našli spôsob, ako odísť z ostrova, vedeckého inštitútu, jediného miesta, ktoré kedy poznali. Pre nich to bolo trošku horšie, pretože netušili, čo ich čaká, keď odídu a ich premýšľanie a používanie vecí, s ktorými sa my stretávame každodenne, pôsobilo fakt komicky. Gemma pri svojom hľadaní pravdy narazila na Jakea, no aj na Petea, a to sa trošku odkláňalo, prelínalo, spájalo, až to dopadlo tak, ako to malo dopadnúť. Všetkých piatich som si počas čítania obľúbila. Gemmu najpomalšie a Lyru rýchlosťou svetla. Páčilo sa mi na nej jej naivná viera. Netušila, čo ju čaká, ale nemala pochybnosti, pretože ten pocit jednoducho nepoznala. Gemma sa tuctovo cítila ako čudáčka, a tak ušla. Tínedžerský tuctový príbeh. No mýlila som sa a postupne som si obľúbila jej zodpovednosť a ochotu. Jake bol milý, Pete bol ultra veľmi milý a 72 nevedel, čo je to byť milý. Príbeh má v sebe čo-to z detektívky, čo-to z trilerov, čo-to z romantiky a miestami je dokonca recitovaním encyklopédie... je tam ozaj všetko. Nečakala by som, akým smerom sa kniha bude uberať. Prekvapila ma. Na začiatku som si spravila obraz, všetko mi do seba zapadalo, no celkom dosť momentov prekvapenia moje hypotézy úplne zrušili. ,,V takle velkém světě musí být snadné se ztratiť, takže občas je potřebna připomínka." Knižka miestami mohla vzbudzovať zmätok. Kedy prejsť na iný pohľad? Prečo o inštitúte nikto nevedel? Prečo? Kto? Prečo? Ako? Prídete na koniec knihy a ešte stále presne neviete, čo je to za problém, no viete, že budete určite pokračovať. Prepojenie postáv a ich vnútorný opis bol akurátny, okolnosti šikovne vymyslené. Situácie, ktoré tlačili dej vpred boli neočakávané a jedinečné. Niekedy nie tak celkom zapadali, ale dali sa prijať a spolu tvorili skvelý celok. Kniha je nabitá všetkým možným. Je akčná, je cute, je napínavá, je strašidelná, je šialená, je proste Lyry a Gemmy. Za mňa jednoznačne áno ;) musthave na prvý pohľad ;)

nakridlachknih.blogspot.cz, 1.3.2018

Vedia byť dospievajúci chlapci úprimní?

