CooBoo

Vydrž to so mnou

Štýl, v ktorom bola kniha napísaná mi naozaj sadol, pretože podľa mňa úplne odzrkadľoval pohľad dievčaťa s poruchou prijímania stravy - roztržitý, myšlienky roztekané... A hoci celá kniha je hlavne o poruche príjmu potravy, odohráva sa tu aj druhá linka, v ktorej je hlavná téma práve šikana v rodine (málokedy v YA dobre spracovaná téma). Tu je však dobre na ňu poukázané a hlavne na to, čo môže taká psychická tyrania od muža/otca spôsobiť matke/dcére. Politika (protesty #allforjan) krásne dotvárala celý príbeh a vytváralo také príjemné pozadie. Postoj, aký zaujala Kaja voči tomu celému, ma zaujal, pretože mi prišiel úplne taký ako mala väčšina ľudí v jej veku, takže si u mňa dielo získalo ďalší bod. A čo ma najviac potešilo je zakomponovanie LGBT tématiky - tým, že je to kniha od slovenskej autorky, tak dupľom! Hoci jej tu nebolo tak veľa, ale nejako ma to príjemne pohladilo na duši. A zas sa poukázalo na to ako niektorí Slováci sú naozaj "tolerantní" a reálne tomuto slovu nerozumejú. Po pravde, nie je to dlhá knižka, no má v sebe niečo, čo vás nechá dlho zamyslených.

knizny.zavislak, 20.2.2021

Čítať viac Viac o knihe

Niečo iné ako navždy

Justin A. Reynolds

Dnes o Young Adult knihe, ktorá stojí za prečítanie a nemusí ohúriť len teenagerov. Kniha, ktorá zaujme obálkou a ktorá naozaj stojí za pozornosť, len jej treba dať šancu. U mňa ju dostala a mne sa dostal parádny príbeh o priateľstve, láske, odpúšťani, cestovaní v čase. A lepšie som si na oddych ani vybrať nemohla. Nerada porovnávam, ale túto knihu si obľúbia milovníci Johna Greena alebo knihy Kým vychladne káva. Hlavná postava sympatický Jack, ktorý je celoživotný smoliar. Jeho život je poskladaný zo slova takmer. Takmer sa stal skejterom, takmer sa pridal do futbalového tímu, takmer vyznal lásku najúžasnejšej babe, akú pozná. Potom stretne Kate a zisťuje, že je tá pravá. Mesiace plynú a Jack s Kate objavujú pravú lásku. A boli by žili šťastne, ibaže Kate zomrie. A Jack dostáva šancu vrátiť sa v čase a pomôcť svoju lásku zachrániť. Podarí sa mu a šancu využije? A čo ak zbabre viac ako na začiatku? Kniha je plná pekných myšlienok, ku ktorým sa po prečítani vrátite. Len tak na povzbudenie a zamyslenie sa. Krásne zomknutie rodiny, ktorá sa snaží pomôcť a udržať rodinnú pohodu. Môžete sa všemožne snažiť, aby ste niečo zmenili, a predsa to niekedy nestačí. No niekedy stačí, že ste sa o to aspoň pokúsili. Spravili ste to čo je vo vašich silách. Zostante úprimní k ľuďom, ktorých máme radi, a tiež sami k sebe. Knihu som si naozaj užila a ja si ju pripisujem k zoznamu kníh, ku ktorým sa rozhodne vrátim. A je jedno koľko máte rokov. Jedno je jasné, od mladých sa človek veľa naučí, len treba počúvať srdcom. Skvelé, originálne, cestovanie v čase bolo zaujímavé a rada by som si prečítala aj pokračovanie, ak by sa autor rozhodol napísal.

Ildi knihomolka, 20.2.2021

Čítať viac Viac o knihe

Balada o hadoch a vtáčatkách

Suzanne Collinsová

Tak toto bolo prekvapenie roka! Od knihy som čakala, že to pre mňa bude len povinná jazda skalného fanúšika Hunger Games. Mýlila som sa. Kniha ma chytila a už nepustila. Naozaj! Mýlila som sa. Kniha ma chytila a už nepustila. Naozaj! Za mňa bolo neskutočne fascinujúce sledovať mladého Corionalusa Snowa, ktorého budeme o polstoročie poznať ako najmocnejšieho muža Panemu. Celkovo mať možnosť vidieť, ako sa vyvíjal, formoval a jeho pôsobenie ako mentora na 10. Hrách o život. Dozvieme sa niečo o vojne. Ako vznikli hry, prečo ich udržujú. Prečo ich potrebujú? Bude vás to nútiť rozmýšľať a špekulovať nad celou ideológiou. Zoznámime sa s vyvolenou Lucy Grayovou (klobúk dole Collins napísala veľmi originálnu a zaujímavú postavu). Spoznáte Tigris (tiež známa tvár), jeho spolužiakov, priateľov, poodhalíte základy ikonických predmetov ako ruže a jedy, ktoré budú o 50 rokov niečo ako jeho symbolom, mementom? Neviem, ako ich presne nazvať. Zistíte prečo mal taký špecifický vzťah práve k 12. kraju a v budúcnosti ku Katniss (a drozdajkám). Treba pozorne čítať a zamýšľať sa. Za mňa jedna z najlepších kníh tohoto roka (a možno aj celkovo, čo som čítala).

evaoknihach, 15.2.2021

Čítať viac Viac o knihe

Mojich 10 rande naslepo

Ashley Elston

Ako isto viete, romantické knihy nie sú moja šálka kávy. Oveľa radšej čítam contemporary knihy, ktoré majú oveľa hlbšiu myšlienku ako tieto romantiky, ktoré sú na jedno kopyto. Alebo to bolo pre čisté sklamania, ktoré sa na seba kopili? Každopádne, trochu som obmedzila tento žáner a vraciam sa k nemu len raz za čas. Presne teraz však nastal čas, keď som si povedala, že by som konečne mohla niečo nové vyskúšať. A preto som siahla po knihe Mojich 10 rande naslepo. Priznám sa, nemala som veľké očakávania, no táto kniha bola úplne famózna. Síce bol dej situovaný hlavne do vianočnej nálady, viem, že by som si ju užila aj hocikedy cez rok. Hlavná hrdinka Sophie nebola taká tá typická hlúpa hrdinka, ale práve naopak, veľmi mi prirástla k srdcu. Zo začiatku som mala v ostatných postavách trochu zmätok, no po 30 stranách som už začala chápať, ako funguje celá rodina a hlavné postavy som si naozaj obľúbila. Už si ani nepamätám, kedy som knihu prečítala za jeden deň. Veru, taká dobrá bola. Stránky mi mizli pod rukami rýchlosťou svetla a ja som stále chcela viac, a viac. Bolo to dokonca tak humorne podané, že som sa občas smiala nahlas a fakt ma chytali záchvaty smiechu (inak sa ani nedalo, hlavne pri druhom rande). Bola to fakt super zmena, po dlhom čase som konečne našla to pravé orechové. Príbeh ma pohladil po duši, po dlhej dobe som pri knihe úplne vypla. Samozrejme, bolo to klišé, ale nie také typické. Veľmi vám knihu odporúčam, píšte Ježiškovi, lebo toto je naozaj paráda! Knihe nemôžem dať nič iné, ako 5 hviezdičiek lebo je určite jedna z najlepších vo svojom žánri.