Silene Edgarová, Paul Beorn

Ak ste moja generácia, prvé, čo vám napadne bude, že námet poznáte. Počas filmu Dom pri jazere, v ktorom si Sandra Bullock a Keau Reeves posielajú listy, hoci ich delia dva roky (jeden žije v roku 2004 a ten druhý v 2006), zaslzili aj otrlejší neromantici. Autorom teda odpustíme, že si dovolil už jedenkrát prežitú tému okato použiť znova a dáme knihe šancu. Nebude to márne. V literatúre pre tínedžerov u nás už dlhšie chýbala silná téma, v ktorej by figuroval hlavný hrdina – chlapec. Kým dievčatá môžu romantické príbehy s rovesníčkami všetkých tvarov a pováh prehadzovať lopatami, chlapcom sa do nich, ktovie, prečo, nechce. Kniha s trochu komplikovaným názvom 14 – 14 Priateľstvo medzi storočiami nemá žiadne rodové obmedzenie, ale predsa – dvaja trinásťroční chalani v centre diania zvýšia šancu, že túto knihu vezme do rúk štatisticky viac chlapcov (ako pri vyššie spomenutej inej žánrovej ponuke). Adrien a Hadrien žijú v tom istom francúzskom regióne, delí ich však sto rokov. A hoci si pravidelne píšu, na tento fakt ani jeden z nich nepríde dobrú tretinu knihy. Všetko to spôsobí akási čudná schránka, ktorá sa im objaví pred domom. Nikto nevie, odkiaľ sa vzala. Listy prechádzajú iba cez ňu. Adrien z roku 2014 si myslí, že píše svojmu nafúkanému bratrancovi a robí to len preto, aby doma neboli reči a Hadrien z roku 1914 si tiež myslí, že sa mu ozýva bohatý bratranec z mesta a celkom jeho záujmu nerozumie. Obaja pristupujú k listom s predsudkami a hrajú na toho druhého formu. Preháňajú pri opisoch svojich úspechov, klamú o svojich frajerkách. Adrien miluje svoju najlepšiu kamarátku Marion, ktorá práve začala chodiť s Franckom, čím sa Adrienovi zrúti svet. Hadrien bojuje o Simone, susedu, ktorej chodí pomáhať, keďže stratila otca a mama všetko nezvláda. Prvému prasknú nervy Adrienovi. Prizná sa, že klamal a čaká, že ho za to Hadrien odsúdi. Kniha 14 – 14 Priateľstvo medzi storočiami je pre svoju cieľovku zaujímavá z niekoľkých dôvodov. Tínedžeri, či už chlapci alebo dievčatá, sa väčšinou boja zlyhaní, boja sa byť neprijatí okolím, boja sa odsúdenia, trápnych situácií, desia ich vlastné city a neschopnosť ich prejaviť. Medzi chlapcami je 100 rokov, ale nie až toľko rozdielov. Každý z nich má iný typ problému, s ktorým si nevie dať rady a my s napätím čakáme, či naberie aspoň odvahu to priznať. Adrien prvý zisťuje, že je jednoduchšie napísať to do listu, než povedať nahlas a tak to urobí. Prvýkrát je skutočne až na kosť úprimný. Hadrien na jeho slová reaguje citlivo a zrazu k sebe majú ľudsky bližšie, pričom sú prekvapení, že ich to nestálo ani veľa síl. Šok z toho, že ich delí celé storočie, je živo spracovaný, a chlapci absolvujú skúšku empatie, zrelosti a sily ich kamarátstva. Dej sa vyvíja v troch tretinách – v prvej sa oťukávajú, v druhej sa vzájomne spovedajú a radia si a v tretej ide o život. Gradácia príbehu pripomína jednoduchý tobogan. Istý čas sa šplháte hore, dlho nevidíte, ako vysoko pôjdete, ani výhľad nie je jasný, pretože okolo vás je hustý les. Stromy za čas zmiznú, vy vidíte do veľkej diaľky a keď si na vrchole pomyslíte, že vás táto jazda nemá čím prekvapiť, rozbehne sa to šialeným tempom. Adrien aj Hadrien žijú v tom istom francúzskom regióne, lenže Adrien z roku 2014 vie, čo sa tam udialo počas vojny v roku 1914. Zrazu sú obaja reálni, hmatateľní, nie sú to už „len“ knižní hrdinovia, vyjadrujúci sa trochu obozretne až starostvetsky. Teraz im už ide o všetko a jediné, čo majú, je viera, že to, čo sa im deje, je skutočné a nie iba dielo krutej náhody. Opisy prostredia aj historické udalosti sú pritom reálne a overiteľné. Príbeh tým získava v pravej chvíli ďalší, obohacujúci rozmer. V tínedžerských knihách sa často vyskytujú hraničné momenty a mladí čitatelia ich vedia oceniť. V knihe 14 – 14 Priateľstvo medzi storočiami sa objavia v pravom momente. V deji je množstvo zápletiek, v ktorých musia obaja chlapci prekonávať občas až priepastný rozdiel doby, v ktorej je ten druhý. Súčasný čitateľ môže mať z niektorých faktov mierny preplesk, keď si uvedomí, čo všetko ľudia za sto rokov získali (a stratili) a ako s tým nakladajú. Autori Paul Beorn a Silene Edgarová však ustriehli hranicu prílišnej spomienkovej nostalgie a vtieravého mentorovania.

Denník N, 15.2.2018

Viac o knihe

Dokáže láska prekonať všetky prekážky?