Jedna malá knihomoľka, 2.11.2020

Čítať viac Viac o knihe

Ako sa vyrovnať so stratou najlepších pr

Jeff Zentner

Jeff Zentner vo svojom románe spracoval tému smrti mladých ľudí a premenil to na dojemné rozprávanie o žiali, odchodoch, ale aj o pretrvávajúcej nádeji Malo to byť najdôležitejšie obdobie na strednej škole. Namiesto toho prichádza Carver na začiatku školského roka do triedy bez svojich priateľov. Ich portréty umiestnili do vitríny s čiernou stuhou akoby to, čo sa udialo, bolo rokmi vzdialené. Aj on občas zabudne, že umreli. Ten pocit síce trvá len pár sekúnd pred zobudením, ale práve vtedy sa cíti nevinný a šťastný. „Vtedy som na chvíľu slobodný. No potom si na všetko spomeniem,“ hovorí hlavná postava románu Farby smútku (vyd. CooBoo, 2020) od Jeffa Zentnera. Kniha z kategórie Young adult literatúry (literatúra pre mladých dospelých) však neprináša jednoduchý príbeh, prvoplánovú zápletku ani klišé na každej strane. Autor veľmi citlivo opisuje smútok a trápenie 17-ročného rozprávača, ktorý sa obviňuje zo smrti kamarátov. Po práci na nich nedočkavo čakal, pozeral na hodinky, počítal sekundy, aby im napokon bez väčšieho rozmýšľania poslal esemesku. „Chalani, kde ste? Ozvite sa.“ Zostalo to bez odpovede v tichu, ktoré sprevádzalo najbližšie dni, keď si sadal do lavice kostolov, aby sa s nimi naposledy rozlúčil. „Svet prekypuje pulzujúcim, bzučiacim životom. Až na drevenú rakvu v prednej časti kostola. V nej leží nehybné telo, ktoré som znehybnil tou najvšednejšou, najbanálnejšou činnosťou na svete. Kamarátovi som poslal správu. Ľudská obdoba muchy, ktorá si trie zadné nohy. Esemeskovanie je skrátka činnosť, nad ktorou nepremýšľame. Nemala by pripraviť o život vašich troch najlepších priateľov.“ Jeff Zentner sa prostredníctvom hlavného hrdinu prihovára čitateľom v knihe, ktorá nie je len o strate a vine, ale predovšetkým o túžbe po odpustení a dôležitosti priateľstva. Autor nepodáva príbeh chronologicky, ale postupne odhaľuje puto, ktoré spájalo štyroch mladých ľudí. Cez Carverove spomienky odhaľuje, ako sa spoznali, čo pre seba znamenali, akí si napriek odlišnosti boli blízki. Takisto do textu ukrýva odkazy na vieru, multikulturalizmus, LGBTI komunitu, ale aj feminizmus, keď prepája svet dospievajúcich a dospelých. Zároveň tak dokazuje, že tieto územia nie sú také vzdialené, že mladí rovnako ako ich rodičia či starí rodičia zápasia so svojimi dilemami, riešia komplikované vzťahy aj neistotu budúcnosti. Autor to umocňuje špecifickými podmienkami, ktoré vyplávajú zo straty blízkeho človeka. Pomáha si pri tom farbami, aby nimi opísal ľudské trápenie. Namiesto nejednoznačnej pohody alebo stresu použije príjemné zlatoružové teplo alebo purpurovočervený kŕč, aby si vnútorný svet hlavnej postavy mohli čitatelia jednoduchšie predstaviť. V centre knihy však nie je spektrum farieb, ale rozlúčkové dni. Aj preto sa kniha v origináli volá Goodbye Days. Náhla smrť vnuka, syna, súrodenca totiž ich rodiny prinúti zorganizovať rozlúčkový deň a povedať mu posledné zbohom. Nie je to žiadna skupinová akcia, každá rodina sa so svojím drahým lúči po svojom. Spája ich len Carver, ktorý sa každého takého dňa zúčastňuje a odhaľuje tajomstvo o svojom priateľovi. Popritom nazrie do rodín, ktoré jeho kamarátov najviac ovplyvnili. Týmto spôsobom sa pred ním odkrýva svet, ktorý nie je čiernobiely, ale vytvorený ľuďmi rôznych rás či sexuálnej orientácie. „Uvedom si však, že v tejto krajine černošským mladíkom nikto netoleruje chyby. To som ho musel naučiť. Musel som ho naučiť, že síce môže byť sudcov syn, ale ak sa bude správať rovnako ako belošskí mladíci – jeho priatelia –, ľudia či policajti s ním budú zaobchádzať neľútostnejšie, drsnejšie. Neuvidia v ňom sudcovho syna. Neuvidia v ňom usilovného chalana, ktorý väčšinu času seká dobrotu. Uvidia len ďalšieho ,gangstra‘– obľúbené slovo, ktorým sa v istých okruhoch opisujú všetci černošskí mladíci,“ hovorí rodič jedného z mŕtvych kamarátov a naráža tak na rasovú nerovnosť v USA pred tým, ako sa začalo nahlas rozprávať o hnutí Black Lives Matter. Zentner román prispôsobil mladému čitateľovi, keď príbeh zasadil do takmer dokonalého prostredia s vynikajúco zariadenými kanceláriami a premyslene postavenými budovami. Rovnako si pomáha aj zbytočnými prirovnaniami („akoby som držal ruku tesne nad plameňom“), ktoré však nebránia plynutiu textu. Hlavná postava knihy nie je klasický hrdina, ktorý vyrieši všetky svoje problémy, pomerí sa s rodinami svojich spolužiakov, nájde si frajerku a jednoducho nastúpi na vysokú školu. Carver namiesto toho tlačí pred sebou spomienky na najlepších priateľov, skľučujú ho pocity viny pre ich nehodu a pochybnosti, či sa toto všetko dá zvládnuť a prežiť. „Náhle ma zachváti skľučujúci pocit, akoby som sa ocitol vo víre bezodnej melancholickej slabosti. Nie takej, ako keď netrpezlivo čakáte na koniec vyučovacej hodiny. Ale takej, ako keď si uvedomíte, že vaši traja najlepší kamaráti práve začínajú žiť posmrtný život alebo odchádzajú do večného zabudnutia, zatiaľ čo vy sedíte doma na zadku a z okna hľadíte na okoloidúci vlak,“ rozpráva Carver a prihovára sa tak čitateľom akoby vo forme denníka, ktorý plynie od smrti po posledný rozlúčkový deň. Nie je to však depresívne rozprávanie o období, ktoré sa už nemôže zopakovať. Naopak, román Farby smútku je dojemná kniha o mladosti, o bolesti a o potope, ktorá síce všetko zmietla a zničila, ale neskôr možno ustúpi. „Ľudia sa vám do srdca väčšinou nezapíšu preto, lebo vás zachránili, keď ste sa topili alebo ste zostali uväznení v horiacom dome. Zvyčajne sa vám do srdca zapíšu preto, lebo vás miliónmi nenápadných a dokonalých spôsobov dennodenne zachraňujú pred samotou.“ V centre knihy však nie je spektrum farieb, ale rozlúčkové dni.

Denník N, 15.10.2020

Čítať viac Viac o knihe

Mojich 10 rande naslepo

Ashley Elston

Mala som náladu na nejakú dobrú a vtipnú oddychovku, takže keď som uvidela, že knižka Mojich 10 rande na slepo je pre všetkých fanúšikov Kasie West, voľba bola jasná. Hlavnou postavou príbehu je Sophie, ktorá túži stráviť vianočné sviatky so svojím priateľom Griffinom. To však ešte netuší, že vzťah, ktorý pokladala za idylický, nie je vôbec taký super – minimálne nie z jeho strany. Sophie začuje Griffina, aký je nešťastný, že namiesto toho, aby strávila čas s rodinou, bude cez sviatky s ním. To je pre ňu ako kopanec, tak sa nakoniec rozhodne odísť k babke, ktorá pre ňu vymyslí „skvelé“ rozptýlenie v podobe desiatich rande na slepo. Knižka je dokonalým (pred)sviatočným čítaním a áno, rozhodne poteší fanúšikov Kasie West, pretože to bolo milé, čítalo sa to rýchlo a väčšinu času som sa uškŕňala ako blázon. Neobišlo ma ani niekoľko výbuchov smiechu. Autorka bravúrne pracuje s humorom. Dávno som nedržala v ruke niečo takéto vtipné a náramne mi to prospelo v momentálnom období. Už len preto by som každému odporúčala prečítať si ju. Ak máte zlú náladu a nič sa vám nechce, tento knižný skvost vás isto rozveselí. Veľmi som si obľúbila Sophiiných priateľov a ešte viac sa mi páčila jej obrovská a chaotická rodina. Vo všetkých tých strýkoch a sesterniciach som sa dosť často strácala, no úplne mi to pasovalo k príbehu. Vďaka rodine sa Sophie dostala do mnohých trápnych aj vtipných situácií. Romantická línia bola nenásilná, pekne dopĺňala celkový dej. Príbeh sa sústreďoval v prvom rade na rodinnú súdržnosť a na priateľstvá. Sophie sa dostala do výrazného konfliktu so svojím starým a novým ja a vďaka desiatim rande postupne zisťovala, čo chce a kým vlastne je (alebo by mala byť). Mňa osobne veľmi potešilo množstvo odkazov na dnešné populárne série, či už na Hru o tróny, alebo na Päťdesiat odtieňov sivej (čo som fakt nečakala!). Rodinné putá sa mi taktiež páčili. Autorka vytvorila pestrý výber všakovakých príbuzných a ja som sa často pristihla pri tom, ako som prikyvovala a hovorila si: „Áno, toto poznám!“. Zamilovala som si Sophiinu babku aj Oliviu a Charlieho. Spolu so Sophie som nenápadne slintala nad Wesom z ich „Fantastickej štvorky“ a potešilo ma, že sme nedostali žiadnu instalove. Trošku ma však mrzí, že postava Wesa nemala viac priestoru. Rada by som sa dozvedela niečo o jeho rodine a nielen o jeho protivnej frajerke Laurel. Mala som pocit, že často sa tam len tak okrajovo mihol, zadrel pár poznámok a zase bol fuč. Na druhej strane som si užívala každú jednu scénu s ním. Asi tu platí zlaté pravidlo: menej je niekedy viac. Kniha je jednoduchá a dosť predvídateľná, ale to je, myslím, každému jasné a v tomto prípade mi to absolútne neprekážalo. Vedela som už na začiatku, s kým skončí hrdinka, no napriek tomu som sa nesmierne tešila na všetky rande, ktoré ešte Sophie čakali. Jej bizarní príbuzní prichádzali s neskutočnými nápadmi a nespestrili tým vianočné prázdniny iba jej, ale aj sebe. Dúfam, že čoskoro sa mi dostanú do ruky ďalšie knižky od tejto autorky. Je to milučká oddychovka pre všetkých milovníkov Kasie West a ešte k tomu je brutálne vtipná, číta sa ľahko a má kopu úžasných postáv. Sophiinu chaotickú rodinu som si zamilovala. Už od začiatku som vedela, ako to celé dopadne, ale neprekážalo mi to. Užívala som si každú stránku. Okrem nenásilnej romantiky som dostala prepracované priateľské aj rodinné vzťahy. Stala som sa svedkom vtipných, bizarných aj dojemných momentov. Kniha mi úplne sadla do aktuálnej nostalgickej nálady. Naladila ma na sviatky a taktiež som sa pri nej výborne uvoľnila. Vrelo odporúčam.