Jenny Han

Tretia kniha z úspešnej série Jenny Hanovej Všetkým chalanom, ktorých som milovala. Lepší maturitný ročník si Lara Jean ani nemohla priať. Je bláznivo zamilovaná do svojho priateľa Petra, jej otec sa znovu žení a Margot sa na leto vracia domov. Hotová idylka. Nič však netrvá večne a Lara stojí pred veľkým rozhodnutím: Kam pôjde na vysokú a ako to ovplyvní jej vzťah s Petrom? Staví na srdce alebo rozum? Všetkým chlapcom, ktorých som milovala je zaujímavá, milá, veľmi sympatická séria. Nielen u nás, ale najmä v zahraničí sa dočkala obrovského úspechu o čom svedčí aj fakt, že autorka nemala v pláne napísať sériu, ale iba jednodielny príbeh. Čitatelia si však jej tvorbu natoľko obľúbili, že sa nedožadovali len jedného, ale hneď dvoch ďalších dielov, a tak nakoniec vznikla celá trilógia. U mňa to bolo, pravdu povedať, také všelijaké s touto sériou. Zatiaľ čo prvý diel u mňa získal skoro plný počet lajkov a páčil sa mi, druhý obstál iba pri dvoch lajkov a po vydarenej jednotke bol dosť veľkým sklamaním. Keď som sa púšťala do záverečného dielu, mala som zmiešané pocity. Na jednej strane som bola strašne zvedavá, ako nakoniec celú sériu autorka ukončí, na druhej som sa bála, či ma opäť kniha nesklame. A ako to nakoniec dopadlo? "Celé predpoludnie som pozerala na mobil, tak ako celý týždeň skoro všetci štvrtáci v našej škole." Posledný diel autorka poňala trošku iným spôsobom a je vidieť, že bol dopísaný o niečo neskôr. Zatiaľ čo prvé dva diely sa naozaj sústreďovali len na ľúbostné trable hlavnej hrdinky, tretí už viac zachytával výber univerzity, maturitu a ukončenie posledného ročníka na strednej. Pravdaže, ľúbostné zápletky a určité prekážky predsa len zohrávajú dôležitú úlohu, už však nie v takom veľkom množstve ako v predchádzajúcich dieloch. Celkovo bolo vidieť, že Lara Jean už dospieva. Uvedomuje si, že už stojí pred ťažkou otázkou a musí sa rozhodnúť, pričom jej rozhodnutie ovplyvní veľkú časť jej budúcnosti. Oproti predchádzajúcim dielom je aj vidieť, že príbeh nabral na vážnosti. Už tu nešlo len o to, či sa jej páči ten alebo ten chlapec, či si oblečie ružový alebo čierny sveter, ale naozaj sa musela rozhodnúť na akú školu pôjde, či zvládne vzťah na diaľku alebo si zvolí rozchod. Občas sa mi zdalo, že nad niektorými otázkami rozmýšľala príliš dlho a že to boli naozaj banálne veci, ktoré by sa dali vyriešiť v priebehu pár minút. Lara je naozaj komplikovaný človek, ktorý nesadne úplne každému a ani ja som jej nejako extra nefandila. Nedokázala som sa s ňou zžiť, precítiť jej rozhodnutie a keď proste prišiel koniec, nijako ma to nezdvihlo zo stoličky, ani som nezostala nejako smutná, že sa táto séria skončila. Môj postoj k nej zostal skôr neutrálny. Čo je však možno netypické, obľúbili som si hádam všetky vedľajšie postavy, dokonca som si aj priala, aby dostali viac priestoru. Autorka má u mňa plusové body za to, že neuzavrela len príbeh Lary, ale aj ostatných postáv a tým ako keby naznačila čitateľovi, že už tomuto príbehu dáva zbohom. "Bolo mi zle pri pomyslení, že si robil obavy. Neviem, prečo som nezavolala. Mohla som niekoho požiadať, aby mi požičal mobil." V podstate sa celý dej točí okolo bežných dní jednej študentky maturitného ročníka. Občas som mala pocit, ako keby som sa vrátila do svojho posledného ročníka, pretože mi niektoré veci boli blízke. Z tohto aspektu mi tento diel sadol asi najviac. Opäť to môže na prvý pohľad vyzerať tak, že sa vlastne nič nedeje, že čo už len môže byť zaujímavé na tom, ako hlavná hrdinka chodí do školy a nevie sa rozhodnúť, akým smerom sa bude jej život ďalej uberať. Pravdou však je, že Jenny aj bežné udalosti opísala ako niečo nevšedné a mňa to proste bavilo čítať. Aj napriek tomu, že postave Lary podľa mňa v tomto dieli nevenovala Jenny dosť pozornosti a mohla jej charakter vytvoriť o niečo lepšie a presvedčivejšie, predsa len má talent a písať vie. Tak isto nechýbalo ani množstvo varenia, pečenie či celkovej ázijskej kultúry, čo opäť príjemne obohatilo dej. Myslím si, že tento diel sa autorke podaril asi úplne najviac. Už to nebolo len také naťahovanie medzi ňou a rôznymi chlapcami, ale už sme riešili seriózne veci, príbeh mal hlavu aj pätu a sadol mi oveľa viac. Je to príjemná, oddychová romantika, ktorá pohladí na duši a nijako neublíži. Pokiaľ máte radi romantické príbehy, táto séria by rozhodne nemala chýbať vo vašej knižnici. Rozmýšľala som nad tým, koľko lajkov dať, no nakoniec som sa rozhodla pre štyri. Aj napriek tomu, že sa jedná o najlepší diel z celej série, predsa len tu boli isté nedostatky, pre ktoré som nemohla plné hodnotenie udeliť. Pevne však verím, že aj vám sa táto knižka zapáči aspoň tak ako mne alebo aj o kúsok viac.