lyn-von-nightlight.blogspot.cz, 12.10.2020

Čítať viac Viac o knihe

Jeff Zentner Farby smútku

Jeff Zentner

Stredoškolák Carver odjakživa túžil, že sa stane spisovateľom. Sníval o napísaní veľkého príbehu. No stačili dve vety a tri príbehy pochoval. „Chalani, kde ste? Ozvite sa.“ Osudná esemska, ktorú poslal svojim najlepším kamarátom spôsobila, že pri odpovedi na ňu skončili pod kolesami kamióna. V zajatí hlbokého žiaľu a spaľujúceho pocitu viny sa čoraz viac prepadá do beznádeje. Tri pohreby za týždeň by položili každého. Spolužiaci sa mu vyhýbajú, sestra jedného z priateľov mu robí zo života peklo, a aby toho nebolo málo, začne dostávať záchvaty paniky. Už nikdy sa nebude zadúšať od smiechu s hudobníkom Eliom, komikom Blakeom a výtvarníkom Marsom. Tak ako pacienti po amputácii cítia bolesť vo fantómovej končatine, on má až trojicu fantómov. Každý, kto raz prišiel o milovanú bytosť potvrdí, že tá bolesť je neznesiteľná a neopísateľná. Keď sa minú slzy, žiaľ trhá srdce na kusy. A keď sa k tomu pridá sebaobviňovanie, môže to spôsobiť katastrofu. Keby im nebol písal, ešte by žili. Myslí si to aj otec jedného z chlapcov a tlačí na okresného zástupcu, aby vzniesol obvinenie z neúmyselného zabitia. Vedel Carver, že sú priatelia v aute a predsa žiadal odpoveď na správu? Je taký zúfalý, že by dal milión dolárov za jedinú hodinu, kedy by nemyslel na smrť priateľov. Náročné situácie zvládame preto, lebo skrátka musíme. Hoci sa mu všetci otočili chrbtom, stále sa môže o pár ľudí, okrem rodiny, oprieť. Jesmyn, Eliova priateľka a Blakeova babička sú mu veľkou oporou. Jesmyn je výnimočná hudobníčka. Svet vníma cez noty a farby. Každý človek, každá melódia, každý hlas má svoju farbu. Za výbornú literárnu postavu považujem aj Georgiu – sestru hlavného hrdinu. Na vykreslení súrodeneckého vzťahu si dal Jeff Zentner naozaj záležať. Každý človek po sebe zanecháva v srdciach blízkych kúsky svojho životného príbehu, a keby sa jedného dňa všetci tí blízki stretli, mohli by jednotlivé dieliky poskladať do ucelenej skladačky. Blakeova starká navrhne Carverovi, aby si urobili rozlúčkový deň. Chcela by stráviť posledné chvíle s vnukom, ktoré jej osud nedoprial. Budú robiť to, čo by robili, keby žil a podelia sa navzájom o spomienky. Smútok si môžeme predstaviť ako zrnko piesku v lastúre. Spomienky na našich blízkych sú perleť, ktorou ho postupne obaľujeme. Rozlúčkový deň je veľmi emotívny. Ľahké to nemá ani Carver ani stará mama. Mne osobne sa tento nápad veľmi páčil. Na jednej strane je spomínanie veľmi smutné, no keď sa všetko dobre premyslí, môžu sa pozostalí pri spomienkach na zosnulého aj usmievať. Zvlášť, keď to bol komik telom i dušou. Najlepšou redaktorkou príbehov je pamäť. Hoc by sme si chceli pamätať všetky okamihy, nudné a nezáživné vymaže a ponechá len tie silné a radostné. Aj žiaľom zmučený chlapec si spomína iba na bláznivé dobrodružstvá, ktoré spolu v partii zažili. Čitateľ tak má možnosť uvoľniť stiahnuté hrdlo a zotrieť z očí slzy. Spomienky na časy minulé sú vtipným a príjemným odľahčením. Humorných vsuviek je v knihe viacero, sú sviežou ukážkou mladosti, dravosti a hlbokého priateľstva. No vzhľadom na okolnosti deja sa možno budete smiať len cez slzy. Pristihla som sa, že sa počas čítania usmievam, ba v istých momentoch som sa rozosmiala aj nahlas. Jeden z najoceňovanejších autorov tínedžerskej literatúry Jeff Zentner napísal pôsobivý, dojímavý a úprimný román. Hoci je kniha zaradená do YA kategórie, má čo povedať aj starším čitateľom. V silnom príbehu dospievajúceho chlapca nás vezme na srdcervúcu cestu odpustenia. Cez svoje postavy demonštruje ako sa jednotlivci vyrovnávajú so stratou blízkeho a pocitom viny. Niekto to zvláda lepšie, iní horšie. Babička Betsy je pokorná a viac-menej zmierená, Eliovi rodičia navzájom bojujú a Marsovho otca spaľuje hnev. Zmierenie sa so synovou smrťou bolo veľmi, veľmi dojímavé. Tému konfrontácie tínedžera so smrťou priateľov doplnil autor o otázky rasového napätia a psychologickej pomoci. Zdôrazňuje riziko používania mobilov počas šoférovania. Ale keďže je to literatúra pre mládež, vôbec mi „výchovné“ prvky neprekážali. Farby smútku sú o žiali a o bolesti, o rozlúčkach a odchodoch, no najmä o nových začiatkoch. Umierame. Rodíme sa. Žijeme, až kým jedného dňa žiť neprestaneme. Začiatky a konce sú to jediné, čo je večné.

sietovka.sk, 29.8.2020

Čítať viac Viac o knihe

Teraz sa nevzdávaj

Deb Caletti

Poznáte ten pocit, keď siahnete po príbehu, no netušíte, čo sa v ňom skrýva? Keď prvýkrát otvoríte knihu a vaše oči začnú kĺzať po stranách tak prirodzene, ako keď sa chcete zhlboka nadýchnuť? Štýl písania Priznám sa, že netuším, ako napísať recenziu na túto knihu. Neviem, ako poskladať slová do viet, ktoré by dostatočne ocenili krásu a myšlienku príbehu. Autorka píše surovo krásne, ak niečo také vôbec existuje. Pri čítaní niektorých riadkov som mala slzy na krajíčku, no neraz mi aj kvapli na papier (ešteže tie strany nie sú tenučké a pekne to zaschlo). Toľké emócie, koľké sa vo mne počas čítania vystriedali... WAU. Skladám pred autorkou klobúk, pretože vytvorila dielo podobne silné a večné ako moja srdcovka Charlieho malé tajomstvá. Dielo je vyrozprávané v tretej osobe, no aj tak sme vo väčšine v Anabellinej hlave plnej myšlienok a spomienok. Čitateľ cíti rovnaké zúfalstvo a smútok, akým si prechádza ona. Sleduje ju na ceste k prijatiu a je s ňou počas vzostupov a pádov. Na 320 stranách som cítila všetko, čo možno cítiť, niekedy aj viac. Bola to zmes smútku, úzkosti, ale zároveň aj hrdosti a radosti. Zistila som, že nie je podstatné, kto je proti vám, ale kto stojí za vami. Už teraz sa neviem dočkať, kedy si od tejto autorky prečítam viac, pretože toto bola ako jazda na emočnej dráhe. Moje hodnotenie: 5/5* Dej a postavy Hlavná hrdinka diela, Anabelle, si prešla peklom, ktoré ju dohnalo k úteku. Uteká z domu, pred minulosťou, no čo je dôležitejšie, uteká pred sebou. Táto postava nie je ako každá iná. Nedokážem ju k nikomu prirovnať, pretože je každým. Každé dievča, ktoré si v živote prešlo problémom či tragédiou, sa v nej do istej miery spozná. Nemyslí si, že má nárok na šťastie. Kto by naň ale mal mať právo? Kto je dosť kompetentný na to, aby jej ho zakázal? Našťastie, na svojej ceste Amerikou nie je sama a spoločnosť (hlavne morálnu) jej robí dedo Ed. Starkého som si obľúbila, pretože to nebol žiaden zbytočne nóbl dedko, ale príjemný, vtipný, miestami preafektovaný dedušo, s ktorým by ste chceli tráviť prázdniny. Jeho talianske frázy neraz odľahčili situácie, do ktorých sa s Anabelle dostali. Autorka do príbehu zakomponovala viacero postáv, ktorých Anabellina podpora ma hriala pri srdiečku. Obzvlášť, keď vezmeme v úvahu hlavnú zápletku diela. Jej priatelia boli jej podporou kedykoľvek ich potrebovala, ba dokonca niekedy aj vtedy, keď sa na to necítila. Skvele vykreslené boli aj rodinné vzťahy, pretože na základe Anabellinho a Malcolmovho podpichovania dielo nabralo na reálnosti a dostalo ďalší rozmer. Anabellina cesta naprieč USA začína v Seatli, jej rodnom meste. Má v pláne prebehnúť celé USA, hoci nevie, čo očakáva od cieľa. Niekedy to však nie je cieľová páska, ale samotná cesta, ktorá je podstatná. Čítať tento príbeh bolo ako pohladenie pre dušu po náročnom dni. Akoby sa vám niekto snažil povedať. že všetko bude v poriadku aj napriek problémom, s ktorými sa vyrovnávate. Lebo bude. Na konci každého zlého sna predsa musí vyjsť slnko a prebudiť nás. Moje hodnotenie: 5/5*