Fans of Books, 27.1.2018

Viac o knihe

Zajacove samovraždy – Andy Riley

Andy Riley

Ak sa s menom Andy Riley stretávate po prvý raz, pri názve knihy Zajacove samovraždy čakáte nejaký pútavý príbeh a knihu plnú metafor. Opak je však pravdou. Dostanete presne to, čo je sľúbené. Knižku, ktorá je plná návodov, ako spáchať samovraždu, ak ste zajac. Táto bláznivá knižka v sebe ukrýva množstvo komiksov, v ktorých sa malý biely zajačik (alebo skupinka zajačikov) pokúša o samovraždu. Je plná čierneho humoru a nápadov, ako by to zajačik mohol urobiť. Andy Riley, britský autor a scenárista, sa považuje za kráľa čierneho humoru. Stačí si prezrieť jednu jeho knihu a pochopíme prečo. To, s akými samovraždami sa stretávame v televízii alebo v iných knihách, je nič oproti tomu, aké nápady skrsnú v hlave tohto autora. Veď komu by napadlo, že by sa zajačiky postavili pod americkú raketu, aby ich usmažila, keď vzlietne, alebo, že by si vzali héliový balón, vyleteli a čakali, kým by ich prešla stíhačka. Väčšina obrázkov je ľahko zrozumiteľná a pochopíme ich na prvý pohľad, no niektoré sú paródiou na seriály, ako napríklad Star Trek alebo Star Wars. A, musím uznať, že pri niektorých samovraždách má zajačik naozaj trpezlivosť… Grafické spracovanie je veľmi jednoduché. Čiernobiele obrázky nakreslené tak, aby čitateľ ani na sekundu nemusel premýšľať, na čo sa vlastne díva. Napríklad, keď autor chcel naznačiť, že čakajú na potopu, na stránke sa nachádzajú len opaľujúce sa zajačiky a ostatné zvieratká v pozadí, ktoré nastupujú do Noemovej archy. V dnešnej dobe vo všetkom hľadáme len hlbšie myšlienky. No keď si otvoríme knihu Zajacove samovraždy, tam v osemdesiatich percentách obrázkoch hlbšiu myšlienku nenájdeme. Ide len o zajaca a jeho samovraždy. A to je na nej asi to najzaujímavejšie. Preto ju odporúčam každému, kto má rád takýto druh miestami až vyhroteného humoru alebo si potrebuje aspoň na pár minút oddýchnuť od denno-denného kolobehu, sadnúť si a zasmiať sa nad zajačími úmyslami, ktoré si pre nás pripravil náš malý Zajačik. Práve on nám dokazuje, že život treba brať s humorom, ale občas si treba „vystreliť“ aj z vážnych vecí. A taktiež, ako sa píše na samotnej obálke: „Ak ste zajac a uvažujete o samovražde, potom je táto kniha presne pre vás.“

vinlit.sk, 20.12.2017

Viac o knihe

Recenzia médii