Perlasworldofstories.blog.cz, 23.4.2020

Viac o knihe

Young adult pre beznádejných romantikov

Selah - Nechcená nevesta je síce román zasadený do prostredia kvázi novoveku, no inak je postavený predovšetkým na romantickej línii. Spočiatku som sa trochu obával, či nepôjde podľa anotácie len o ďalšiu variáciu na Selekciu a či nebude príbeh príliš presladený. Napokon som sa ale dočkal zábavného deja s postavami, ktoré v sebe skrývajú viac, než sa na prvý pohľad zdá. Na svoje si prídu najmä tí čitatelia, ktorí uprednostňujú dynamickejšie dianie bez opisov a úvah postáv. Náročnejší z nich možno zaváhajú, ale Anna Bright si určite zaslúži šancu. Jej román je príjemným zážitkom a v záplave všemožných fantazijných bojov je vítaným osviežením. Román sa vyznačuje určitou vznešenosťou, keďže hlavné postavy sa pohybujú v najvyšších spoločenských kruhoch. Vzhľadom na cieľovú skupinu a zameranie deja nečakajte spletitú politickú situáciu či riešenie vážnych kríz, ale vzťahové peripetie mladej princeznej na ceste za hľadaním vhodného manžela. V tomto smere musím vyzdvihnúť krásnu obálku, ktorá verne reflektuje obsah a pôsobí skutočne pútavo. Hrdinka Selah je vykreslená verne a vôbec mi tu neprekážala jej počiatočná naivita. Keďže žila za múrmi paláca, o reálnom svete toho naozaj nemusela veľa vedieť. Postupne sa však, našťastie, čoraz viac dostáva do obrazu a aj jej dôverčivosť sa pomaly obrusuje. Nečudo, nápadníci sú dokonalí, príťažliví a zaujímaví a vybrať si spomedzi nich toho pravého je náročná úloha. Občas ma síce zamrzelo, že jednotlivé kráľovstvá neboli prepracovanejšie, ale nepovažujem to za nič hrozné. Anna Bright nám to vynahradila pri postavách, ktoré vám prirastú k srdcu a ich osud vám nebude ľahostajný. A to tak pri hrdinoch, ako i záporákoch. Napokon, práve darebáci väčšinou tiahnu dej a komplikujú život svojim pozitívnejším náprotivkom. Medzi nich patrí napríklad Selahina macocha, ale aj príslušníci obávanej krajiny Imperija... Čo tiež oceňujem, je rýchle čítanie, pretože text je členený na krátke kapitoly. Knihu tak odporúčam aj tým čitateľom, ktorí so žánrom iba začínajú alebo mladším ročníkom, ktoré ešte nezvládajú veľa textu naraz. Nenáročnosť evokuje aj autorkin rozprávačský štýl, vyznačujúci sa jasným vyjadrovaním bez zbytočného balastu a dlhých súvetí. Trochu ako päsť na oko však pôsobili moderné prvky v danom dejisku, ktoré nemali žiadne reálne opodstatnenie a nezapadali do celkového obrazu Selahinho sveta (napr. rádio). Možno však ide len o žmurknutie po čitateľovi, aby očakával pestrejšie motívy v pokračovaniach série. V Nechcenej neveste sa totiž pozrieme iba do dvoch ríš a Selahina misia nie je ani zďaleka na konci. Kniha ma bavila, ide o odpočinkové čítanie, ktoré vás zaujme a občas vylúdi úsmev na tvári. Nerieši žiadne mocenské boje či smrteľné nebezpečenstvá (aspoň nie primárne), vezie sa na vlne romantiky a iskrivých dialógov. Nechajte sa teda uniesť aj vy a nasadnite na palubu lode Osud spolu s hlavnou hrdinkou...

marekzakopcan.sk, 14.3.2020

Dardaria. Ako sa stať geekom a nezblázniť sa

Dardaria | Príbeh nielen pre geekov

Marián Kubicsko

Marián Kubicsko má na svojom konte už niekoľko kníh, napríklad knihu Veža elfov, ktorá je voľným pokračovaním Pohrobka (autorom je Štefan Konkoľ), ale aj zatiaľ dvojdielnu sériu Potvorobijci. Spomínané príbehy sú zo žánru fantasy a osobne ma Dardaria zaujala najmä témou onlinových hier. Nepovažujem sa za hráča, kedysi som hrala pár hier, teraz si s priateľom sem-tam niečo zahráme. Po bližšom náhľade na príbeh som však zistila, že hlavná postava vlastne hry vôbec nehrá. Predstavte si klasickú strednú školu, kde sú rôzne skupiny študentov najmä športovci a šprti. Ide pomerne o stereotypné rozdelenie postáv, na druhej strane čitateľ sa v deji ľahko zorientoval. Oskar je prototypov dobrého športovca, skvele hrá florbal, má frajerku a zdá sa, že je všetko dokonalé. Keď ho však vyhodia z tímu a príde o kamarátov aj priateľku, zisťuje, že k športovcom už nepatrí. Pomoci sa mu dostane od Benyho a Zuzy, dvojica „šprtov“ ho zachráni pred nakladačkou a vtedy prvýkrát začuje názov Dardaria. Dardaria je onlinová hra, v ktorej si vytvoríte postavu a plníte rozličné úlohy. Ako to už v hrách býva, získavate schopnosti, nechýba mágia, príšery a rôzne nástrahy. Keďže sa hrá online, môžete komunikovať s ďalšími hráčami a bojovať proti nimi alebo si pomáhať. Keby si Oskar prečítal predošlé tri vety jeho prvá návšteva Dardarie by určite nebola taká zmätená ako v knihe. Lenže Oskar nikdy nehral a tak sa ako úplný nováčik len ťažko dostáva do obrazu čo sa vlastne deje. Záchranou sú práve Beny a Zuza, neskôr ďlaší gameri, ktorí sú na škole. Svet Dardarie je vymyslený naozaj výborne, všetko pôsobí realistiky a veľmi ma bavilo sledovať ako sa Oskar nad všeličím čuduje a netuší čo má robiť. A toto je obrovská výhoda knihy. Nie je určená pre gamerov a hráčov, ktorí majú svoj jedinečný slovník. Niekoľko výrazov sa v knihe vyskytuje, ale vďaka Oskarovej neznalosti ich každý pochopí. Navyše na konci knihy je praktický slovníček, ak by to niekomu robilo problém. V príbehu je viacero skvelých momentov, ktoré sa mi veľmi páčili – spolupráca celého tímu vo virtuálnom svete, utužovanie priateľstva, ale aj zážitky z reálneho sveta. Dardaria ukazuje aj možné nástrahy, ktoré so sebou hry prinášajú a v konečnom dôsledku nezabudne poukázať na to, že aj náš svet je plný dobrodružstiev. Kniha sa čítala rýchlo vďaka jednoduchému jazyku a pomerne rýchlemu spádu deja. Dve dejové línie – reálna a virtuálna sa dobre prepájajú a dopĺňajú. Trochu ma mrzeli určité stereotypy v postavách, napr. šprti a gameri nemusia byť vždy zlí v športe, škaredí alebo utiahnutí. Oskar to zisťuje na vlastnej koži, takže trošku tento stereotyp vyvracia, ale skôr až po subjektívnom zážitku a ja by som rada ukázala, že aj pekné baby alebo pohybovo nadaní chalani hrajú. Taktiež spoznávanie postáv bolo pomerne povrchné, veľa sme sa o nich nedozvedeli s výnimkou Oskara, ale inak sa kniha skôr zameriava na dej ako taký. Je to trochu škoda, myslím, že príbehu by to dodalo na hĺbke a keby bol o pár strán dlhší vôbec by to neprekážalo. Ako výborný bonus ešte spomeniem ilustrácie, ktoré sú v knihe a skvele zachytávajú najmä prostredie hrania a Dardarie. Spolu s vydarenou a pútavou obálkou a celkovým grafickým prevedením k príbehu skvele pasujú. Veľká pochvala patrí umelcom Brian Terrero a Klaudia Bulantová. Dovoľte Dardarii, aby vás zobrala na dobrodružstvo naprieč dvoma realitami. Nepochybne zaujme chlapcov i dievčatá, ale trúfam si povedať, že má čo ponúknuť aj „starším“ čitateľom. Príbeh ľahko zaujme a postupne ukáže čaro i nástrahy hrania. Už dávno nie som na strednej, ale aj tak som sa rada vrátila do tohto obdobia a prostredia mládeže.

my-fantasydream.delicate-flower.com, 13.3.2020

Viac o knihe

Recenzia médii